z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Prof. RNDr.
Jan Fischer
(*
5. maj
1905
,
Martin
,
Slovensko
? †
4. februar
1980
,
Bratislava
,
Slovensko
) bol
slovensky
fyzik
.
Jan Fischer sa narodil v Martine. Po
maturite
na martinskom
gymnaziu
(
1923
) vy?tudoval matematiku a fyziku na
Karlovej univerzite
v
Prahe
(
1928
). Za podpory ?tatu a
Matice slovenskej
absolvoval v rokoch 1928?
1931
?tudijny pobyt u prof.
Gregora Wentzela
na
univerzite
v
Zurichu
. Tu napisal dve prace, ktore boli uverejnene v najvyznamnej?om fyzikalnom
?asopise
Annalen der Physik
[1]
a dodnes patria do zlateho fondu svetovej fyziky. Medzi prvymi v nich
metodami
kvantovej mechaniky rie?il problem interakcie ?iarenia s
atomami
, menovite fotoefekt a Comptonov jav. Za tieto prace ziskal titul
doktora
filozofie i cenu
zuri?skej
univerzity (1931).
Po navrate do vlasti sa v?ak pre mladeho nadejneho vedca nena?lo miesto na nijakej vysokej
?kole
. Posobil teda na roznych strednych ?kolach, napr. v rokoch
1937
?
1939
posobil na
u?ite?skom
ustave v
Leviciach
a v
Novej Bani
. Ke? aj na Slovensku za?ali plati? v roku
1940
rasove zakony, Jan Fischer, nosite? zlatej medaily zuri?skej univerzity, prvy slovensky teoreticky fyzik, bol prepusteny zo ?tatnej ?kolskej slu?by a stal sa vypomocnym u?ite?om na
?idovskej
?udovej ?kole v
Michalovciach
. V roku 1942, v ?ase deportacii ?idov, predsa len svitol Janovi Fischerovi lu? nadeje. V?aka usiliu dr. ?tefana Rakovskeho, pokrokovo zmy??ajuceho riadite?a Obchodnej akademie v
Banskej Bystrici
, dalo Ministerstvo ?kolstva a narodnej osvety suhlas, aby J. Fischer posobil na tomto ustave ako vypomocny u?ite?. V Banskej Bystrici zastihlo Jana Fischera
Slovenske narodne povstanie
. Vtedy pracoval na Poverenictve ?kolstva, kde mal na starosti likvidaciu platov profesorov strednych a odbornych ?kol. Po potla?eni odboja odi?iel spolu so svojou rodinou do partizanskej obce
Kali?te
.
Po oslobodeni posobil J. Fischer a? do skon?enia ?kolskeho roku
1944
/
1945
ako profesor na Obchodnej akademii v Banskej Bystrici a v nasledujucom ?kolskom roku na u?ite?skom ustave. Za?iatkom ?kolskeho roku
1946
/
1947
odi?iel na cvi?ne gymnazium do Bratislavy, kde posobil ako cvi?ny profesor a od
1. februara
1948
zastaval aj funkciu do?asneho riadite?a. V tomto obdobi su?asne posobil na
Prirodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity
, kde predna?al Zaklady mechaniky a viedol Metodicke cvi?enia z fyziky. 1. septembra
1950
J. Fischer prechadza na Prirodovedecku fakultu natrvalo. Stava sa odbornym asistentom a zastava funkciu tajomnika Katedry fyziky. Po odchode prof.
Vilema Kunzla
do Prahy Jana Fischera vymenovali roku 1954 za veduceho Katedry fyziky Prirodovedeckej fakulty Univerzity Komenskeho a za zastupcu docenta. Neskor sa stal docentom (
1956
) a aj profesorom (
1965
). Po?as posobenia na PFUK Dr. Fischer nadviazal na svoje star?ie prace a so spolu
autormi
uverejnil nieko?ko ?lankov o Comptonovom jave vo vy??ich hladinach vodikoveho
atomu
. Va??inu svojho ?asu v?ak venoval pedagogickej a organiza?nej ?innosti a vydavaniu u?ebnych pomocok pre
?tudentov
. Okrem 10 vedeckych prac napisal 5 skript. Po rozdeleni Katedry fyziky na tri pracoviska (
1961
) sa Jan Fischer stal veducim Katedry teoretickej fyziky a tuto funkciu zastaval a? do odchodu do dochodku v r.
1975
. Okrem toho bol aj riadite?om Ustavu fyziky PF UK (
1957
?
1967
) a v rokoch 1956?
1959
zastaval funkciu prodekana Prirodovedeckej fakulty
UK
. Aj po odchode do dochodku prof. Fischer predna?al ako externista.
Jan Fischer pravom patri medzi zakladate?ske osobnosti slovenskej teoretickej fyziky. Nielen?e bol prvym slovenskym teoretikom, ale ve?ky vyznam treba pripisa? skuto?nosti, ?e kym viedol katedru dosiahla teoreticka fyzika na bratislavskej univerzite i na celom Slovensku urove? porovnate?nu s urov?ou vo vyspelych krajinach. Zomrel 4. februara 1980 v Bratislave.
- ↑
Fischer, Johann - JPortal
[online]. zs.thulb.uni-jena.de, [cit. 2020-07-03].
Dostupne online.
- Matematicky ustav SAV
– zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok. Vzh?adom na to, ?e tento zdroj e?te nema vyrie?ene autorske prava pod?a licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatia? vhodne prebera? ?lanky ozna?ene touto ?ablonou.
- Regionalne osobnosti VKMK
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.