Mina Witkojcova
lu?icka spisovate?ka
Osobne informacie
Pseudonym	Serbomiła Bło?a?ska Radym?r Borak [1]
Narodenie	28. maj 1893
	Burg ( Borkowy )
Umrtie	11. november 1975 (82 rokov)
	Papitz ( Kolkwitz )
Narodnos?	lu?ickosrbska
Dielo
?anre	basne
Temy	lyricke temy, vojna
Vyznamne prace	Dolnoserbske basnje W?na?k bło?a?skich kw?tkow
Odkazy
	Mina Witkojcova (multimedialne subory na commons)
Literarny portal   Biograficky portal

Mina Witkojcova (neprechylene: Mina Witkojc alebo [a pod?a niektorych nazorov spravnej?ie] Mina Witcyc , ^{[2] [3]} nem. Wilhelmine Wittka ; * 28. maj 1893 , Burg  – † 11. november 1975 , Papitz / Kolkwitz ) bola nemecka lu?ickosrbska spisovate?ka , poetka , dramati?ka , novinarka a prekladate?ka pi?uca v dolnolu?ickej srb?ine . Bola najvyraznej?ou spisovate?skou osobnos?ou Dolnej Lu?ice svojej doby,a jej diela patria k najvyznamnej?im lyrickym pracam dolnolu?ickej srb?iny. ^{[1] [4] [5]}

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mina Witkojcova sa narodila v roku 1893 ako neman?elska ^[2] dcera slu?ky a hostinskeho. ^[6] Detstvo pre?ila v rodnom Burgu, kde v rokoch 1899 a? 1907 nav?tevovala ?udovu ?kolu . Nasledne do roku 1917 vystriedala viacero zamestnani v Berline , pracovala ako slu?ka, kvetinarka a pracovni?ka v zbrojarskom priemysle.

V roku 1922 vstupila do Matice srbskej a vydala svoju basnicku prvotinu, v rokoch 1923 a? 1931 posobila ako novinarka dolnosrbskych novin Serbski Casnik . Ako redaktorka viackrat nav?tivila ?eskoslovensko , v roku 1925 nav?tivila aj slovenske Pova?ie , kde skumala ?udovu kulturu a umenie. Pri tejto prile?itosti nav?tivila aj sirotinec Kristiny Royovej , o udalosti sa zmienila aj regionalna slovenska tla?. ^{[7] [8]} V roku 1926 sa zu?astnila Europskeho kongresu men?in v ?eneve . ^[6]

V rokoch 1925 a? 1928 prispievala do dolnosrbskeho kni?neho kalendara Pratyja . V roku 1931 radikalna redaktorka pri?la o post hlavnej redaktorky Castnika ^[2] a po nastupe nacistov k moci v roku 1933 bola prenasledovana a musela odis? z prace redaktorky, v roku 1941 bola dokonca vyhostena z Lu?ice . Druhu polovicu druhej svetovej vojny pre?ila v durinskom Erfurte , kde posobila ako pomocni?ka zahradnika. Poh?ad prenasledovanych nacizmom a oslavu konca vojny neskor spracovala v diele Erfurtske spomnje?a (v ?e?tine Erfurtske spominky ).

Po druhej svetovej vojne za?ala v roku 1946 posobi? v lu?ickosrbskej organizacii Domowina . Zapojila sa do srbskej plagatovej kampane, za ?i bola zatknuta a po prepusteni sa rozhodla odis? do exilu do ?eskoslovenska , kde zotrvala u znamych v Prahe a v Ch?ibskej a? do roku 1954 . ^[6] Od roku 1955 posobila ako spisovate?ka na vo?nej nohe, bola ?lenkou Zvazu spisovate?ov NDR . ^[9]

V roku 1964 jej bola udelena ?i?inskeho cena a v roku 1972 Literarna cena Domowiny. Zomrela 11. novembra 1975 a pochovana bola na cintorine v Burgu . ^{[1] [6]} Je po nej pomenovana Mina-Witkojc-Straße v meste Cottbus .

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi Witkojcovej diela patrila najma poezia a publicisticka literatura, vyznamnej?imi dielami su: ^[1]

• Dolnoserbske basnje , 1925
• W?na?k bło?a?skich kw?tkow , 1934
• lyrickoepicka poema Erfurtske spomnje?a , 1945 (vy?la ?e?tine ako Erfurtske vzpominky v roku 1947) ^[10]
• K sw?tłu a sły?cu , 1955
• Pr?dne kłoski , 1958
• Po drogach casnikarki , 1964, 1987 (v ?e?tine vy?lo ako Cestami redaktorky Casniku ) ^[10]
• Serbska poezija ? Mina Witkojc , 1974, 1978 (v nem?ine v roku 1976 ako Mina Witkojc ? Eine sorbische Dichterin )
• ver?ovana hra Fryco a Majka ^[10]

Zaoberala sa aj prekladmi, do dolnolu?ickej srb?iny prelo?ila diela Bo?eny N?mcovej , Alexandra Sergejevi?a Pu?kina , Petra Bezru?a , Jakuba Bart-?i?inskeho a ?al?ich. ^[1] Niekedy diela neprekladala priamo z povodnych jazykov, ale z hornolu?ickej srb?iny . Podie?ala sa aj na zostavovani slovnikov Bogumiła ?wjelu . ^[2]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]