Adina Mandlova

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Adina Mandlova
Narodenie 28. januar 1910
Mlada Boleslav , ?esko
Umrtie 16. jun 1991 (81 rokov)
P?ibram , ?esko
Rodne meno Jarmila Anna Franti?ka Marie Mandlova
Povolanie filmova here?ka
Rodny dom Adiny Mandlovej v Mladej Boleslavi

Adina Mandlova , vlastnym menom Jarmila Anna Franti?ka Marie Mandlova , v Nemecku znama pod pseudonymom Lil Adina (* 28. januar 1910 , Mlada Boleslav ? † 16. jun 1991 , P?ibram ) bola ?eska filmova here?ka.

Jej ?ivot bol mimoriadne burlivy. Krasna, talentovana, inteligentna, obdivovana. ?Sexsymbol“ 30. rokov, ktoreho meno spo?ahlivo plnilo saly. Su?asne v?ak i?lo o ne??astnu a psychicky nevyrovnanu ?enu. Bola neodovodnene podozrievana z kolaborantskych stykov s nemeckymi okupantmi.

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pochadzala z rodiny in?pektora c. k. ?tatnych ?eleznic Jana Mandla, ktory po troch chlapcoch tu?il po narodeni diev?a?a. [1] U? od utleho detstva bola otcom a? nekriticky hy?kana a podporovana v umeleckych zaujmoch. Svoje zvla?tne meno dostala, preto?e pod?a jeho mienky mala predur?enu skvelu buducnos?. O jej vychovu sa staral vyhradne otec a od ?tyroch rokov hrala na piano . Otec ju ve?mi rozmaznaval a v?etci jej museli vyka?, ale ona odpovedala tykanim. Ke? mala osem rokov, otec zomrel a ona tak stratila svoje dobre postavenie a naopak hra? na piane jej zakazali.

Obdobie puberty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po smrti otca sa rodinne pomery ve?mi zhor?ili. Matka na?la nieko?ko stry?kov, ktori rodinu podporovali. To v?ak nesta?ilo, a tak rodina podnikala lupe?ne vypravy do zahrad a poli. Mandlovci tie? prenajimali izby svojej vily ?tudentom. Ke? mala Adina ?trnas? rokov, matka si na?la noveho priate?a. V ?estnastich Adinu poslali do pari?skeho diev?enskeho penzionatu, kde sa nau?ila vari? a zdokonalila svoju francuz?tinu nem?inu . Po dvoch rokoch ju vylu?ili pre zle spravanie a za?ala sa venova? herectvu .

Neskor?i ?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

U? v 16 rokoch si na?la milenca a chodila s nim po no?nych baroch. Vo francuzskom penzionate si na?la ?al?ieho, s ktorym otehotnela, na?o absolvovala potrat . Potom sa stala milenkou herca znameho z filmu ?ivot je pes Huga Haasa . Po roku 1939 chodila s  Fredom Schneinerom-Svitilom , a ke? ju opustil, pokusila sa o samovra?du. Po uzdraveni sa vrhla do bezstarostneho u?ivania si ?ivota, na?o vznikla riekanka ? Baarova ma o?i mandlove a Mandlova ma o?i barove“ . Prvykrat sa Adina vydala za maliara Zdenka T?mu , v tomto rozhodnuti je mo?ne h?ada? aj tro?ku zi?tny motiv, lebo T?ma bol ?avicovo zmy??ajuci ? Adina sa domnievala, ?e si tak napravi zlu reputaciu. ?udia ju toti? za?ali vnima? ako prili? nemecky orientovanu. T?ma v?ak po roku man?elstva spachal samovra?du. Ke? sa to Adina dozvedela, volala ako prvej svojej skuto?nej priate?ke Nata?i Gollovej , ktora jej tie? udajne ako jedina tykala. Druhykrat bola vydata za vojnoveho pilota Ko?varka-Knighta. Opa? rozvod. Jej posledny man?el bol modny navrhar a  homosexual Ben Pearson . Na?la s nim pokoj a ?ili spolu 37 rokov.

Posledne roky ?ivota [ upravi? | upravi? zdroj ]

V poslednych rokoch svojho ?ivota ve?a cestovala. Po?as vojny bol jej priate? Svitil odvezeny do koncentra?neho tabora. Adina nato?ila po?as vojny jeden nemecky film a po vojne bola zatknuta a obvinena pre nemecku prislu?nos? ? pre nedostatok dokazov ju prepustili. Ke??e nemohla najs? anga?man , odi?la do Anglicka (s Ko?varkom). Po Benovej smrti sa vratila do vlasti a ?ila na zamku v  Dob?i?i . Zomrela na tuberkulozu .

Herecka kariera [ upravi? | upravi? zdroj ]

Film Prvu herecku prile?itos? dostala hne? na za?iatku tridsiatych rokov od celkom podpriemerneho re?isera Josefa Medeotti-Boha?a v jeho jedinom zvukovom filme D?v?atko, ne?ikej ne , kde preniesla iba jedinu vetu. ?oskoro sa objavili ?al?ie ponuky, ale skuto?ny zlom v kariere mladej neskusenej here?ky znamenalo a? stretnutie a dlhodobe partnerske su?itie s  Hugom Haasom , s ktorym Mandlova spolupracovala celkom na siedmich snimkach. Hne? prvy spolo?ny film ?ivot je pes predznamenal jej herecku ?tylizaciu na nieko?ko ?al?ich rokov. Zo za?iatku predstavovala skor prirodzeny typ, pri?ahujuci predov?etkym svojim atraktivnym zov?aj?kom. Vo filmoch ako Mazli?ek , Nezlobte d?de?ka alebo D?v?ata, nedejte se tak opakovane stvar?ovala prototyp mladej, modernej, ironickej a ?portovo zalo?enej diev?iny. O nie?o neskor sa prehrala do postav mondennych, zhy?kanych ?ien z vy??ej spolo?nosti ( Velbloud uchem jehly , ?vadlenka , Kristian ) . K odhaleniu jej dramatickeho talentu a k obmene dos? schematickeho vyrazoveho repertoaru vyznamne prispel podobne ako v pripade Lidy Baarovej Nata?i Gollovej najma Otakar Vavra . Vo filmoch Kouzelny d?m , Pacientka dr. Hegla ?i ??astnou cestu sa dokazala celkom uspe?ne vysporiada? s naro?nej?imi psychologickymi charaktermi ?ien, ocitajucich sa v krajnych ?ivotnych situaciach. Po odchode do exilu sa jej bohu?ia? u? nepodarilo na nasilne preru?enu a s?ubne sa vyvijajucu karieru nijako nadviaza?.

Divadlo Od roku 1939 vystupovala v Komornom divadle a v Uranii. V rokoch 1942  ?  1945 bola stalym hos?om [2] vo Vinohradskom divadle a u?inkovala i na jeho ?al?ich scenach (Divadlo Na Po?i?i, Komorni divadlo). Po odchode do exilu sa objavila na javisku u? len prile?itostne vo Ve?kej Britanii . [3]

Filmografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vybrane divadelne ulohy [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • J.F.Black: Moudra Penny , rola: Ka?a, 1939 , Komorni divadlo, re?. A.Kandert
  • G.B.Shaw: Miliona?ka , Epifania, 1940 , Komorni divadlo, re?. B.Vrbsky
  • P.Saraw: V?echno nebo nic , Magda, 1941 , Divadlo Uranie, re?. A.Klime?
  • K.Gotz: Rosni?ka , Ingeborg, 1941, zajazdove predstavenie, re?. G.Hart
  • V.Petrovi?ova-Neffova: St?idav? obla?no , Helena, 1943 , Divadlo Na Po?i?i, re?. K.Konstantin
  • E.Rotluft: Snidan? o p?lnoci , Eva, 1943, Komorni divadlo, re?. K.Konstantin
  • S.Benelli: Chvala blaznovstvi , Violanta, 1943, Divadlo Na Po?i?i, re?. Fr.Salzer
  • R.Billinger: Li??i past , Irena, 1943, Komorni divadlo, re?. A.Kandert
  • F.Schiller : Marie Stuartovna , Marie, 1944 , Prozatimni divadlo, re?. K.Jernek
  • D.Laurentiis: The Time of the Cuckoo , Signorina Floria, 1949, Connaught Theatre, Worthing, Vel.Britanie

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Dneska u? se tomu sm?ju, vydavate?stvo Motyl,str.6 ISBN 978-80-86864-99-0
  2. ?AK, Ji?i a kol. Divadlo na Vinohradech 1907  ?  2007  ? Vinohradsky p?ib?h , vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, ISBN 978-80-239-9603-6 , str. 187
  3. MANDLOVA, Adina. Dneska u? se tomu sm?ju , ?s. filmovy ustav, 1990 , str. 284

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Adina Mandlova na ?eskej Wikipedii.