Osobna pe?a?
Josef Vaclav Radecky z Rad?e
(*
2. november
1766
,
Sedl?any
[1]
– †
5. januar
1858
,
Milano
), celym menom
Josef Vaclav Antonin Franti?ek Karel grof Radecky z Rad?e
, bol
?esky
??achtic
z rodu
Radeckych z Rad?e
, rakusky vojensky velite?, strateg a politik. Po?as svojej vojenskej kariery sa aktivne podie?al na pora?ke
napoleonskeho
Francuzska a na reforme rakuskej armady. Neskor bol za svoje zasluhy menovany velite?om rakuskych sil v
Taliansku
a roku
1836
rakuskym
po?nym mar?alom
. Vo veku 82 rokov nasledne zvi?azil v prvej talianskej vojne za nezavislos? nad spojenymi armadami piemontskeho kra?a
Karla Alberta
a zaistil rein?talaciu rakuskej moci v severnom Taliansku. V roku
1849
bol menovany generalnym guvernerom
Franti?ka Jozefa I.
pre Kra?ovstvo Lombardsko-benatske, ktorym zostal a? do roku
1857
, kedy sa stiahol z verejneho ?ivota.
Narodil sa ako syn grofa Petra Eusebia Radeckeho a Marie Venantie rodenej
Bechy?ovej
z La?an. Po smrti rodi?ov bol poslany na vychovu do Prahy ku svojmu dedovi z otcovej strany, byvalemu dostojnikovi, a ?tudoval najprv na gymnaziu u
piaristov
v Panskej ulici na Novom Meste. ?alej pokra?oval ?tudiom na rytierskej akademii v Brne a na
Theresiane
vo Viedni. Vo veku osemnas? rokov, 1. augusta roku 1784 vstupil ako kadet do 1. kyrysnickeho pluku c. a k. rakuskej armady, v
Gyongyosi
. Za dva roky sa stal poru?ikom, rok na to nadporu?ikom. V rokoch 1788 – 1789 sa vyznamenal v bojoch s
Osmanskou ri?ou
, ?o mu zabezpe?ilo miesto jedneho z pobo?nikov mar?ala
Laudona
.
V bojoch proti revolu?nemu Francuzsku v Prvej koali?nej vojne bojoval od roku 1794 v hodnosti rotmajstra, potom bol roku 1796 preveleny do severneho Talianska, kde posobil ako ?tabny dostojnik, z hodnosti majora bol povy?eny na velite?a pluku pionierskeho. Po uzavreti
campoformijskeho mieru
bol presunuty k ?enijnim jednotkam.
Po vypuknuti Druhej koali?nej vojny slu?il opa? v severnom Taliansku, a to ako adjutant v ?tabe generala
Melasa
. Na jese? roku 1800 sa stal plukovnikom a velite?om kyrysnickeho pluku na Ryne, v ktoreho ?ele sa vyznamenal v bitke pri Hohenlindene. V roku 1803 bol menovany generalmajorom. Pri tretej vojne proti Napoleonovi sa stal velite?om brigady znovu na severotalianskom bojisku. S brigadou sa zu?astnil vi?aznej bitky pri Caldiere, ale potom mu bolo udelene velenie nad samostatnym oddielom v
?tajersku
, kde sa mu podarilo porazi? francuzske jednotky v ?arvatke pri Ehrenhausene. Ke?
Rakuske cisarstvo
podpisalo
bratislavsky mier
a tym vystupilo z protinapoleonskej koalicie, bol Radecky preveleny do
Viedne
, kde sa stal velite?om brigady a pobo?nikom arcivojvodu Karola. V u? Piatej koali?nej vojne viedol svoju brigadu do boja pri
Welse
. Ani tato vojna v?ak neskon?ila uspechom rakuskych zbrani. Po opatovnej pora?ke Rakuska sa Radecky stal roku 1809 na?elnikom staleho generalneho ?tabu, pri?om dohliadal na reorganizaciu rakuskej armady. Rezignoval roku 1812 potom, kedy bola ve?ka ?as? jeho navrhov reformy zamietnuta ako prili? nakladna.
V roku 1813 ho generalissimus rakuskych vojsk
knie?a
Karol I. Filip zo Schwarzenbergu menoval na?elnikom svojho ?tabu. Tuto hodnos? si podr?al po?as celeho ?a?enia proti Francuzsku. Bol autorom spojeneckych planov
bitky pri Lipsku
. Po protinapoleonskom ?a?eni vystriedal rozne funkcie, ale presadzovanim u ostatnych velite?ov nepopularnych vojenskych reforiem si urobil mnoho nepriate?ov, ktori ho nakoniec roku 1829 na ?as odpratali na post velite?a
olomouckej
pevnosti. V rokoch 1829 – 1831 prebyval v
Olomouci
a sidlil tu v Edelmannovom palaci (od roku
1892
tam ma pamatnu dosku) na Hornom namesti, zlep?il sanitarne podmienky mesta, vysu?al okolite mokrade a vysadzoval stromy.
V roku 1831 bol menovany velite?om rakuskych vojsk na
Apeninskom polostrove
a vykonal ich rozsiahlu reorganizaciu. K svojim sedemdesiatym narodeninam roku 1836 obdr?al hodnos? po?neho mar?alka. V roku 1848 vpadla do
Lombardska
sardinska armada
s umyslom zjednoti?
Taliansko
pod Savojskou dynastiou a oslobodi? ju tak z cudzej nadvlady. Pre nedostatok mu?ov bol Radecky nuteny opusti? va??inu rakuskych uzemi v
Taliansku
, udr?al v?ak proti zna?nej presile nepriate?a pevnos?
Verona
. Ke? potom kone?ne dostal posily, porazil podstatne po?etnej?ie spojene vojska talianskych revolucionarov a sardinskeho kra?ovstva v bitkach pri
Custoze
a pri
Novare
, ?o viedlo k rezignacii sardinskeho kra?a
Karla Alberta
. Na po?es? tychto jeho vi?azstiev zlo?il (roku 1848) rakusky
skladate?
Johann Strauss star?i
slavny
Radeckeho pochod
a
rusky
car
Mikula? I.
ho ocenil titulom ruskeho po?neho mar?alka.
V roku
1850
bol v suvislosti s napatim medzi
Pruskom
a Rakuskom poslany na ?ele dvoch armadnych zborov o sile asi 14 000 vojakov do
Olomouca
a tato manifestacia sily nakoniec vyznamne prispela k uzavretiu tzv. Olomouckej punktacie. V rokoch 1849 – 1857 bol Radecky generalnym guvernerom Lombardsko-benatskeho kra?ovstva (niekedy uvadzany ako 5. vicekra?) a velite?om II. armady. Aktivnu vojensku karieru ukon?il po 72 rokoch.
Po svojom penzionovani Radecky do?ival e?te dve desa?ro?ia; s man?elkou stale viedli nakladny sposob ?ivota, tak?e sa zna?ne zadl?ili. Radeckeho dlhy platil mecena?
Joseph Gottfried Pargfrieder
. Radecky zomrel tak, ?e sa po?mykol na navoskovanej podlahe v izbe svojej rezidencie v Milane. Padom si zlomil k??ok stehennej kosti a zomrel na nasledky zranenia na za?iatku roku 1858 vo veku deva?desiatjeden rokov. Pargfrieder ur?il, ?e Radecky bude pochovany vo
Wetzdorfe
v pamatniku rakuskej armady na vrchu Heldenberg v dolnom Rakusku, v samostatnej krypte krytej obeliskom, po boku generala Wimpfena, hoci prianim cisara Franti?ka Jozefa I. bolo pochova? Radeckeho v Kapucinskej krypte vo Viedni. Pred pohrebom bolo telo vystavene vo viedenskom Arsenale a vo svato?tefanskom dome, kde sa konala smuto?na slavnos?.
Radecky ovplyvnil aj rakusku gastronomiu. U? v mladosti si ob?ubil milansku ?pecialitu, te?aci reze? vypra?any v zmesi struhanky a syra. Jeho osobny kuchar tuto pochu?ku priviezol do Viedne, vynechal struhany syr a vznikol klasicky
viedensky reze?
v trojobale. Radeckeho pochu?ku ?oskoro prevzal jeho obdivovate?, mlady cisar Franti?ek Jozef I.
Radeckeho pomnik na Radeckeho namesti (dne?ne
Malostranske namestie
) v Prahe okolo roku 1900
Pomnik mar?ala Radeckeho na viedenskej Ringstrasse
Najstar?i z pomnikov Radeckeho bol iniciovany kratko po vi?azstve pri Novarre roku 1849. Najprv bol naskicovany na stenu Akademie maliarom prof.
Christianom Reubenom
. Socharsku podobu mu vtla?ili sochari bratia
Josef Max
(sochy vojakov) a
Emanuel Max
(socha mar?alka). Z kovu ukoristenych diel talianskej armady na Sardinii ho odliali Jakob Daniel Burgschmiet a Christoph Lenz z Norimbergu. Pomnik bol odhaleny a? po Radeckeho smrti v novembri roku 1858. Stal v rokoch
1858
–
1919
na dolnom Malostranskom namesti v
Prahe
v miestach dne?neho elektri?koveho ostrov?eku proti vtedaj?ej kaviarni Caffe Radetzky; po zburani brany v Karmelitskej ulici a zavedeni konskej drahy sa musel asi o pa? metrov presunu?.
Po vzniku ?esko-Slovenska sa Talianske ve?vyslanectvo v Prahe usidlilo v ne?alekom
Kolovratskom palaci
v Nerudovej ulici a protestovalo proti Radeckemu ako nepriate?ovi
zjednotenia Talianska
. Navy?e sa nova republika sna?ila zbavi? habsburskych tradicii. Preto bol pomnik v rokoch 1919 – 1920 rozobrany. Kamenny podstavec z le?tenej ?uly so ?tyrmi
bronzovymi
tabu?kami s menami bitiek (Verona, Vicenza, Custozza, Novara) bol zni?eny, bronzova socharska ?as? s vy?kou 676 centimetrov a vahe cez 10 ton bola rozobrana a prenesena do Lapidaria Narodneho muzea v Prahe 7 na Pra?skom vystavisku, kde je vystavena dodnes spolo?ne s modelom z dreva a z papirma?e. Pomnik predstavuje prostovlaseho vojvodcu, rozkro?eneho ako vi?aza na kruhovom konvexnom ?tite, s mar?alskou palicou v pravici a s vi?aznym praporom z vojen o Lombardiu. Kruhovy ?tit po sposobe vojakov antickeho Rima nesie sedem predstavite?ov vojsk rakuskej monarchie: po?ovnik, delostrelec (stoto??ovany s ?echom), dobrovo?nik z Tyrol,
husar
, namornik, Hulan a juhoslovansky
sere?an
. Zhroma?denie na podporu obnovy pomnika mar?ala Radeckeho na Malostranskom namesti organizuje v poslednych rokoch ka?doro?ne monarchisticka politicka strana
Koruna ?eska
.
?al?i Radeckeho jazdecky pomnik bol vzty?eny vo Viedni roku 1892 pred cisarskym dvornym kostolom na namesti Am Hof. Dielo rakuskeho dvorneho sochara
Caspara von Zumbuscha
stoji od roku
1912
na viedenskej
Ringstrasse
. Jeho model v striebre ako ?estny dar vykonala viedenska firma J. C. Klinkosch a je tie? v zbierke viedenskeho Arsenalu. Pomnik stojacej pe?ej figury z bieleho mramoru sa dochoval v galerii slavnych vojvodcov vo viedenskom Arsenalu, ten isty v bronzovom odliatku stal do roku 1919 na hlavnom namesti v
?ub?ane
. Aj v Milane byval pomnik.
- ↑
Matri?ny zaznam o narodeni a krste
- HERRE, Franz.
Radecky: nejobliben?j?i polni mar?alek rakouske armady a jeho pohnuta doba
. Brno : Bonus A, 1997. 239 s.
ISBN 80-85914-78-6
.
- HAVEL, Petr; ROMA?AK, Andrej.
Mar?al Radecky. Vojev?dce p?ti cisa??.
Praha : Paseka, 2000. 368 s.
ISBN 80-7185-297-X
.
- VALKA, Zbyn?k.
Mar?al Radecky a Olomouc
. Olomouc : Agentura Galia, 2008. 157 s.
ISBN 978-80-254-2102-4
.
- PERNES, Ji?i; FU?IK, Josef; HAVEL, Petr, a kol.
Pod cisa?skym praporem. Historie habsburske armady 1526-1918
. Praha : Elka Press, 2003. 555 s.
ISBN 80-902745-5-2
.
- FIDLER, Ji?i.
Za viru, vladce a vlast. Ru?ti a sov?t?ti mar?alove
. Brno : JOTA, 2005. 290 s.
ISBN 80-7217-354-5
.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Josef Vaclav Radecky z Rad?e
na ?eskej Wikipedii.