Oskar ?epan

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Oskar ?epan
slovensky literarny teoretik a historik, vedec a kritik, vytvarnik
Narodenie 27. februar 1925
Cifer , Slovensko
Umrtie 3. september 1992 (67 rokov)
Bratislava , Slovensko

Oskar ?epan (* 27. februar 1925 , Cifer ? † 3. september 1992 , Bratislava ) bol slovensky literarny teoretik a historik, vedec a kritik, vytvarnik, vydavate?, archeolog, paleontolog, pedagog, scenograf, amatersky archeolog.

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oskar ?epan sa narodil 27. februara 1925 v malej obci zvanej Cifer . Po smrti otca, ke? mal Oskar len tri roky sa s rodinou pres?ahovali do Trnavy . U? od detstva a ranej mladosti na jeho rozvoj posobilo socialno-eticke prostredie mesta, ale najma svojou jedine?nou architekturou spolo?ensko-kulturne dominanty Trnavy. U? vo svojich ?kolskych ?asoch, kedy nav?tevoval tamoj?ie gymnazium, sa za?al venova? ma?be a kresbe a hlavne skicovitemu zobrazeniu Trnavy a jej okolitej krajiny. Silueta mesta sa neskor vyskytuje aj v jeho neskor?ich kresbach, kola?ach, ale aj v geometrickej abstrakcii.

Osobnos? Oskara ?epana bola v?estranna a jeho za?uby sa koncentrovali na viacero navzajom uplne rozdielnych oborov. Svojou profesiou literarneho historika sa stal dole?itym umelcom produkujucim v duchu dokonale modernych zamerov. V kontrastne s modernym uchytenim umeleckej tvorby ho uputala najstar?ia historia jeho vtedaj?ieho bydliska, teda okolie hlavneho mesta ?  Bratislavy , a aj jeho materinskeho kraja, Trnavskej pahorkatiny. Hoci bol ?epan ve?mi aktivnym ?lovekom, vo svojom vo?nom ?ase, ktoreho nemal ve?mi nazvy? sa e?te venoval ?tudiu domacej a zahrani?nej literatury suvisiacej s archeologiou. K tomu ho doviedla jeho detska za?uba v skumani tvarov kame?ov, pri?om ho zaujala hlavne star?ia doba kamenna. Svoje poznatky sa potom sna?il uplatni? aj prakticky. Venoval sa aj geologii, a o ?om tu?i len malo ?udi, aj scenografii.

K?u?ovou liniou, akousi cestou sce?ujucou v?etky tieto smery jeho zaujmov bola vytvarna ?innos?. Bola to po?iato?na cesta, ktorou vykro?il e?te v ranej mladosti a pokra?oval ?ou prakticky do konca svojich dni. Tato aktivita bola najviac spata s jeho bytostnym zmy??anim a ?itim. Mo?no prave preto si va??inu svojich vytvarnych diel nechaval sam pre svoje vlastne sukromie, rodinu, ?i priate?ov.

Oskar ?epan zomrel 3. septembra 1992 v Bratislave.

Posobenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Od roku 1949 pracoval ako vedecky pracovnik Literarnovedneho ustavu v Slovenskej akademii vied
  • 1956 ? 60 redigoval ?asopis Slovenska literatura
  • 1958 ? 70 redigoval literarnovednu revue Litteraria

Tvorba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literarna priru?ka [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • 1949 Rukova? dejin slovenskej literatury (spolu s Dobroslavom Chrobakom)

?tudie, state [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • 1944 ? Vytvarna spolupraca pri divadle
  • 1957 ? Kuku?in a tradicie poromantickej prozy
  • 1958 ? ?tyl Vajanskeho prozy
  • 1959 ? Timrava a metoda literarneho realizmu
  • 1959 ? Jege ? doktriny a dielo
  • 1965 ? Rozklad romantizmu (zaradene do 3. zvazku akademickych Dejin slovenskej literatury)
  • 1965 ? Slovenska literatura medzi romantizmom a realizmom v 2. zvazku vysoko?kolskej u?ebnice Dejiny slovenskej literatury
  • 1966 ? ?tudia k antologii textov Vasilija Kandinskeho
  • 1971 ? Romanticky mesianizmus a Samo B. Hrobo?
  • 1971 ? Literarne bagately
  • 1973 ? Premeny ?ducha a predmetnosti“
  • 1973 ? Romanticky duch a romanticka predmetnos?
  • 1973 ? Literarny vyvin v rokoch 1918  ?  1945
  • 1974 ? K periodizacii tzv. lyrizovanej prozy
  • 1976 ? Janko Kra? a romanticky mesianizmus
  • 1984 ? in?pirativna kapitola o proze 1935 ? 1945 uverejnena v 5. zvazku Dejin

Teoreticke prace z oblasti literarnej genologie a typologie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • 1955 ? K typologii literarnych smerov
  • 1962 ? Poezia a proza
  • 1963 ? K otazke literarnych vz?ahov a vplyvov
  • 1966 ? Fonologia a monta? v poezii
  • 1966 ? Jazykove predpoklady monta?e v poezii
  • 1968 ? Univerzalie a literarna tvorba
  • 1969 ? Jazykove predpoklady monta?e v proze
  • 1972 ? Literatura ? system a dejiny

Kni?na tvorba [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • 1972 ? Kuku?inove epicke istoty l (synteticka monograficka praca)
  • 1977 ? Kontury naturizmu

Monografie [ upravi? | upravi? zdroj ]

(ich vydavanie bolo zakazane)

  • monografia o Marianovi ?underlikovi ? Od ?loveka na prah univerza
  • monografia o Rudolfovi Filovi ? Maliar medzi Erosom a Thanatosom
  • Literarne bagately ? dielo bolo zo?rotovane
  • antologia textov Tatlinova iniciativa (bola sice vydana, ale sadzbu prikazali rozmeta?)

Ostatne [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • 1974 ? Schema periodizacie tzv. lyrizovanej prozy 1920 – 1950. In: Slovenska literatura, XXI, ?. 2.
  • 1977 ? Novela. In: Romboid, ?. 3.
  • 1980 ? Bar?ova proza ako spor bytia a vedomia. In: Romboid, ?. 2, s. 44 ? s. 48.
  • 1984 ? Basnici sujetu. In: K. Rosenbaum (ed.) Dejiny slovenskej literatury V., Bratislava: Veda.
  • 2002 ? Bottov asketicky hrdina. In: Slovenska literatura. Ro?. 49, ?. 2 (2002) s. 89 – 106.

Editorska ?innos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • 1953 ? proza Jona?a Zaborskeho
  • 1956 ? proza ?udovita Kubaniho
  • 1956 ? 71 Dielo Martina Kuku?ina (spolupraca)
  • 1965 ? proza Viliama Paulinyho-Totha

Oskar ?epan Award [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ide o su?a? pre mladych umelcov, ktoru zalo?ila Wendy Luers v roku 1996 , ke? sa in?pirovala ?eskym projektom, Ocenenim Jind?icha Chalupeckeho. Od roku 2001 tato su?a? nesie meno slovenskeho teoretika. Zu?astni? sa mo?u slovenski ob?ania, ktori e?te nedov??ili 39 rokov, a mo?u prezentova? svoje ma?by, grafiky, kresby, sochy a tie? aj modernej?ie umelecke ?anre ako fotografia, video, ?i ine multimedia.

Prihlasi? sa mo?u samostatne, ale taktie? mo?u rozni umelecki teoretici niekoho navrhnu? svojvo?ne, ale dana osoba musi napokon s u?as?ou v su?a?i suhlasi?. Profesionalna komisia, ktora sa meni ka?de dva roky, potom v priebehu dvoch kol vyberie vi?aza. Do prveho u??ieho vyberu sa zo v?etkych su?a?iacich dostanu prave ?tyria, a z tejto ?tvorice potom komisia rozhodne o tom umelcovi, ktori si odnesie cenu Oskara ?epana. Okrem toho e?te ziskava aj ?es?ty?d?ovy pobyt v New Yorku, zakon?eny vlastnou exhibiciou zalo?enou na vedomostiach a za?itkoch nabudnutych po?as tohto pobytu.

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]