Bitka pri Cu?ime
Su?as? Rusko-japonskej vojny
Admiral Heiha?iro Togo (v strede) na lodi Mikasa , na za?iatku bitky pri Cu?ime
Datum 27.  ?  28. maj 1905 Miesto Korejsky prieliv Vysledok Zdrvujuce japonske vi?azstvo
Protivnici
Ruske imperium	Japonske cisarstvo
Velitelia
Nikolaj Nebogatov Zinovij Ro?estvenskij	Heiha?iro Togo
Sila
8 bojovych lodi 3 pobre?ne bojove lode 8 kri?nikov 9 torpedoborcov rozli?ne men?ie lode	4 bojove lode 27 kri?nikov
Straty
4 380 m?tvych 5 917 zajatych 21 lodi (7 vojnovych) potopenych 6 lodi odzbrojenych	117 m?tvych 583 zranenych 9 torpedoborcov
Historicky portal

Bitka pri Cu?ime je nazov namorneho stretu, ktore prebehlo v d?och 27. maja a? 28. maja 1905 v Korejskom prielive a v podstatnej miere rozhodlo o vysledku Rusko-japonskej vojny . Japonske lo?stvo admirala Heiha?ira Toga v ?om rozdrvilo rusku 2. tichomorsku eskadru pod vedenim viceadmirala Ro?estvenskeho .

Predohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

8. februara 1904 napadlo japonske lo?stvo bez varovania rusky pristav Port Artur . Japonci ?a?ko po?kodili 3 bojove lode a potopili 1 kri?nik . Nasledne bol pristav obk?u?eny pozemnym vojskom aj japonskym namornictvom. Za?alo sa obliehanie Port Athuru . V tej istej dobe Japonci napadli a nasledujuci de? potopili v neutralnom medzinarodnom pristave ?emulpcho v Korei rusky kri?nik Varjag a jeden sprievodny delovy ?ln.

10. septembra 1904 sa ruske lo?stvo pokusilo prebi? z pristavu Port Arthur ( bitka v ?ltom mori ), ale pri utoku bol zasiahnuty velite?sky mostik vlajkovej lode Casarevi? a velite? ruskej tichomorskej flotily kontraadmiral Vitgeft pri tom zahynul s celym svojim ?tabom. Dezorganizovana flotila sa nasledne vratila do pristavu Port Athur a stratila tak prile?itos? prebi? sa do Vladivostoku .

Velite?stvo ruskeho namornictva v Petrohrade sa rozhodlo vysla? na pomoc lode baltskej flotily, ?o bolo ve?mi optimisticke rie?enie, preto?e tie museli preplava? takmer na druhu stranu Zemegule. V polovici oktobra 1904 flotila vyplavala z Petrohradu, aby do?la na pomoc obliehanej posadke pristavu. Velil jej admiral Z.P. Ro?estvenskij . Viacere zdroje ozna?uju tuto akciu za ve?mi ojedinelu namornu operaciu, ke??e nikdy v historii sa o tak dlhu, zlo?itu a nebezpe?nu plavbu nepokusilo lo?stvo zlo?ene z tak vyrazne roznorodych kategorii plavidiel. Taliansky namorny pridelenec sledujuci odchod flotily z Petrohradu vtedy poznamenal: ? Ak Ro?estvenskij doplava aspo? do polovice cesty, mo?eme jeho meno vytesa? na pamatnu tabu?u, hne? ved?a Nelsona. “ ^[1]

Ruska 2. tichomorska flotila , resp. eskadra (ako znel nazov flotily, ktora mala pris? na pomoc obliehanemu Port Arthuru), oboplavala Afriku a doplavala do japonskych vod v maji 1905. Medzitym pristav Port Arthur padol do ruk Japoncov. Car Mikula? II. po?as plavby flotily podnikol nieko?ko nezmyselnych krokov, napriklad jej poslal na pomoc nieko?ko zastaranych lodi, na ktore musela flotila ?aka? pri pobre?i Vietnamu. Rovnako vy?adoval, aby flotila plavala a? do Vladivostoku, ?o bolo zbyto?ne nebezpe?ne. Ro?estvenskij sa v?emo?ne sna?il zvy?i? bojaschopnos? flotily a po?as plavby sa poku?al o vycvik posadok.

Bitka [ upravi? | upravi? zdroj ]

27. maja 1905 priplavala tato flotila, ktora po dlhej ceste vy?adovala generalne opravy a odpo?inok pre posadky, do Cu?imskeho prielivu medzi ostrovmi Cu?ima a Kju?u . Tam ich ?akala pripravena japonska flotila pod vedenim admirala Heiha?ira Toga . Japonci rusku flotilu o?akavali a zauto?ili na ?u. Ro?estvenskij sa pokusil rozvinu? svoje najsilnej?ie 4 bojove lode do linie, ale ich posadkam sa nepodarilo udr?a? formaciu a tak plavali v dvoch paralelnych radoch.

Okolo 2. hodiny pre?al Togo vo vychodozapadnom smere trasu Ro?estvenskeho eskadry a uskuto?nil obrat o stoosemdesiat stup?ov (tzv. polo?enie prie?ky na T). Tento manever v?ak bol pomerne nebezpe?ny, ke??e ?elne lode japonskej formacie sa vystavili ve?kemu nebezpe?enstvu. Japonci v?ak rychlo spustili mohutnu pa?bu na ruske lode a rychlo ich presnymi zasahmi vyra?ovali z boja. Bola zni?ena bojova lo? Osljabja aj Ro?estvenskeho vlajkova lo? Suvorov. Potopili tie? bojove lode Borodino a Alexander III., z oboch pre?il iba jediny namornik. Japonci pri tomto boji nepri?li o ?iadnu z lodi, i ke? ich vlajkova lo? Mikasa bola silne po?kodena.

Po zranenom Ro?estvenskom prebral velenie zvy?ku ruskych lodi kontraadmiral Nikolaj Ivanovi? Nebogatov . Ten v noci ?elil utokom japonskych torpedoviek, ktore potopili ?al?ie ruske lode. V noci sa va??ia ?as? ruskych kri?nikov pod vedenim admirala Enkvista oddelila a ustupila. Nebogatovovi zostali rano iba 2 bojove lode, 2 obrnene pobre?ne lode a jeden kri?nik. Bojova lo? Oriol, bola pri tom ?a?ko po?kodena a sotva sa dr?ala na hladine. Tymito silami u? proti japonskej flotile nemal ?iadnu ?ancu, ?al?i boj by znamenal iba zbyto?nu smr? dvoch tisic namornikov a preto sa Japoncom vzdal spolu s lo?ami Oriol, Nikolaj I., Admiral Se?avin a general-admiral Apraksin.

Dohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Niektore lode sa na?alej poku?ali prebojova? do Vladivostoku, z celej eskadry sa to v?ak podarilo iba jednemu kri?niku (Almaz) a dvom torpedovkam. Enkvistove lode, medzi ktorymi bol i neskor znamy kri?nik Aurora , boli neskor internovane Japoncami v Manile na Filipinach.

Bitka definitivne potvrdila vi?azstvo Japonska vo vojne a prinutila ruskeho cara rokova? o mieri. Vnutorne i vonkaj?ie oslabenie krajiny vyu?ila opozicia, v krajine sa za?ala revolucia .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Bitka pri Cu?ime