Gary Snyder

	Gary Snyder
	americky basnik, esejista, ; lektor a environmentalista
	; Gary Snyder predna?a na Columbia University (2007)
Rod. meno	Gary Sherman Snyder
Narodenie	8. maj 1930 (94 rokov) ; San Francisco , Kalifornia , USA
Alma mater	Reed College
Rodi?ia	Harold Snyder, Lois Hennessy Snyder
Man?elka	Alison Gass (1950 - r. 1952) ; Joanne Kyger (1960 - r. 1965) ; Masa Uehara (1967 - r. 1989) ; Carole Lynn Koda (1991 ? o. 2006)
Deti	Kai (* 1968), Gen (* 1969)
Odkazy
Commons	Gary Snyder
	Biograficky portal

Gary Snyder (* 8. maj 1930 , San Francisco , Kalifornia , USA ) je americky basnik ( Beat generation ), esejista , lektor a environmentalista . V?aka svojmu umeniu prepoji? budhisticku spiritualitu a prirodu je ob?as nazyvany ?laureatom hlbinnej ekologie“. Vyu?uje literaturu a filozofiu divo?iny na Kalifornskej univerzite v Davise a so svojou rodinou ?ije v San Juan Ridge v kalifornskych horach Sierra Nevada .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vy?tudoval literaturu , antropologiu , japon?inu a ?in?tinu , pracoval v lesoch a dokoch, ?tudoval budhisticku filozofiu , ur?ity ?as ?il v budhistickom kla?tore, skladal basne a stal sa jednym z predstavite?ov beatnickej generacie . K jeho priate?om patrili Allen Ginsberg a Jack Kerouac , ktoreho Snyder in?piroval nato?ko, ?e z neho stvoril literarnu postavu Japhyho Rydera, znamu z knihy Dharmovi tulaci .

Ako socialny kritik byva Snyder radeny k osobnostiam typu Aldousa Huxleyho , Lewisa Mumforda alebo Aldo Leopolda . Okrem akademickej drahy na Kalifornskej univerzite sa podie?al na ?innosti Kalifornskeho vyboru pre umenie .

Mlados? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Gary Sherman Snyder sa narodil v kalifornskom San Franciscu Heroldovi a Loise Snyderovym. Jeho rodina bola silno zasiahnuta americkou hospodarskou krizou tridsiatych rokov a pres?ahovala sa najprv do Kitsapu v ?tate Washington a neskor do oregonskeho Portlandu . V detstve v Kitsape sa Gary prvy raz stretol s americkymi Indianmi a za?al prejavova? ?ivy zaujem nielen o samotnych Indianov , ale aj o ich tradi?ne prepojenie s prirodou. Rodi?ia sa rozi?li a Garyho a sestru vychovavala len matka, novinarka v miestnych novin. V ranej mladosti Snyder pracoval okrem ineho v tla?iarni a ob?ubil si cestovanie do hor.

V roku 1947 mohol v?aka ?tipendiu za?a? nav?tevova? Reedovu strednu ?kolu, kde v ?kolskom ?asopise publikoval svoje prve basne. Snyderov zaujem o ine kultury, rovnako ako oby?ajna potreba pe?azi, ho priviedla k ob?asnej praci namornika. ?asty pobyt na mori podnietil jeho zaujem o oceany a aspekty hydrosfery . V roku 1951 Snyder ukon?il ?tudium sku?kami z antropologie a literatury a leto stravil ako drevoruba? v indianskej rezervacii Warm Springs , ?o ho in?pirovalo k niektorym z jeho ranych basni, neskor zostavenych do zbierky The back country . V nasledujucom roku Snyder pracoval v narodnom parku , kde sa staral o prevenciu vzniku po?iarov. V tom ?ase sa zoznamil so zakladnymi my?lienkami budhizmu a prostrednictvom prejavov budhistickych umelcov s niektorymi tradi?nymi postojmi ?alekeho vychodu vo?i prirode . ?tudium antropologie na univerzite v Indiane Snyder ukon?il po jedinom semestri a vratil sa znova do San Francisca , aby sa pokusil uchyti? ako basnik .

Beatnici [ upravi? | upravi? zdroj ]

V San Franciscu na?alej rastol Snyderov zaujem o zenbudhizmus . V skuto?nosti to boli spisy D.T. Suzukiho , ktore ho viedli k rozhodnutiu nepokra?ova? v ?tudiu antropologie . Namiesto toho sa v roku 1953 zapisal na Kalifornsku univerzitu v Berkeley na ?tudium vychodnych kultur a jazykov. V lete si zarabal ako drevoruba? alebo ako robotnik pri vystavbe ?eleznice v Yosemitskom narodnom parku . V roku 1955 sa na nieko?ko mesiacov zi?iel v Mill Walley s Jackom Kerouacom . V rovnakom ?ase Snyder nav?tevoval Americku akademiu azijskych ?tudii , kde vyu?oval okrem ineho aj taky znalec zenu ako Suzukiho ?iak Alan Watts .

V?aka doporu?eniu Kennetha Rexrotha sa Snyder zoznamil s Allenom Ginsbergom a toto obdobie dodalo Kerouacovi dostatok in?pirujucich podnetov na napisanie Dharmovych tulakov . Snyder bol so svojou za?ubou vo v?etkom prirodnom, oregonskym detstvom a manualnou karierou medzi beatnikmi exotickym zjavom a Lawrence Ferlinghetti neskor Snydera nazval ?Thoreau generacie beatnikov“. Snyder sam videl svoju hlavnu ulohu ako prostrednik k prispievaniu vzajomnemu poznavania Vychodu a Zapadu.

Japonsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Beat generation sa v?eobecne zaujimali o zenovy budhizmus , Snyder bol v?ak jednym z mala, ktori sa nim zaoberali skuto?ne do h?bky. Va??inu ?asu v obdobi rokov 1956 - 1968 stravil v Japonsku ako laik v zenovych kla?toroch ?okoku-ji a Daitoku-ji a neskor, spolu so skupinou nieko?kych ?al?ich ?udi, na malom sope?nom ostrov?eku. Jeho predchadzajuce ?tudium pisanej ?in?tiny mu pomohlo k ozajstnemu hlbokemu ponoru do tradicie zenu (s kore?mi v ?ine v dynastii Tchang ) a umo?nilo mu podie?a? sa na odbornych projektoch po?as pobytu v Japonsku .

Snyder v?ak nemal v plane sta? sa mnichom, naopak planoval navrat do USA , aby ?pooto?il kolesom dharmy“. Nieko?ko rokov bola jeho man?elkou americka poetka Joanne Kygerova , ktora s nim ?ila v Japonsku .

V tom ?ase vydal zbierku basni datovanych do za?iatku pa?desiatych rokov , Myty a texty ( 1960 ) a ?es? uryvkov z Hor a ciest bez konca ( 1965 ; tu ide v?ak o za?iatok rozsiahlej prace, na ktorej Snyder pokra?oval a? do konca 90. rokov 20. storo?ia ). Basne vyjadruju Snyderove dovtedaj?ie ?ivotne skusenosti, pribli?uju prostredie, ktore ho obklopovalo, jeho poh?ad na veci take, ake su. Ako u?astnik-pozorovate? bol Snyder v Japonsku zasvacovany nielen do praktik zenbudhizmu , ale aj do starobylych ritualov sekty ?ugendo . Na za?iatku 60. rokov vycestoval spolu s Allenom Ginsbergom do Indie . Sprevadzala ich aj Snyderova ?ena Joanne Kygerova (amer. poetka), ?oskoro po navrate z Indie sa v?ak so Snyderom rozi?la a neskor sa rozviedli.

Snyder pokra?oval v sebavzdelavani, konkretne ho zaujimala geomorfologia a lesnictvo . Tymito oblas?ami zaujmov su do ve?kej miery poznamenane jeho eseje , poskytnute rozhovory a basnicka tvorba. Isty ?as ?il so skupinou japonskych odpadlikov od va??inovej spolo?nosti na ostrove Suwa-no-se , kde sa znova o?enil, tentoraz s Masou Ueharou, matkou jeho dvoch synov.

Neskor?ie basne a esejistika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Snyder je autorom nieko?kych knih eseji (v ?e?tine napriklad Zem?d?m ) a mnohych zbierok poezie, napriklad Pulitzerovou cenou ocenene zbierky Korytna?i ostrov . V roku 1968 vydava Snyder zbierku basni The back country , v ktorej zh??a tvorbu poslednych dvadsiatich rokov. Na konci 60. rokov sa spolu so svojou ?enou s?ahuje do San Francisca , kde sa narodil ich prvy syn. Onedlho odi?li do hor Sierra Nevada v severnej Kalifornii .

Regarding Wave z roku 1969 bola ?tylisticky celkom odli?na zbierka emo?ne silnych, metaforickych a lyriky plnych basni. Otvorila obdobie tvorby in?pirovanej rodinou, priate?mi a ?ivotom v miestnej komunite. Po?as celych 70. rokov Snyder reflektuje svoje zaujatie Amerikou a hnutim ??itia v mieste“. Za zbierku Korytna?i ostrov dostal v roku 1974 presti?nu Pulitzerovu cenu .

Snyder napisal ve?ke mno?stvo eseji, ktore uvadzali do suvislosti jeho basnicku tvorbu a nah?ad na kulturu , komunitne experimenty a ?ivotne prostredie . K najznamej?im zbierkam eseji patri Prax divo?iny ( 1990 ) alebo Miesto v priestore ( 1995 ). Podstatou Praxe divo?iny je autorov obdiv slobody a divokosti. Snyder ? tulak, chodec a environmentalista ? tu hovori: ?Aby bol ?lovek ozaj slobodny, musi pristupi? na zakladne pravidla, a to take, ake su ? bolestive, pominute?ne, neskrotene, nedokonale ? a by? pritom za pominute?nos? v?a?ny.“

V 80. rokoch a 90. rokoch 20. storo?ia sa Snyder vyjadroval prostrednictvom verejnych predna?ok a eseji ku v?etkym svojim ob?ubenym temam: kulturam roznych narodov , historii prirody , nabo?enstvam , socialnej kritike, duchovnym aspektom Ameriky , ?ivotu v sulade s prirodou . Va??ina z tychto verejnych prejavov a eseji neskor vy?la suborne.

V roku 1985 sa Snyder stal profesorom na kalifornskej univerzite v Davise a ovplyvnil novu generaciu autorov zaoberajucich sa ?alekym Vychodom . Napriek zdanlivemu odklonu od basnickej tvorby, mu v roku 1996 vychadza zbierka basni Hory a rieky bez konca , na ktorej Snyder pracoval ?tyridsa? rokov. Lyricko-epicke basne zo zbierky su esenciou toho najlep?ieho zo Snyderovej tvorby. V roku 2004 mu vychadza zbierka celkom novych basni Danger on Peaks .

Vychodiska tvorby [ upravi? | upravi? zdroj ]

Snyder v?dy pripu??al, ?e jeho vnutorna citlivos? vychadza z intenzivneho zaujmu o americkych Indianov , ich ovplyvnenie prirodou a ?ivot v sulade s ?ou. Zda sa, ?e indianske chapanie ?chodnikov“ rezonovalo s jeho vlastnym po?atim. ?al?ie doverne spolo?ne prvky objavil v budhistickej praxi, animistickej iniciacii Jamabu?i a v?aka ?al?im skusenostiam a praktikam.

K Snyderovym literarnym vzorom patrili William Carlos Williams , David Herbert Lawrence , William Butler Yeats a niektori z basnikov starej ?iny . Jeho postoj k poezii formovala antropologia , kultury prirodnych narodov, budhizmus a environmentalistika . ?K mojim celo?ivotnym zaujmom patri skumanie, ako skombinova? biologiu , mysticizmus , prehistoriu a teoriu v?ezah??ujucich systemov,“ vyhlasil Snyder v roku 1973 v rozhovore pre New York Quarterly . Snyder tvrdi, ?e basnici a ?udia v?eobecne sa potrebuju nau?i? posudzova? veci z dlhodobeho h?adiska, najma v pripadoch, kedy je potrebne zhodnoti? dosledky svojich ?inov. Jeho poezia sa sna?i vyplni? medzeru medzi prirodou a kulturou a najs? cestu, ako ich ?alej integrova? .

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Gary Snyder na ?eskej Wikipedii.