Henri d'Orleans

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Henri d'Orleans
Henri d'Orléans
?tat posob. Francuzsko
Narodenie 14. jun 1933
Woluwe-Saint-Pierre , Belgicko
Umrtie 21. januar 2019 (85 rokov)
Pari? , Francuzsko
Narodnos? francuzska
Zamestnanie verejne ?inna osoba
Znamy v?aka pretendent francuzskeho tronu
Alma mater Institut d'etudes politiques de Paris
Profesia spisovate?, maliar, politik
Podpis Henri d'Orléans, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstranka leblogducomtedeparis.fr
Commons Spolupracuj na Commons Henri d'Orleans

Henri d´Orleans ? Henrich Orleansky , alebo Henrich VII. , grof pari?sky, (celym titulom princ Henri, grof pari?sky, vojvoda Francuzska, pre francuzskych monarchistov Henry VII. ) (* 14. jun 1933 , Woluwe-Saint-Pierre , Belgicko  – † 21. januar 2019 , [1] Pari? , Francuzsko ), bol francuzsky ??achtic z rodu Bourbon-Orleans , pretendent (hlava nevladnucej kra?ovskej rodiny) francuzskeho tronu z rodu Orleans .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Henrichov otec ? Henrich VI., grof pari?sky (*1980 - †1999) v roku 1987

Narodil sa ako najstar?i syn Henricha VI. , grofa pari?skeho a Izabely Orleans-Braganza. Narodil sa v Belgicku , preto?e francuzske zakony do roku 1950 zakazovali ?lenom kra?ovskej dynastie vstup na uzemie Francuzska. Po smrti svojho stareho otca, princa Jana, vojvodu z Guise, sa stal dauphinom Francuzska. Vy?tudoval elitny Institut d'etudes politiques de Paris a potom slu?il ako radovy vojak v Al?irskej vojne .

Rodina [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeho prvou man?elkou bola Maria Terezia z Wurttembergu, s ktorou sa o?enil 5. jula 1957 . Par mal pa? deti, a to Mariu Isabelu, Franti?ka, Blanku Al?betu, Jana a Euda. Man?elstvo v?ak nebolo ??astne a v roku 1984 bolo ob?iansky rozvedene. E?te v ten isty rok sa Henrich o?enil s Micaelou Annou Mariou Cousin y Quinones de Leon. Rozvod rozhneval jeho otca, ktory Henricha vydedil, zbavil ho titulu grofa z Clermonte a udelil mu miesto neho titul grofa z Mortain. Kym grofstvo Clermont kedysi patrilo synovi ?udovita IX. , ktory sa stal predkom Bourbonovcov , grofstvo Mortain patrilo Janovi Bezzemkovi . Av?ak po nieko?kych rokoch sa otec a syn uzmierili, jeho rozvod bol cirkevne potvrdeny a Henrich sa opa? stal dedi?om tronu. V juli 1999 , po smrti svojho otca, sa stal novym grofom pari?skym, vojvodom Francuzska a hlavou Francuzskeho kra?ovskeho domu. Titul grofa pari?skeho u?ival na pama? svojho prapredka Oda Pari?skeho, rovnako vojvodu Francuzska, preto?e oba tituly u?ivali Kapetovci pred nastupom na kra?ovsky tron.

Smr? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Henrich zomrel v Pari?i 21. januara 2019 a pohreb sa konal 2. februara 2019. [2] Henrich je pochovany v Kra?ovskej kaplnke v Dreux ( Chapelle Royale de Dreux ), tradi?nej hrobke ?lenov orleanskej dynastie. Aj ke? sa Henri d'Orleans nikdy nestal francuzskym kra?om, svet sa s nim rozlu?il ako s monarchom. Na pohrebe bolo pritomne monacke knie?a Albert II. , [3] marocky korunny princ Moulay El Hassan zastupujuci kra?a Mohameda VI. [4] a tie? ?panielska kra?ovna ?ofia Grecka , matka kra?a Filipa VI . [3] a mno?stvo ?al?ich europskych aristokratov vratane princa Emanuela Filiberta Savojskeho, [5] albanskeho korunneho princa Leku II. [6] ?i ruskeho dedi?a tronu ve?kovojvodu Juraja Michajlovi?a Ruskeho. [7] Pohrebu sa zu?astnila aj byvala iranska kra?ovna Farah Palhavi. [8]

Erb francuzskej kra?ovskej rodiny

Rady a vyznamenania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dynasticke rady [ upravi? | upravi? zdroj ]

Henrich Orleansky bol ako Hlava Francuzskeho kra?ovskeho domu a uchadza? o tron Francuzska tie? ve?majstrom tradi?nych dynastickych radov. [9] Tato pozicia bola sporna z poh?adu zastancov ?udovita Bourbonskeho , Hlavy rodu Bourbonovcov, ktory je dnes taktie? uchadza?om o francuzsky tron. [10] D?a 24. decembra 2016 oproti ?udovitovym narokom ostro vystupil Henrich na svojom oficialnom webe. [11] Henrich bol od roku 1999 ve?majster tychto francuzskych dynastickych radov:

  • Rad svateho Ducha ( L'ordre du Saint-Esprit ), sporne.
  • Rad svateho Michala ( L'ordre de Saint-Michel ), sporne.
  • Rad svateho ?udovita ( L'ordre royal et militaire de Saint-Louis ), sporne.

Rytierske rady [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rad Hviezdy a Panny Marie Karmelskej ( Ancien ordre royal et souverain de l’Etoile et de Notre-Dame du Mont-Carmel ). Henrich d´Orleans 8. aprila 2013 obnovil dva byvale kra?ovske rady a spojil ich do jedneho. Povodny Rad Hviezdy zalo?il 16. novembra 1351 francuzsky kra? Jan II. zvany Dobry a v roku 1487 ho zru?il kra? Karol VII. Rad Panny Marie Karmelskej bol zalo?eny 12. aprila 1606 francuzskym kra?om Henrichom IV. , ktory sa ho v oktobri 1608 rozhodol spoji? s radom sv. Lazara. Personalna unia (spojeny rad) bola v?ak a? v roku 1668 uznana pape?skym legatom pre Francuzsko. Spojeny rad bol zru?eny padom monarchie vo Francuzsku v roku 1830. Rad Hviezdy a rad Panny Marie Karmelskej nemali po?as vlady francuzskych kra?ov nikdy spolo?nu historiu, ako napriklad u? spominany Rad svateho Lazara a Panny Marie Karmelskej. U pretendentov je pod?a medzinarodneho prava mo?ne, aby boli patronmi, resp. ve?majstrami u? existujucich rytierskych a vlastnych dynastickych radov. Zakladanie novych radov (podobne ich spajanie) je v?ak z poh?adu medzinarodneho prava sporne. Rad Hviezdy a Panny Marie Karmelskej tak nie je v zozname rytierskych radov Medzinarodnej komisie pre rytierske rady [12] a nie je ako rad uznany Ve?kou kancelariou ?estnej legie ? Grande Chancellerie de la Legion d'Honneur , ktora je vladou Francuzskej republiky poverena evidenciou a spravou ?estnych titulov a hodnosti . Ve?majstrom radu je operetny spevak Richard Finell , uvedeny do funkcie 17. januara 2015. [13] Vo Francuzsku je rad registrovanou asociaciou pod?a zakona z 1. jula 1901 o spolkoch a ob?ianskych zdru?eniach.

Vojensky a ?pitalsky rad svateho Lazara Jeruzalemskeho . Tento rad bol od roku 1308 pod ochranou francuzskych kra?ov, kedy ho pod svoju ochranu prijal francuzsky kra?  Filip IV.  Od tohto roku obsahuje kompletna francuzska kra?ovska titulatura aj titul  Ochranca Radu svateho Lazara . Neskor v roku 1517 rozhodnutim pape?a  Leva X.  sa urad ve?majstra stal francuzskou prelaturou s pravom kra?a menova? prelatov, ?im sa vazba radu na francuzsku korunu a postavenie kra?a ako  Fons Honorum  e?te umocnila. Henrich zo svojej pozicie pretendenta tronu obnovil tuto ochranu v roku 2004, av?ak v roku 2012 ju odobral. [14]

Jan II. zvany Dobry zaklada Rad hviezdy, miniatura zo 14. storo?ia (Francuzska narodna kni?nica)

Francuzske ?tatne vyznamenania [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Rad ?estnej legie ( Legion d’honneur ), vojenska skupina, rytier (2009) [15] ? dekret z 30. aprila 2008. [16]
  • Kri? za vojenske zasluhy ( Croix de la Valeur militaire ), za aktivnu bojovu u?as? v Al?irskej vojne (1959).
  • Bojovy kri? ( Croix du combattant ).
  • Pamatna medaila pre bezpe?nostne operacie a udr?iavanie poriadku v Severnej Afrike  ( Medaille commemorative des operations de securite et de maintien de l'ordre en Afrique du Nord ).

Ostatne dynasticke rady [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Rad knie?a?a Danila I. , ve?kokri?. Ide o kra?ovsky dynasticky rad ?iernej Hory . Henrichovi rad v roku 2005 udelil Nikola II. Petrovi?-Njego? , ?iernohorsky korunny princ, pretendent tronu ?iernej Hory a hlava dynastie Petrovi?-Njego?, ?ijuci vo francuzskom exile.
  • Rad wurttemberskej koruny , ve?kokri?, tento rad ziskal v roku 1957 pri svadbe s prvou man?elkou Mariou Tereziou z Wurttembergu. Ide o dynasticky rad kra?ovskeho rodu Wurttemberg.

?al?i uchadza?i o francuzsky tron [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okrem Henricha Orleanskeho boli za jeho ?ivota za pretendentov francuzskeho tronu pova?ovani e?te:

  • ?udovit Bourbonsky, vojvoda z Anjou (* 25. april 1974, Madrid), francuzsky Louis Alphonse Gonzalvo Victor Emmanuel Marc de Bourbon, duc d'Anjou , ?panielsky Luis Alfonso Gonzalo Victor Manuel Marco de Borbon y Martinez-Bordiu, Duque de Anjou . Pod?a jeho stupencov, tzv. legitimistov, je od 30. januara 1989 hlavou kra?ovskej dynastie francuzskych Bourbonovcov . [17]
  • Jean-Christophe, princ Napoleon (* 11. jul 1986), francuzsky Jean Christophe Louis Ferdinand Alberic Napoleon , je pod?a nazorov niektorych Bonapartistov, hlavou byvaleho cisarskeho domu Francuzska a dedi? Napoleona Bonaparta . [18]

Po Henrichovej smrti je pod?a Orleanistov opravnenym pretendentom na tron Francuzska jeho syn Princ Jean, vojvoda z Vendome, ako "Jean IV". [19]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Le comte de Paris, Henri d’Orleans, est decede
  2. Prince Jean de France - Obseques de Monseigneur le Comte de Paris [online]. princejeandefrance.fr, [cit. 2019-02-05]. Dostupne online.
  3. a b CHAZAN, David. Two 'princes' locked in battle to succeed Henri d’Orleans as 'official' pretender to French throne. The Telegraph , 2019-02-03. Dostupne online [cit. 2019-02-05]. ISSN   0307-1235 . (po anglicky)
  4. Morocco World News [online]. 2019-02-03, [cit. 2019-02-05]. Dostupne online. (po anglicky)
  5. Emmanuel Philibert of Savoie attends the funeral of Prince Henri of... [online]. Getty Images, [cit. 2019-02-05]. Dostupne online. (po anglicky)
  6. Prince Leka of Albania attends the funeral of Prince Henri of... [online]. Getty Images, [cit. 2019-02-05]. Dostupne online. (po anglicky)
  7. Grand Duke Georges of Russia attends the funeral of Prince Henri of... [online]. Getty Images, [cit. 2019-02-05]. Dostupne online. (po anglicky)
  8. Charles-Philippe D'orleans and Farah Palhavi attend the funeral of... [online]. Getty Images, [cit. 2019-02-05]. Dostupne online. (po anglicky)
  9. Ordres royaux Archivovane 2016-10-09 na Wayback Machine  [archive]
  10. [La legitimite des lys et le duc d'Anjou de Jean Silve de Ventavon]
  11. leblogducomtedeparis.fr [online]. leblogducomtedeparis.fr, [cit. 2017-01-06]. Dostupne online.
  12. http://www.icocregister.org/2016.ICOCRegister.pdf
  13. ordredeletoileetdumontcarmel.fr [online]. ordredeletoileetdumontcarmel.fr, [cit. 2017-01-07]. Dostupne online.
  14. Communique de Monseigneur le Comte de Paris. archive.is , 2014-02-02. Dostupne online [cit. 2017-01-06].
  15. Le comte de Paris decore de la Legion d'honneur a l'Elysee - Noblesse & Royautes. Noblesse & Royautes , 2009-05-18. Dostupne online [cit. 2017-01-06]. (po francuzsky)
  16. Decret du 30 avril 2008 portant promotion et nomination [online]. [Cit. 2017-01-06]. Dostupne online.
  17. Olga S. Opfell Royalty who wait: the 21 heads of formerly regnant houses of Europe  (2001), p. 11.
  18. de Badts de Cugnac, Chantal. Coutant de Saisseval, Guy.  Le Petit Gotha . Nouvelle Imprimerie Laballery, Paris 2002, pp. 437, 442 (French)  ISBN 2-9507974-3-1
  19. FRENCHUNIONISTPROJECT. The French Unionist Project [online]. 2019-01-21, [cit. 2019-01-23]. Dostupne online. (po anglicky)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]