Dr.
Kato Lombova
, (*
8. februar
1909
,
Pecs
,
Ma?arsko
? †
9. jun
2003
,
Budape??
) bola ma?arska tlmo?ni?ka, prekladate?ka, ?jazykovy genius“, svojho ?asu jeden z najlep?ich synchronnych tlmo?nikov na svete.
Ma doktorat z fyziky a chemie, ale v ?ase hospodarskej krizy za?iatkom
tridsiatych rokov 20. storo?ia
je nutena venova? sa jazykom. Tlmo?ila v deviatich a? desiatich jazykoch (v ?tyroch bez pripravy), v ?iestich jazykoch prekladala
krasnu literaturu
. Publlicisticke texty prekladala asi z ?trnastich ?al?ich jazykov. Pod?a vlastnych slov peniaze zarabala v?aka znalosti nasledujucich jazykov:
anglicky
,
bulharsky
,
dansky
,
francuzsky
,
ivrit
,
japonsky
,
?insky
,
latinsky
,
nemecky
,
po?sky
,
rumunsky
,
rusky
,
slovensky
,
?panielsky
,
taliansky
,
ukrajinsky
.
Jazyky sa u?ila v podstatnej miere autodidakticky. Samu seba nazyvala ?
lingvistkou
“ (na rozdiel od ?jazykovedca“) ? jedincom, ktory sa z praktickych pohnutok, zo zaujmu, nau?i viac jazykov.
Jej dlhy ?ivot ? pod?a vlastneho priznania ? o?arovalo u?enie sa jazykov a nie ich ovladanie. Tuto rados? sa sna?ila sprostredkova? cez svoje knihy, cez rozhlasove a tla?ene interview, ?iri? medzi viacere generacie. Ako tlmo?ni?ka pracovala na piatich
kontinentoch
, svoje skusenosti a za?itky spracovala v knihe
Egy tolmacs a vilag korul
(Tlmo?nik na ceste okolo sveta).
Jej metody a zasady u?enia sa jazykov
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Jej prvym k?u?ovym pojmom bol zaujem, po latinsky
interesse
(po anglicky
interest
, po francuzsky
interet
at?.), s ?im uzko suvisel ?al?i pojem ?
motivacia
. Dole?ite boli pre ?u tieto otazky: ?Nako?ko ma to zaujima? ?o tym chcem dosiahnu?? ?o to pre m?a znamena? ?o z toho mam?“ Neverila v takzvane jazykove nadanie. Jazykovu schopnos? rada vyjadrovala v zlomku, v ?itateli stoji motivacia (aj v najnaro?nej?ej praci sa da najs? denne desa? minut), v menovateli zasa zabrany (strach otvori? usta, strach z ne?ikovnosti, z posmechu). Bola presved?ena, ?e ?im va??ia je motivacia, o to rychlej?ie sa zbavime zabran a o to skor doka?eme ovlada? jazyk.
Ako sa sama vyjadrila, vo svete jazykov premava s troma ?auto“-mobilmi: autolexia, autografia a autologia. (Povodne grecke slova:
auto-
znamena
ja, ja sam
,
-lexia
,
-grafia
a
-logia
znamenaju ?itanie, pisanie a rozpravanie.)
Autolexia
znamena ?itanie pre seba: kniha, ktoru sam skumam, mi dava stale ?osi nove, mo?em si ju zobra? kamko?vek, mo?em ju ?o aj roztrha?, dava odpove? aj o ?tvrtej rano.
Autografia
znamena pisanie pre seba, ke? svoje my?lienky, za?itky, be?ny ?ivot zapisujem prave v jazyku, ktory sa u?im; nevadi, ?e je to blbos?, nikto sa neroz?u?uje nad
gramatickymi
chybami, nevadi, ke? chyba dole?ite ?i menej dole?ite slovo.
Autologia
znamena vedenie
monologu
, formulovanie vlastnych dojmov a pozorovani v jazyku, ktory sa u?im, bez protire?enia.
Nudili ju vyumelkovane dialogy z u?ebnic, jej ob?ubena metoda bola, ?e si zaobstarala dobru knihu v cie?ovom jazyku, ktorej tema ju ve?mi zaujimala (?i u?
detektivka
,
?ubostny roman
alebo odborny opis), a z neho vylu?tila, vyslabikovala zaklady jazyka: zaklady gramatiky a najdole?itej?ie slovi?ka. Nestracala ?as so zriedkavymi a zlo?itymi vyrazmi: presko?ila ich so slovami, ?e ?o je dole?ite, to sa znova objavi a samo sa prezradi (?je jedno, ?i pachate? stoji za ?u?oriedkovym alebo egre?ovym krikom“). To znamena, ?e ani
slovnik
nepotrebujeme ? iba stracame chu? do ?itania, mizne rados? z odkryvania noveho jazyka. Ke? na to pridem sam, tak si to aj zapamatam. Pou?ivala len vlastne knihy, po?as ?itania si na okraj zapisovala, ?o u? pochopila z textu. Takto ?lovek nemo?e zabrani? tomu, aby nie?o nenabral z daneho jazyka ? nema pokoj, kym nevie, kto je vrah, ?i diev?a povedalo ano.
Jej druhym k?u?ovym pojmom bol kontext, textova suvislos? (prezyvali ju aj Katka Kontextova): jednak v pochopeni textu (?i u? knihy ?i hovoreneho slova) kontext je rozhodujuci, mnohokrat nam pomaha, ke? nie?o nepochopime; ale aj v tom, ?e sa slova neu?ila izolovane, ale v suvislosti, ako to ?itala, po?ula (to je asi najlep?ia metoda u?enia jazykov) alebo zaradene do slovnych spojeni (napr.
burlivy vietor
,
prudky vietor
) ? ak aj jedno slovo zabudneme, to druhe ho pripomenie (stava sa ?spu??a?om“). V tychto spojeniach si napriklad ?asto zapamatame aj
?len
. Kato Lombova navrhuje aj inde pou?ivanie ?ablon, ?o su jednoduche vety na rozne kon?trukcie alebo jazykove zvraty, mo?no ich pou?i? ako panely v stavebnictve ? mo?no postavi? jazykovy
mrakodrap
.
Nedopustila, aby ju chyby, neuspechy alebo snaha o dokonalos? odradili od jej cie?a, ale stale sa dr?ala radostnych a kladnych stranok u?enia sa jazykov. V tom sa asi skryvalo jej tajomstvo ? tisickami roznych utokov dobyvala hrad cie?oveho jazyka. Jej vyrok mo?e pomoc? aj menej sebavedomym: ?Jazyk je jedine, ?o sa oplati ovlada? aj zle!“
- Igy tanulok nyelveket (Egy tizenhat nyelv? tolmacs feljegyzesei)
?Takto sa u?im jazyky (Zaznamy tlmo?ni?ky ovladajucej ?estnas? jazykov)“ 1970, 1972, 1990, 1995
- Egy tolmacs a vilag korul
?Tlmo?nik na ceste okolo sveta“ 1979
- Nyelvekr?l jut eszembe…
?O jazykoch ma napada ...“ 1983
- Babeli harmonia (Interjuk Europa hires soknyelv? embereivel)
?Babylonska harmonia (Interview so slavnymi viacjazy?nymi Europanmi)“ 1988
- Как я изучаю языки
(Ako sa u?im jazyky) (rusky)
- Wata?i No Gaikokugo Gaku??-h?
(japonsky)
- Par valodam man nak prata
(
loty?sky
)