z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Michail Petrovi? Arcyba?ev
(
rus.
Михаил Петрович Арцыбашев
; *
24. oktober
/pod?a julianskeho kalendara/
5. november
1878
Dubroslavivka, okres
Ochtyrka
, Charkovska gubernia,
Ruske imperium
?
3. marec
1927
Var?ava
) bol rusky spisovate?, dramaturg a novinar, predstavite? filozofie radikalneho
individualizmu
a literarneho
naturalizmu
.
Narodil sa v schudobnenej ??achtickej rodine. Jeho matka bola po?skeho povodu. V detstve dos? chor?avel, trpel
tuberkulozou
, ohluchol na jedno ucho a vo veku 16 rokov sa pokusil o samovra?du. Od roku 1895 pracoval ako uradnik v zemskom urade. V rokoch 1897 ? 1898 ?tudoval v meste
Charkov
na maliarskej akademii, ale ?tudium tu neukon?il. V roku 1898 sa pres?ahoval do
Petrohradu
, kde sa neuspe?ne poku?al dosta? sa na
Akademiu umenia
. ?ivil sa kreslenim karikatur do bulvarnych novin a ?asopisov a tie? pisanim satirickych ?lankov. Sna?il sa tie? zaraba? si na ?ivobytie hazardom. Od roku 1901 sa venoval iba literature. Ako dvadsa?ro?ny sa o?enil, ale man?elstvo skon?ilo pre roznos? charakterov u? po troch rokoch rozvodom.
V roku 1901 literarne debutoval poviedkou
Pa?a Tumanov
, ktora ale nevybo?ovala z priemeru. Vyu?il v nej my?lienky u?enia
Leva Nikolajevi?a Tolsteho
, ktore ako mlady mu? Arcyba?ev spo?iatku vyznaval. Tolsteho u?enie sa objavuje aj v ?al?ich Arcyba?evovych poviedkach a romanoch. V diele
Robotnik ?evyrjov
u? dominuju pesimisticke a? nihilisticke nah?ady na buducnos?, ?lovek je pod?a Arcyba?eva tvorcom a zarove? obe?ou dejin (v tomto pripade obe?ou revolucie v roku 1905). Radikalny individualizmus, snaha o dosahovanie rozko?i, krajny egoizmus a hodnotovy nihilizmus sa azda najviac prejavil v jeho romane
Sanin
, ktoreho hlavnym hrdinom je sebavedomy a nezavisly mlady mu?, ktory sleduje len naplnenie svojich vlastnych tu?ob a cie?ov, bez oh?adu na ?elanie a city druhych. U? pri tvorbe tohto romanu sa Arcyba?ev pravdepodobne in?piroval dielami nemeckeho filozofa
Friedricha Nietzscheho
. Roman Sanin vyvolal v Rusku ve?ku ?itate?sku odozvu a v literarnych kruhoch rozruch nielen zobrazenim amoralneho hlavneho hrdinu, ale aj dovtedy neoby?ajne otvorenym opisom (inak nepo?etnych) erotickych scen. Autor bol dokonca vineny z tvorby a ?irenia
pornografie
. Dnes sa kritizovane pasa?e nezdaju by? vobec lascivne.
Arcyba?ev bol stupencom radikalneho individualizmu a
nihilizmu
. ?ivot bol pre neho sledom men?ich ?i va??ich utrpeni a kon?il sa nebytim (ni?otou). Filozoficky bolo jeho myslenie i tvorba ovplyvnene dielom
F. Nietzscheho
,
Arthura Schopenhauera
a
Henriho Bergsona
. Ako bytostny individualista Arcyba?ev s nevo?ou sledoval rast popularity
bo??evickeho
hnutia. Kritizoval ako u?as? Ruska v prvej svetovej vojne, tak aj vypuknutie
Ve?kej oktobrovej revolucie
.
Arcyba?evov hrob vo Var?ave
V lete roku 1923 Arcyba?ev zo
Sovietskeho Zvazu
emigroval do
Var?avy
. Ke??e jeho matka bola po?skeho povodu, v roku 1923 hne? ziskal po?ske ob?ianstvo. Vo Var?ave s D. Filosofovom vydaval protisovietsky zamerany ?asopis
Za slobodu!
(За Свободу!). Publikovane prispevky vy?li po jeho smrti v diele
Spisovate?ove zapisky
(Записки писателя). Arcyba?ev bol pochovany na pravoslavnom cintorine vo var?avskej ?tvrti
Wola
.
- Pa?a Tumanov
, 1901; poviedka
- Zlodej koni
, 1902; poviedka
- Landeova smr?
[Смерть Ланде], 1904; roman
- Sanin
[Санин], 1907; roman
- Miliony
[Миллионы], 1908; roman
- Robotnik ?evyrjov
[Рабочий Шевырёв] - roman o ruskej revolucii v roku 1905
- Na poslednej ?iare
[У последней черты], 1910 ? 1912.
- Spisovate?ove zapisky.
[Записки писателя] Var?ava 1925, 1927 (2 zv.)
- Sanin.
(Prelo?il
Jan Feren?ik
) Bratislava : Tatran 1970, 362 s. (?esky naposledy vy?lo pod nazvom
Sv?dce
v preklade Aleny Moravkovej; Praha - Litomy?l : Paseka 1999. 320 s.
ISBN 80-7185-231-7
)
- KOVA?OVA, Marta:
Gorkij ? Arcyba?ev : dve alternativy dejin a ?loveka.
Banska Bystrica: Filologicka fakulta, UMB, 2004. 110 s.
ISBN 80-8055-942-2
