Bitka pri Jene
bola ozbrojenym stretnutim medzi francuzskymi vojskami
Napoleona Bonaparteho
a pruskou armadou generala
Friedricha Ludwiga Hohenlohe
, ktora sa odohrala 14. oktobra 1806 po?as vojen ?tvrtej koalicie. Napoleon si po?as bitky myslel, ?e porazil hlavne pruske vojsko, v skuto?nosti ho v?ak toho isteho d?a porazil mar?al
Davout
v
bitke pri Auerstedte
. Obe bitky sa uskuto?nili na pravom brehu rieky
Saale
v dne?nom Nemecku.
Po
bitke pri Slavkove
Napoleon podpisal mier s
Franti?kom I.
a
Alexandrom I.
v
Bratislave
. Po pora?ke tretej protinapoleonskej koalicie Napoleonovi zostavali len dve krajiny, ktore ho mohli ohrozi? -
Spojene kra?ovstvo
, ktore mier s Napoleonom nepodpisalo a
Rusko
, ktore upustilo od predo?lej mierovej dohody. Medzitym sa Napoleon sna?il izolova?
Prusko
od vplyvu tychto dvoch potencialne nepriate?skych krajin tym, ?e mu ponukol nezavaznu alianciu, ktoru obe krajiny podpisali v marci 1806. Zarove? sa v?ak sna?il potla?i? prusky politicky a vojensky vplyv medzi nemeckymi ?tatmi. Prusko v?ak od zmluvy upustilo a v septembri 1806 nadviazalo tajnu spojenecku zmluvu s Ruskom. Spojene kra?ovstvo sa tie? onedlho pripojilo. Takto vznikla ?tvrta protinapoleonska koalicia. Va??ina francuzskej armady, v dosledku neistoty z buduceho jednania Ruska a Pruska v tej dobe zimovala v postaveniach pozd?? rieky
Ryn
v ju?nom Nemecku, hlavne v
Badensku-Wurttembersku
. 2. oktobra 1806 Prusko dalo diplomatickou cestou Francuzom najavo, aby do 8. oktobra vyprazdnilo nemecke uzemia a stiahlo svoje armady za Ryn. Napoleon okam?ite spolu s Cisarskou gardou opustil Pari? a presunul sa do ju?neho Nemecka. Francuzske sily sa pohli do Saska aby napadli Prusko a obsadili Berlin.
Z h?adiska strategie bolo vyhlasenie vojny pre Prusko nevyhodne, preto?e sa nemohlo spolieha? na ?iadnu vojensku pomoc od svojich spojencov. ?al?ou slabinou Pruska v roku 1806 bola chaoticka ?truktura velite?skeho zboru. Napr. poziciu na?elnika ?tabu, zastavali v rovnakom ?ase traja dostojnici, general
Phull
, plukovnik
Gerhard von Scharnhorst
a plukovnik
Rudolf Massenbach
. Aj preto sa Napoleon rozhodol Prusov rychlo rozdrvi?.
Francuzsky postup viedol V. zbor mar?ala
Lannesa
, ktory narazil na prusky pechotny zbor pod vedenim
princa Luisa
. Lannes nepriate?a ?ikovnym obchvatom obk?u?il a zni?il v
bitke pri Saalfelde
. V boji zahynul aj samotny princ Luis. Pri ?al?om postupe v?ak Lannes narazil na va??ie zoskupenie pruskych sil pri meste
Jena
. Po tom, ?o sa o tom dozvedel Napoleon, ktory ho pokladal za hlavne nepriate?ske sily, nariadil svojim jednotkam rychly postup k Jene. Zarove? v?ak poslal
Davoutov
III. a
Bernadottov
I. zbor, aby Prusom odrezali ustupovu cestu pri meste
Naumburg
.
Napoleon, ktory viedol svoje sily na mesto Jena, mal 40 000 vojakov. Sily rozlo?il na pahorku, v?avo bola jazda pod vedenim mar?ala
Murata
. Na pahorku boli aj oddiely mar?alov
Neya
(VI. zbor),
Soulta
,
Lannesa
a
Augereaua
. Kopec zrana zakryvala hmla. Proti Napoleonovi stal knie?a Hohenlohe s 38 000 vojakmi a general Ruchel so 16 000 mu?mi, ktory mu pri?iel na pomoc. Napoleon najprv prikazal podniknu? prieskum bojom na oboch kridlach, zatia? ?o zvy?ok armady zaujme postavenie na utok. Ke? v?ak zaujal Neyov zbor pozicie, rozhodol sa jeho velite? svojvo?ne bez Napoleonovho prikazu k utoku na Prusov. Jeho utok bol sice spo?iatku uspe?ny, ale po ?ase sa jeho oddiely prili? roztiahli a boli zranite?ne. Prusi ich navy?e za?ali ostre?ova? delostrelectvom a onedlho pre?li do protiutoku. Ney, ?eliaci ?a?kym utokom prikazal svojim kridlam ustup a vytvoril ?tvorcovu formaciu typu
kare
, ktora bola zo v?etkych stran uzavreta a mohla sa brani? utokom zo v?etkych stran. Napoleon pochopil hroziace nebezpe?enstvo a nariadil protiutok Lannesovych sil z centra zostavy. Lannesovym presunom by v?ak stred francuzskej zostavy zostal oslabeny pred nepriate?skymi protiutokmi, nariadil preto presun oddielov gardy na miesta, kde predtym stali Lannesove jednotky. Tento vyborny ?ah sice zachranil situaciu ale predsa len oslabil francuzske pozicie. Prusi v?ak vznikajucu situaciu nedokazali vyu?i? a na?alej staticky dr?ali pozicie. Armada knie?a?a Hohenloheho sa ?oskoro ocitla pod silnou pa?bu z diel. Okolo jednej poobede francuzske jednotky na kridlach pre?li do utoku a postupne rozdrvili obe kridla a za?ali Prusov obk?u?ova?. Stredna ?as? francuzskej zostavy zatla?ila na stred pruskej a prinutila zvy?ok nepriate?skych sil k ustupu. Napoleon bol presved?eny, ?e porazil hlavne sily pruskej armady.
25 km od Jeny pri meste
Auerstedt
sa odohravala v tom ?ase druha bitka. Nachadzali sa tu francuzske sily mar?ala Davouta s 26 000 vojakmi. Oddiely mar?ala Bernadotta s 15 000 vojakmi sa do boja nezapojili. Proti Francuzom tu stal sam kra?
Friedrich Wilhelm III.
so 60 500 vojakmi, vojsku velil
vojvoda Brun?vicky
. Mar?al Davout tu len s jednym zborom porazil omnoho po?etnej?ieho nepriate?a. Ke? sa o tom dozvedel Napoleon, najprv pochyboval o mno?stve Prusov, ktorych videl Davout, ale neskor si musel prizna?, ?e hlavne sily nepriate?a boli skuto?ne porazene pri v
bitke pri Auerstedte
.
V boji pri Jene Prusi stratili 10 000 m?tvych a ranenych a ?al?ich 15 000 mu?ov bolo zajatych. Stratili tie? 150 kanonov. Bitky sa zu?astnili traja neskor ve?mi vyznamni pruski dostojnici
Scharnhorst
,
Gneisenau
a
Clausewitz
. V?etci zohrali vyznamnu ulohu pri neskor?ich reformach pruskej armady.
Napoleon vyslal mar?alov, aby obsadili pruske pristavy. Mar?al Ney sa bli?il s 12 000 vojakmi k
Matterburgu
, kde sa vzdalo 26 000 pruskych vojakov. Po utoku mar?ala Lannesa padol
Lubeck
, kde kapituloval slavny mar?al
Blucher
. Padli pristavy
Gdansk
a
?tetin
.
Prusky kra? cestou vyslancov ?iadal o primerie, Napoleon to v?ak odmietol. 26. oktobra 1806 mar?al Davout vstupil do
Berlina
, ktory sa vzdal. 27. oktobra do mesta dorazil Napoleon. Va??ina z toho ?o zostalo z pruskej armady a taktie? pruska kra?ovska rodina utiekli do Vychodneho Pruska. Dufali, ?e sa tu spoja s prichadzajucimi Rusmi a budu pokra?ova? v odpore Napoleonovi. Pora?ka Prusko-Saskych sil mala za nasledok fakticky rozpad
Svatej ri?e rimskej naroda nemeckeho
.
Sasko
vstupilo do
Rynskej konfederacie
, ktora bojovala po Napoleonovom boku.
19. novembra mar?al Davout obsadil
Hamburg
, ?im prinutil anglicke lode k stiahnutiu. 21. novembra Napoleon vydal v Berline dekrety o
kontinentalnej blokade
. Francuzi obsadili v?etky pristavy v severnom Nemecku, severnej Italii, Neapole, ?panielsku, Holandsku, Portugalsku a Rakusku. Kontinentalna blokada bola odpove?ou Napoleona na politiku Anglicka, ke? Angli?ania blokovali francuzske pristavy; cie?om bolo zabrani?, aby sa jeho vyrobky dostali na europsky trh. Boje vojny ?tvrtej koalicie v?ak pokra?ovali ?alej.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Battle of Jena?Auerstedt
na anglickej Wikipedii.