Auguste Comte
(celym menom
Isidore Marie Auguste Francois Xavier Comte
) (*
19. januar
1798
,
Montpellier
,
Francuzsko
? †
5. september
1857
,
Pari?
) bol francuzsky
filozof
, zakladate?
pozitivizmu
.
Narodil sa v juhofrancuzskom Montpellieri v prisne nabo?ensky zalo?enej rodine. V rokoch
1807
a?
1814
vy?tudoval s vybornym prospechom
lyceum
v rodnom meste. Od roku
1814
za?al ?tudova? matematiku na
pari?sku
Ecole Polytechnique
(uznavana vedecka ?kola vo Francuzsku). V kratkom ?ase sa stal jednou z vodcovskych osobnosti ?koly a pre aktivnu u?as? na protestoch proti zastaranym metodam vyu?by bol po roku a pol zo ?koly vylu?eny.
V tomto ?ase ?ije z prile?itostnych prac a v roku
1817
sa stal osobnym tajomnikom utopickeho myslite?a,
Henri de Saint-Simona
, ktoreho vplyv je silne badate?ny na jeho neskor?ich pracach. Stali sa spolupracovnikmi, vydavali spolo?ne ?asopisy, podie?ali sa spolo?ne na tvorbe odbornych ?lankov a nakoniec v roku
1824
sa ich cesty v dosledku sporov o
autorstve
niektorych spolo?ne spracovavanych my?lienok rozi?li.
Nasledne sa Comte nieko?kokrat neuspe?ne poku?al ziska? akademicky post, preto predna?ky o zakladoch pozitivnej filozofie usporaduval vo svojom byte. Pari?ski vzdelanci prijimali jeho aktivity s nedoverou, i ke? vo vedeckej obci si ziskal nieko?ko obdivovate?ov, ako napr.
Alexander von Humboldt
,
John Stuart Mill
, ktory ho podporoval finan?ne, alebo
Paul Emile Maximilien Littre
. V roku 1848 zaklada Pozitivisticku spolo?nos?, od roku 1851 sa ako nad?eny stupenec Napoleona III. usiluje o zalo?enie pozitivneho nabo?enstva ?udskosti.
V neskor?ich rokoch svojho ?ivota pri?iel o va??inu svojich prijmov a ke? podporil prevrat
?udovita Napoleona Bonaparta
v roku
1851
, stratil aj va??inu svojich podporovate?ov a napokon od roku
1852
?il len zo zbierok svojich najvernej?ich stupencov, s ktorymi v roku
1848
zalo?il Pozitivisticku spolo?nos? a pre ktorych a? do svojej smrti usporaduval pravidelne predna?ky. Auguste Comte zomrel v kruhu svojich najvernej?ich ?iakov 5. septembra
1857
a je pochovany na pari?skom cintorine
Pere-Lachaise
.
Comtova filozofia chce bojova? proti anarchii a uvo?nenosti mravov, sna?i sa odstrani? zlo, ktore vzi?lo z revolucie, a obnovi? tak organicke a stabilne obdobie, zalo?ene na poriadku. K tomu mo?no podla Comta dospie? tak, ?e sa bude najprv posobi? proti zmatku v mysliach, ktory sposobila koexistencia my?lienok starych a modernych, logicky nezlu?ite?nych. Z toho vyplyva potreba preskuma? dejiny ?udskeho ducha a odhali? tak prekonane viery. Toto je u?el zakona troch ?tadii, tvoriaceho chrbtovu kos? pozitivizmu.
Cie?om Comtovho filozofickeho usilia bolo:
- skuma? metody vied,
- vytvori? vedecky obraz sveta,
- koordinova? badania a organizova? kooperaciu medzi vedami
- postavi? svoju pozitivnu filozofiu za zaklad reorganizacie spolo?nosti.
Comtea podnecovali pri vytvarani my?lienok pozitivizmu okrem Saint-Simona aj take osobnosti, ako boli napr. Bacon, Galilei a Descartes.
Kurz pozitivnej filozofie a zakon troch ?tadii
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Auguste Comte ?il v burlivom obdobi revolucii a uvo??ovania moralky. Hlavnym cie?om jeho u?enia bola reforma spolo?nosti, obnova moralnych hodnot a stability. Kurz pozitivnej filozofie (
Cours de philosophie positive
) je ?ivotne dielo Augusta Comteho, v ?om svoju predstavu o vyvoji myslenia ?loveka vymedzil nasledovnou
triadou
:
- Teologicke ?tadium (fiktivne)
: ?lovek sa zaobera Bohom a nerealnymi my?lienkami toho, ?o nie je schopny pozna?. ?lovek h?ada absolutne poznanie prostrednictvom skumania vnutornej povahy veci. Veri, ?e za ka?dym procesom je ?iva vo?a. Toto ?tadium je rozdelene do troch etap:
- Animizmus
- Polyteizmus
- Monoteizmus
- Metafyzicke ?tadium (abstraktne)
: Vieru v Boha a v nadprirodzene veci nahradil vedou, abstraktnymi pojmami a entitami, pri?om za najvy??iu entitu stanovil Comte prirodu, v ktorej videl prame? v?etkych ostatnych javov.
- Pozitivne ?tadium (vedecke)
: V ?om ponukol ako rie?enie svoju viziu idealneho spolo?enskeho zriadenia, ktorej zakladom sa stal ?tat s pevne stanovenym poriadkom, riadeny vedcami, odbornikmi a ?pecialistami. Chod spolo?nosti mal vychadza? z poznania univerzalnych zakonov a zo snahy jej ?lenov zoh?ad?ova? celok (s menom Auguste Comte sa spaja zavedenie pojmov "
pozitivizmus
" a "
altruizmus
").
Comta pova?uju za zakladate?a
sociologie
, ktorej nazov uviedol ako prvy vo svojej ?es?dielnej praci "
Cours de philosophie positive
" (
1830
?
1842
). Od Comta pochadza aj tradi?ne delenie sociologie na
socialnu statiku
a
socialnu dynamiku
.
Comte sociologiu vnimal ako filozofiu dejin, ktoru popisoval v zmienenych troch ?tadiach, pri?om sem zahrnul aj vlastnu pozitivisticku viziu spolo?nosti. Neodra?a sa v nej len ?tatny, pravny a spolo?ensky vyvoj (na rozdiel od
Hegela
), ale aj vyvoj umenia, nabo?enstva, vedy a filozofie.
Sociologiu rozdelil na dve ?asti:
- teoriu prirodzeneho usporiadania (spolo?enska statika), jej jadrom je uva?ovanie o
in?tituciach
, ktore zabezpe?uju rovnovahu
spolo?nosti
. Za tie Comte pova?uje
nabo?enstvo
,
rodinu
a
?tat
, ?o zodpoveda trom zakladnym mozgovym funkciam
citenie
(rodina),
jednanie
(?tat) a
intelektu
(
cirkev
).
- Druhou ?as?ou Comtovej sociologie je a nauka o pokroku (spolo?enska dynamika), ktorej jadrom je zakon troch ?tadii.
Comte dal sociologii meno a program (riadi? spolo?nos? na zaklade poznania zakonov). Do dne?nych dni sa zachoval hlavne nazov vedeckeho odboru. Schopnos? sociologie stabilizova? spolo?ensky poriadok na zaklade poznania zakonov fungovania spolo?nosti bola v dielach jeho nastupcov spochybnena, ke??e mnohi sociologovia nesuhlasili s my?lienkou, ?e podobne zakony existuju.
- System pozitivnej filozofie
(1824)
- Kurz pozitivnej filozofie
(6 zvazkov, 1830 ? 1842)
- Pojednanie o sociologii
(1851 ? 1854)
- Pozitivisticky katechizmus
(1857)