Hrob Karola Plicku na Narodnom cintorine. Ovalny kame? znazor?uje ?o?ovku fotoaparatu
Karol Plicka
(povodnym menom
Karel Plicka
) (*
14. oktober
1894
,
Viede?
,
Rakusko-Uhorsko
? †
6. maj
1987
,
Praha
) bol vyznamny slovensky a ?esky
vytvarnik
,
fotograf
, filmovy
re?iser
, kameraman,
folklorista
a hudobny vedec, patril medzi zakladate?ov
Akademie muzickych umeni v Prahe
. Sam sa ozna?oval za mu?a deviatich
remesiel
.
Narodil sa v rodine
obchodnika
. Detstvo pre?il vo
Viedni
a
?eskej T?ebovej
. V?aka svojmu hudobnemu talentu bol v rokoch
1899
a?
1900
?lenom spevackeho zboru
Wiener Sangerknaben
a neskor sa dokonca dostal a? do zboru
Dvornej opery vo Viedni
. K jeho talentom v?ak nepatrila len hudba, ale aj ma?ovanie, ?i fotografovanie. Ani jedna z tychto ?innosti sa v?ak nestala jeho povolanim. Na natlak rodi?ov sa stal u?ite?om v malom meste.
Na svoje umelecke vlohy v?ak nezanevrel a po?as nieko?kych desa?ro?i svojej umeleckej ?innosti vytvoril bohatu zbierku diel z roznych ?anrov. Jeho fotografie dokumentuju ?ivot dvoch narodov -
?eskeho
a
slovenskeho
. Hoci pochadzal z ?eskej rodiny a ?as? svojho ?ivota pre?il v ?esku, jeho srdce patrilo aj Slovensku, kam sa ?asto a rad vracal. Na Slovensku je aj pochovany (na
Narodnom cintorine v Martine
) a ma svoje muzeum. Bol presved?enym ?echoslovakom a umelcom oboch krajin.
Povodne sa mal sta? huslistom, dokonca hraval vo Viedenskej dvornej opere. Bol aj malomestskym u?ite?om a tym splnil priania svojich rodi?ov. Najprv u?il v
Upici
a potom v
Novom Meste nad Metujou
. Od roku 1924 posobil ako referent narodopisu v Matici Slovenskej. Zalo?il tu archiv dokumentarnej fotografie. Zaoberal sa v?ak aj filmom (od roku 1926 vyu?iva na svojich cestach aj kameru).
Roku 1938 sa stal spoluzakladate?om filmoveho odboru na Umeleckopriemyselnej ?kole v Bratislave. Jeho kariera bola preru?ena za?iatkom 2. sv. vojny, ke? sa musel vrati? spa? do Prahy, kde sa stal zamestnancom ?tatneho fotografickeho ustavu. Za?ina fotografova? Prahu, aby ju zachoval pre ?al?ie generacie. Pod?a
Martina Slivku
opustil
Slovensko
pre vypaty nacionalizmus, ktory ura?al jeho rodinu.
[1]
Po vojne sa vracia spa? na Slovensko a vychadza jeho kniha Slovensko vo fotografiach Karola Plicku (1949). Zaklada filmovu fakultu AMU v Prahe, v ktorej bol prvym dekanom. Roku 1974 vydava publikaciu ?eskoslovensko (roku 2004, k 110. vyro?iu jeho narodenia, bola kniha opatovne vydana v Poprade). Roku 1988 bolo Pronayovskej kurii v
Blatnici
otvorene jeho muzeum.
Za svoju tvorbu dostal v roku
1968
titul
narodny umelec
.
Plicka bol etnograf i hudobny vedec. Je autorom viacerych obrazovych publikacii o Slovensku. Prechovaval hlboku lasku k slovenskemu folkloru a bol jeho uprimnym obdivovate?om. Jestvuju mnohe zapisy slovenskych ?udovych piesni, ktore nahral a zapisal pri svojich viacerych nav?tevach slovenskych obci. Napr. o pies?ovom bohatstve
?i?mian
azda neexistuje ucelenej?ia monografiaako ta, ktoru vydal Karel Plicka. Tie? piesne
Zahoria
zachytil v knihe
Eva Studeni?ova spieva
.
Film
Po horach, po dolach
(1928) ziskal zlatu medailu na vystave fotografickeho umenia vo Florencii. Jeho najznamej?i film
Zem spieva
(1933) bol hodnoteny dokonca e?te vy??ie, preto?e na festivale Biennale (1934) ziskava pohar mesta Benatok. Plicku za?ali porovnava? s Machatom. Roku 1935 ?iel dokonca nakruca? do Prahy.
V roku 1940 mu vy?la kniha s nazvom
Praha vo fotografii Karola Plicku
.
U? v 20. rokoch
20. storo?ia
sa stal v umeleckych kruhoch znamou zberate?skou osobnos?ou. Zapisoval texty aj melodiu slovenskych a ?eskych
?udovych piesni
, zbieral
rozpravky
, detske
hry
,
porekadla
,
obrazky
, fotografoval na?ich predkov,
kroje
, ?udovu
architekturu
,
prirodu
a ine poklady civilizaciou vytla?anej
?udovej kultury
. Objavil nieko?ko typov vychodoslovenskych piesni a pre buduce generacie zachranil vrchovske piesne. Dokazal, ?e ?anticke“ stupnice slovenskych ?udovych piesni su domaceho povodu a pochadzaju od pastierskych pi??al. Stal sa tak vlastne zakladate?om vedeckeho ?tudia slovenskej ?udovej piesne.
Za?iatkom 80. rokov
20. storo?ia
vznikla na pode
Slovenskeho narodneho muzea
v
Martine
my?lienka zalo?i? fond ?udovej kultury. Priekopnikmi tejto my?lienky boli okrem Karola Plicku, jeho ?iak prof. Martin Slivka, etnografka a fotografka
Ester Plickova
a Igor Kri?tek, vtedaj?i riadite? muzea. Najva??iu ?as? tohto fondu tvoria diela Karola Plicku.
Plickovo fotograficke dielo je v mnohych smeroch jedine?ne, hlavne svojim mno?stvom. V ka?dodennom ?ivote na?iel Plicka monumentalitu i vzne?enos? ?loveka a krajiny. Jeho obrazy su po?ate lyricky, maju atmosferu. ?lovek na jeho fotkach je dokonaly. Nie skuto?ny, ale skoro a? by sa dalo poveda? nadprirodzeny v tom svojom prostredi. Ako sam Plicka povedal, ke? pre?iel k filmu, vlastne pre?o:
?Linii hudobnej nezodpoveda staticka fotografia. A? film ?pecialne zvukovy film mi umo?nil vyjadri? sa, aby som povedal, harmonicky vo v?etkych zlo?kach po stranke melodickej a zvukovej vobec. To plati i po stranke vytvarnej a rytmickej.“
Dalo by sa poveda?, ?e film ho o?aril viac. Av?ak jeho plany sa nikdy nepodarili zrealizova?, preto?e v tej dobe nebolo a Slovensku ustanovizne, ktora by sa o to zaujimala okrem matice Slovenskej. Planoval nakruti? najmenej dva filmy, pri?om jednym z nich bolo
Pastorale
, de? pastierskych deti na ubo?iach a tym druhym
Dvanas? bielych sokolov
(film o
Jano?ikovi
, opierajuci sa o ustnu ?udovu tradiciu). Neskor sa, ale zu?ast?uje na nakrucani Jano?ika a do hlavnej role je obsadeny jeho herec
Pa?o Bielik
. I ke? nato?il viacero filmov, k jeho najlep?im sa radi film
Zem spieva
. O tomto filme sa vravi, ?e je jedine?ny v ?tyroch svojich zlo?kach a to scenaristicko-re?ijnom spracovani nametu, v strihovej skladbe, v dokonalej fotografii a hudbe. Tym najlep?im v?ak zostava, ?e tieto ?tyri zlo?ky ve?mi dobre do seba zapadaju. Film nema osobitu liniu, ale vo svojej vnutornej skladbe, zvla?tnej svojim sposobom ju ani nepotrebuje. Hlavnym hrdinom je sam ?ivot. A tento rytmus ?ivota v basnickom uchopeni je celym nosnikom tohto filmu. Priroda tu nie je len kulisa, ale samotna su?as? celeho ?ivota, a tento ?ivot z nej navy?e aj prameni.
?Pravom sa vravi o Plickovi, ?e po Manesovi, po druhy raz objavil vrodenu noblesu, u??achtilos?, ve?nu mlados? ve?ny ?ivot slovenskeho ?udu,“
Baran, L. (Vyznam filmu pro narodopisne studium. ?esky lid VI, ?. 1-2). Tento film stal pri vzniku zvukoveho filmu u nas. ?asom sa za?al viac sustredi? na fotografovanie, s ktorym sice nedosahoval mimoriadne uspechy, ale ma pre nas nepredstavite?nu hodnotu. I ke? fotky boli aran?ovane, mame aj tak jedine?nu mo?nos? pozorova? ?udovy odev minulosti na?ich predkov. Fotil v?etko, ako som u? spominala predtym jeho fotografie su dokonale. Ve? ako mo?e niekto pracova? na poli a by? uplne ?isty a ma? na sebe svoje najlep?ie ?aty? Viac uprednost?ujem fotografie Prahy, ktore su jednoduche bez prikra??ovanie a hlavne same sebou. Su dokonale strohe. Ich dojem e?te umoc?uje, ?e su ?iernobiele. Zobrazuju Prahu pred vojnou v celej jej krase, teda tie najkraj?ie pamati hodnosti boli povyberane. Treba v?ak doda?, ?e v?etky jeho fotky su jedine?ne, ?e zachytavaju nie?o u?asne. Nie?o tak ve?kolepe sa tu u? dlho neobjavilo, mo?no to v?ak bude aj tym, ?e v?etci, ?o fotili po ?om sa sna?ili zachytava? realnej?ie, skuto?ny ?ivot. Na za?iatku vydal viacero zbierok svojich fotografii. ?as? z nich je uverejnena v muzeum v Blatnici, i ke? Plicka v tejto obci nikdy nebol. V tomto muzeu sa okrem fotografii nachadzaju aj fotograficke pristroje, ktorymi fotil. Mame mo?nos? na nich vidie? ako si niektore prisposoboval svojim potrebam a ako technika od tych dob pokro?ila.
V druhej polovici 20. rokov
20. storo?ia
dostal Plicka od prezidenta
Masaryka
filmovu
kameru
. V?aka vytribenemu umeleckemu citeniu vzniklo nieko?ko filmov, ktore dokumentuju Plickove zberate?ske cesty. Vrcholom jeho filmovej ?innosti je celove?erny dokument Zem spieva. Je to oda na tradi?ny ?ivot ?udu nielen slovenskeho ?i ?eskeho, ale
europskeho
. Film dostal ocenenie v
Benatkach
.
Plicka zalo?il v roku
1938
na ?kole umeleckych remesiel v
Bratislave
kurz
kinematografie
. I?lo o prvu filmovu ?kolu v
?esko-Slovensku
. V dosledku politickeho vyvoja v?ak kurz v roku
1939
zanikol. V roku
1946
sa Plicka stal spoluzakladate?om
FAMU
v
Prahe
, na ktorej posobil ako
profesor
a
dekan
.
Plicka od za?iatku svojich vyprav za ?udovou kulturou dokumentoval krajinu a ?udi pomocou
fotoaparatu
. Jeho fotografie v?ak nie su len dokumentaciou, ale su to umelecke diela, z ktorych dycha hlboky vz?ah k fotografovanym objektom.
Fotograficka tvorba Karola Plicku odra?a zmeny po?as siedmich desa?ro?i. Zbierka obsahuje bohaty fond dokumenta?nych fotografii
Prahy
,
?iech
a
Moravy
, jedine?ne zabery slovenskej krajiny a architektury. Plicka v?ak nefotografoval iba prirodu a domy. Na jeho fotografiach najdeme ?udi vo chvi?ach sviato?nych, odetych v slavnostnych krojoch, na priedomi, na lukach, pri pracach na poli, ?i pred kostolom. Z ka?dej tvare na fotografii dycha na nas osud ?loveka. Plicka s ob?ubou fotografoval deti. Podarilo sa mu zachyti? ich spontannos? a temperament. Fotografie s detskou tematikou sa vyzna?uju pohybom.
Robil z nich tie? zaznamy a za vrchol pova?oval ?tylizovany zapis ?udovej piesne filmom. Nikdy sa mu to v?ak nepodarilo prave preto, ?e tu nena?iel pochopenie. Jediny film, ktory sa ?ou zaoberal sa vola
Ve?na piese?
(
1941
). Tento film ukazuje prostredie, v ktorom je ?udova piese? ?eska a moravska. Jej hodnotu porovnava, ?i skor dava do vz?ahu s modernou pies?ou, ktora sa pre chyt?avy rytmus a bezduche slova stava ve?mi popularnou medzi ?u?mi. Plicka nikdy nechcel piese? uchova? ako archivny dokument. Tvrdil, ?e ma by? majetkom celonarodnym, hoci i v inej forme. Zachranil vrchovske piesne. Dokazal, ?e ?anticke“ stupnice slovenskych ?udovych piesni su domaceho povodu a pochadzaju od pastierskych pi??al. Stal sa tak vlastne zakladate?om vedeckeho ?tudia slovenskej ?udovej piesne.
- Eva Studeni?ova spieva (
Martin
,
1928
)
- Slovenske pesni?ky (Martin,
1937
)
- ?esky zp?vnik (
Praha
,
1946
)
- ?esky rok v pohadkach, pisnich, hrach a tancich, ?ikadlech a hadankach 1-4. Jaro - Zima. (
Paha
,
1944
-
1961
) (s F. Volfom a K. Svolinskym)
- Slovensky spevnik 1 (
Bratislava
,
1961
)
- Kytice balad z lidove epiky ?eskoslovenske (
Praha
,
1965
) (s F. Volfom)
- Zbojnicke piesne slovenskeho ?udu (
Bratislava
,
1965
)
- Poh?adnice Narodopisneho odboru Matice slovenskej. Seria 1 - 12 (
Martin
,
1924
-
1926
)
- Slovensko (Martin,
1937
)
- Praha ve fotografii Karla Plicky (
Praha
,
1940
)
- Slovensko vo fotografii Karola Plicku (Martin,
1949
)
- Praha kralovska (
Praha
,
1940
)
- Vltava (
Praha
,
1957
)
- Pra?sky hrad ((
Praha
,
1959
)
- Zlata brana (Martin,
1964
)
- Prague the Golden City (
Praha
,
1965
)
- Praga, quando te aspiciam (
Praha
,
1967
)
- Spi? (Martin,
1971
)
- ?eskoslovensko (
Praha
,
1974
)
- Prechadzky Prahou (
1976
)
- Vlast libezna (
1979
)
- ↑
Magicka osmi?ka - Mu?i roku 1938 - Slovensky dokument
[online]. YouTube, [cit. 2016-12-07].
Dostupne online.