Erik Gunnar Asplund
(*
22. september
1885
,
?tokholm
,
?vedsko
? †
20. oktober
1940
, ?tokholm) bol ?vedsky
architekt
.
Narodil sa v ?tokholme. V zasade je pova?ovany za jedneho z veducich ?vedskych architektov, ktory mal vyrazny vplyv aj na ?al?ie generacie
?kandinavskych
architektov. Asplund za?al svoju karieru ako
maliar
a v rokoch
1905
-
1909
vy?tudoval ma?bu na
Kra?ovskom umeleckom in?titute v ?tokholme
. Av?ak jeho zaujem o architekturu neutichal a tak nav?tevoval aj
?tokholmsku ?kolu architektury
. Po skon?eni ?tudii pracoval pre architektov ako
Tengrom
,
Westman
a
Ostberg
. Svoje architektonicke vzdelanie zav??il rozsiahlymi cestami naprie? ?vedskom a niektorymi ?as?ami
Europy
ako napriklad
Greckom
a
Talianskom
v rokoch
1913
-
1914
, ktore na?ho vyrazne zaposobili.
Neskor Asplund pracoval sam a vyhral mno?stvo su?a?i na realizaciu svojich stavieb. Takisto sa venoval
dizajnerskej
?innosti, nabytok, ktory v ranom obdobi svojej tvorby navrhol bol v
neoklasickom ?tyle
. Okrem praci vo svojej kancelarii sa venoval aj pedagogickej ?innosti na
Kra?ovskom technologickom in?titute
(v rokoch 1931 -1940) a posobil aj ako redaktor
?vedskeho architektonickeho magazinu
.
Jeho tvorba pre?la viacerymi premenami. Za?iatok je charakterizovany neoklasickym ?tylom, v jeho pripade zalo?enom na vo?nej
integracii
klasickej a domorodej temy ovplyvnenej cestami po
USA
a Grecku. Koncom
dvadsiatych rokov 20. storo?ia
stal pri zrode
moderny
. Vo svojej tvorbe sa sna?il najs? cestu k novej architekture ako aj sposobu ?itia. Prid??ajuc sa tychto principov sa stal v rku
1931
spoluautorom a
signatarom
Acceptera manifesto
“. Sam sa vyjadril: ?
U? tu nie je viac potreba starych foriem, vychadzajucich z kultury.
“
Jeho navrh pre ?tokholmsku vystavu v roku
1930
jasne indikoval jeho modernisticke idealy in?pirovane
Bauhaus
-om. Prvou budovou v medzinarodnom modernistickom ?tyle vo ?vedsku bola prave stavba, re?tauracia ?Paradiset“, ktoru navrhol s pou?itim ?eleza a skla, pri prile?itosti spominanej expozicie.
Medzi jeho najvyznamnej?ie stavby patri
Kino Skandia
(
1922
-
1923
),
Mestska kni?nica v ?tokholme
, obe stavby v neoklasicistickom ?tyle (dokon?ena v roku
1928
), ?tokholmske krematorium s cintorinom
Skogskyrkogarden
, ktore je od roku
1994
zaradene do zoznamu svetoveho dedi?stva
UNESCO
. Tento areal ?posledneho odpo?inku“, ktory zah??a okrem krematoria aj rozli?ne kaplnky bol vytvoreny v rokoch
1914
?
1940
. Na tomto projekte Asplund spolupracoval aj so
Sigurdom Lewerentzom
. ?al?ou hodnotnou stavbou, ktoru Asplund realizoval bola pristavba radnice v
Goteborgu
z rokov
1917
-
1937
. Tato budova prezentuje aj jeho prechod od neoklasicizmu k
funkcionalizmu
. Zarove?, tento radikalny vyvoj sa odzrkad?uje aj v jeho dizajnerskej tvorbe. Po osvojeni si modernistickej idey mo?eme sledova? na jeho nabytku ?aste vyu?ivanie oce?ovych dutych ramov, ako napriklad na kresle ?Karmstol“. Celkovo Asplund navrhol 68 projektov, z ?oho bolo 32 zrealizovanych. Zah??aju letisko, ?koly, byvanie, obchody, re?tauracie a
mauzolea
...
Mo?eme teda poveda?, ?e Erik Gunnar Asplund hral ustrednu rolu v rozvoji ?kandinavskej modernej architektury a dizajnu. Jeho praca ovplyvnila architektov a dizajnerov ako:
Alvar Aalto
,
Erik Bryggman
,
Arne Jacobsen
,
Jørn Utzon
. Bol aj priate?om Alvara Aalta, ktory v jeho
nekrologu
napisal:
?
Kontakt s prirodou, vratane ?udi, bol vidite?ne pritomny vo v?etkych jeho projektoch
.“