Zita Bourbonsko-Parmska
(*
9. maj
1892
,
Villa Pianore
,
Taliansko
? †
14. marec
1989
,
Zizers
,
?vaj?iarsko
) bola man?elka posledneho
rakuskeho
cisara
,
uhorskeho
a
?eskeho
kra?a
Karola I.
a v rokoch 1916 ? 1918 posledna cisarovna Rakuska, kra?ovna Uhorska a ?eska.
Zita Maria delle Grazie Adelgunda Michaela Gabriela Jozefina Antonia Lujza Agnes, ako znelo jej cele meno, pochadzala celkovo z dvadsiatich ?tyroch deti (ona bola 17. v poradi), ke? jej otec bol prvy raz ?enaty s Mariou Piou Bourbonsko-Sicilskou (s ?ou mal celkom 12 deti).
Svoje detstvo pre?ila striedavo vo Villa Pianore v talianskej provincii
Lucca
, rodinnom sidle
Bourbonovcov
a na zamku vo
Schwarzau
v
Dolnom Rakusku
. Tu sa prvy raz stretla e?te ako male diev?a s pa?ro?nym arcivojvodom Karolom, ktory sem ?asto prichadzal spolu so svojimi tetami Mariou Annunciatou a
Al?betou
a so starym otcom
Karolom ?udovitom
.
Od detstva bola jej vychova vedena v prisne kres?anskom a legitimistickom duchu, ?o sa na Zite prejavovalo i v ?al?om ?ivote. V septembri 1903 za?ala nav?tevova? katolicku diev?ensku ?kolu v Zangbergu. ?tudium ale nedokon?ila a v roku 1908 odtia? odi?la. Za?iatkom roku 1909 v?ak pokra?ovala vo vzdelavani v benediktinskom kla?tore sv. Cecilie na anglickom ostrove
Wight
. Tunaj?ie podnebie v?ak neposobilo blahodarne na jej zdravie a tak v lete toho isteho roku odi?la spolu so svojou sesternicou do kupe?ov
Franti?kovy Lazn?
. Tu jej po?as zinscenovaneho stretnutia bol oficialne predstaveny jej buduci man?el, arcivojvoda
Karol
.
Zita a Karol odvtedy vyh?adavali prile?itosti k spolo?nym stretnutiam. 16. januara 1911 bola Zita po?as honosneho plesu uvedena do viedenskej aristokratickej spolo?nosti. I tu mala mo?nos? pre?i? spolo?ne chvile s arcivojvodom a spozna? osemdesiatro?neho cisara
Franti?ka Jozefa
, ktory u nej zanechal ten najlep?i dojem.
13. 6. 1911 v Pianore do?lo k zasnubam, ke? predtym so soba?om vyjadril suhlas aj cisar. Po kratkych ?tyroch spolo?ne stravenych d?och musel Karol odcestova? do Londyna, kde sa zu?astnil ako predstavite? Rakusko-Uhorska na korunovacii kra?a
Juraja V.
Zita zasa nav?tivila v Rime pape?a
Pia X.
, aby si u neho vyprosila po?ehnanie k buducemu soba?u.
S pripravou na vstup do man?elstva nastali u Zity nove ?asy. Musela sa za?a? pripravova? na nastavajucu ulohu. Jej su?as?ou bola vyuka jazykov (ma?ar?iny a ?e?tiny) a ?tudium historie narodov monarchie. Su?asne prebiehali pripravy na svadbu, ktora bola naplanovana na oktober roku 1911. Cela krajina ?ila v o?akavani radostnej udalosti.
21. oktobra
1911
sa v zamockej kaplnke v Schwarzau konal svadobny obrad. (Zaujimavos?ou spojenou s obradom je sfilmovanie jeho priebehu, ?im vznikol jeden z prvych obrazovych zaznamov cisarskej rodiny).
Su?as?ou svadobnej cesty mladoman?elov bola nav?teva niektorych krajin monarchie. Na jese? roku 1911 pricestovali do Viedne. Tu im cisar prenechal zamok Hetzendorf ne?aleko
Schonbrunnu
. Stavebne upravy, ktore bolo potrebne vykona? na tomto zamku donutili mladych man?elov pres?ahova? sa do Brandysa nad Labem, kde Karol prevzal velenie jazdeckeho pluku. Vianoce stravili v Schwarzau. Karolov pluk bol za?iatkom roku 1912 prelo?eny do Hali?e. Tu boli Zita a Karol nuteny ?i? v skromnych podmienkach a? do novembra, kedy bol Karol povy?eny do hodnosti majora a prelo?eny do Viedne. Rekon?trukcia ich sidla e?te nebola dokon?ena tak sa nas?ahovali do zamku Wartholz v Reichenau. Tu 20. novembra Zita priviedla na svet prveho potomka, syna
Franti?ka Jozefa Otta
.
E?te jednu zimu bola nutena teraz u? mlada rodina pre?i? mimo svojho buduceho domova. Do zrenovovaneho Hetzendorfu sa nas?ahovali koncom januara 1913.
Man?elstvo Zity a Karola bolo sprevadzane vzajomnym porozumenim, laskou a harmoniou, na tu dobu nie ve?mi zvy?ajnym javom. Zita svojho mu?a oddane milovala, ?asto za nim prichadzala po?as slu?by do kasarni a ?akavala ho. Na verejnosti vystupovala ve?mi skromne a nenutene. V januari 1914 porodila svoje druhe die?a, dceru Adelhaid.
Kym v jej rodine vladla harmonia a pohoda, v krajine sa schy?ovalo k burke. Jej predohrou za stal
28. jun
1914
v Sarajeve. V tento de? sa tu obe?ou atentatu stal naslednik tronu
Franti?ek Ferdinand
spolu s man?elkou
?ofiou Chotkovou
. Tato udalos? podstatnym sposobom zasiahla do Zitinho a Karolovho ?ivota. Z arcivojvodu sa razom stal priamy naslednik tronu a s jeho man?elky buduca cisarovna.
Zves? o tejto hroznej udalosti ich zastihla vo vile Wartholz v Reichenau. Vtedy sa Zite vybavili tri roky stare slova pape?a Pia X. o Karolovi ako buducom cisarovi.
Vzniknute udalosti nabrali rychly spad a zatiahli Europu do dovtedy nevidaneho vojnoveho besnenia. Karol v auguste roku 1914 odi?iel na front do Hali?e. Zita sa spolu s de?mi pres?ahovala k staru?kemu cisarovi Franti?kovi Jozefovi do Schonbrunnu. Ten si ju ziskal svojou naklonnos?ou najma k jej star?iemu synovi. Tu pri?li na svet i jej ?al?i dvaja synovia: 8.7.1915 Robert a 31.3.1916 Felix.
Karola na fronte zastihla v novembri 1916 sprava o zhor?eni cisarovho zdravia. V obave o jeho ?ivot pricestoval do Viedne. Napriek tomu, ?e sa Franti?ek Jozef ?iasto?ne zotavil, 21. novembra zomrel.
Zita s Karolom razom stali na najvy??om spolo?enskom a politickom stupni monarchie. Zita, teraz u? ako rakuska cisarovna, si dala za hlavny cie? navrati? krajine mier. Spolu s man?elom sa o to usilovali v?etkymi prostriedkami.
Zita sa prejavila ako ve?mi energicka ?ena, ktora mala ve?ky vplyv na Karola. Presved?ila mu?a aby v zaujme skoreho mieroveho urovnania a preukazania dobrej vole podstupili uhorsku korunovaciu.
30. decembra
1916
sa v Budape?ti konala pompezna korunovacia, na ktorej sa Zita utvrdila v spravnosti svojho rozhodnutia vidiac nad?ene ovacie sved?iace o lojalnosti Ma?arov.
Su?asne sa cisarovna prejavila ako ve?mi socialne citiaca ?ena. Svoju poziciu panovni?ky pojala ako svatu povinnos?. Krajina v dosledku vojnovych udalosti ve?mi biedila. Zita preto obmedzila nakladny ?ivot na dvore. Svoju pozornos? upriamila na pomoc trpiacim a chorym. ?asto nav?tevovala lazarety a socialne ustanovizne. Pomahala materialne i finan?ne; zasadila sa o vytvorenie ministerstva pre narodne zdravie a socialnu starostlivos?. Napriek svojej vy?a?enosti sa s ve?kou laskou venovala vychove svojich deti, ku ktorym 10.3.1918 pribudol syn Karol ?udovit.
Medzitym politicke udalosti dostali rychly spad a Zita s man?elom sa stali ich neoddelite?nou su?as?ou. Karol, ktory si dobre uvedomoval, ?e iba skore uzavretie mieru mo?e zaisti? pre?itie monarchie, bol v?ak viazany spojeneckymi zavazkami k Nemecku, ktoreho predstavitelia po mieri vobec netu?ili a stale verili vo vi?azstvo nad ?tatmi Dohody. Karol sa preto rozhodol pokusi? sa o vyjednavanie mieru sam a stale veril, ?e Nemecko zmeni svoj postoj a pristupi na mierove rokovania. 23.3.1917 sa v Laxenburgu zi?iel cisarsky par so Zitinymi bratmi Sixtom a Xavierom, dostojnikmi nepriate?skej belgickej armady. Tymto stretnutim za?ala tzv. Sixtova afera, na ktorej mala Zita svojim pribuzenskym vz?ahom dole?ity podiel. K uvedenemu stretnutiu viedli Karola a Zitu iba snahy o urychlene ukon?enie vojny. Vysledky stretnutia Karol v liste ozrejmil francuzskemu prezidentovi Poincaremu, pri?om mu su?asne navrhol niektore ustupky zo strany Rakuska za cenu mieroveho vyrie?enia situacie. Medzitym sa v?ak vlada v Pari?i vymenila, a nove vedenie nebolo rakuskym snaham prili? naklonene.
Zitin man?el na zaklade vzniknutych okolnosti vyvijal mierove snahy samostatne. V aprili 1917 sa stretol s nemeckym cisarom
Viliamom II.
Stretnutie v?ak skon?ilo bez uspechu.
Ke? Taliansko nazna?ilo suhlas s mierom tak Karol po opatovnom stretnuti so Zitinym bratom Sixtom adresoval talianskej vlade druhy list s prianim uzavrie? mier. I tento pokus v dosledku talianskeho cuvnutia skon?il nezdarom.
Karol so Zitou boli ochotny pristupi? na akeko?vek mierove podmienky, za predpokladu, ak by Francuzsko a Anglicko podporilo zachovanie podunajskej monarchie.
V?etky tieto aktivity sa dostali v aprili 1918 na verejnos?. Existencia oboch Karolovych listov vy?la najavo a medzi ?udom sa za?alo otvorene hovori? o kolaboracii a zrade. Va?nos? cisarskeho majestatu bola na?trbena. Hnev ?udovych mas sa hlavne preniesol hlavne na Zitu, ktora, pod?a mienky ?udi, Karola ve?mi ovplyv?ovala. V?etko malo vplyv na rozputanie ?tvavej proticisarskej kampane a po?iadavke na abdikaciu. Tieto snahy Zitu ve?mi cite?ne zra?ovali; ve? s man?elom usilovali iba o mier. Hnev prerastol do otvorenej nenavisti cisarskemu paru. Ten sa za?al opravnene obava? o svoju bezpe?nos?. Zite ve?mi le?ala na srdci buducnos? monarchie a jasne citila, ?e sa bli?i jej koniec. V presved?eni, ?e situacia v Uhorsku je bezpe?nej?ia dala svoje deti dopravi? do zamku v Godolo, ob?ubeneho sidla Habsburgovcov. 31. oktobra 1918 v?ak v Ma?arsku vypukla revolucia a pre Zitu nastal prvorady problem dopravi? deti spa? do Viedne.
V tomto ?ase habsburska monarchia u? prakticky neexistovala. Narody monarchie tu?ili po samostatnosti ni? nemohlo zastavi? narodne odstredive sily. Su?asne v?ak po?avili tlaky na cisarsku rodinu. Narod pochopil Karolov neustaly zaujem na znovunastolenie mieru a tomu cie?u podriadene v?etky jeho kroky.
?al?im dole?itym datum v ?ivote Zity a jej rodiny bol 11. november 1918. V tento de? bol Karol pod tlakom okolnosti prinuteny podpisa? abdika?nu listinu. Sko?ilo sa tak takmer sedemstoro?ne habsburske panstvo.
Rodina opustila Schonbrunn a presidlila do zamku
Eckartsau
na
Moravskom poli
, ktory sa stal jej poslednym domovom na uzemi teraz u? byvalej monarchie. Tu bol Karol nuteny podpisa? 13.11.1918 abdika?ny protokol i zastupcom ma?arskeho naroda. Ke? ustavodarne zhroma?denie potvrdilo republiku ako ?tatny utvar a Karol za seba a svoj rod odmietol podpisa? formalne prehlasenie, ?e sa vzdava narokov na tron, musel s rodinou 24. marca 1919 opusti? Rakusko. Obaja v?ak verili, ?e je to iba na kratky ?as. Karol sa v?ak domov u? nikdy nevratil. Zita a? po 63 rokoch.
Miestom ich nuteneho exilu sa stalo sidlo Zitinej matky Warteg vo ?vaj?iarsku. ?vaj?iari suhlasili s pobytom cisarskeho paru pod podmienkou, ?e nebude vyvija? politicku aktivitu. Po ?ase sa rodina s?ahovala opa?. 20.5.1919 sa pres?ahovala do vily Prangins pri ?enevskom jazere. Tu sa im o necele ?tyri mesiace narodil ?al?i syn, v poradi ?ieste die?a, Rudolf.
Politicka situacia bola v krajinach byvalej monarchie i v rokoch 1919 a 1920 ve?mi napata. Najviac sa vyhrotila v Ma?arsku, kde sa po?as jedneho roka (1919) pri moci vystriedali dva uplne protichodne re?imy ? bo??evicka
Ma?arska republika rad
a re?im ma?arskych nacionalistov. Su?asne v?ak u zna?nej ?asti obyvate?stva narastala tu?ba po navrate Karola a obnove monarchie. Karol preto vyu?il vzniknutu situaciu a zo svojho ?vaj?iarskeho exilu sa dvakrat (v marci a oktobri 1921) pokusil o navrat do Ma?arska. Oba re?taura?ne pokusy sa v?ak skon?ili neuspe?ne.
V novembri 1921 odviezol britsky kri?nik Cardiff Karola s jeho rodinou do vyhnanstva na portugalsky ostrov
Madeira
. Toto miesto z h?adiska vi?azov 1. svetovej vojny prakticky znemo??ovalo novy re?taura?ny pokus.
1. aprila
1922
Karol v madeirskom meste
Funchal
na nasledky zapalu p?uc a prekonanej chripky po zna?nom utrpeni zomrel. Mal iba 34 rokov.
Tymto d?om za?alo pre Zitu nove obdobie ?ivota. Teraz sa upriamila na jediny cie? ? zachrani? korunu pre svojho syna. Neprestavala veri?, ?e narody byvalej monarchie opa? zatu?ia po navrate Habsburga na tron, preto Otta vychovavala ako buduceho vladara. 31.5.1922 porodila posledne, osme die?a ? dceru Al?betu. To u? v?ak bola s de?mi pres?ahovana na zamku Prado pri Madride, ktory jej dal k dispozicii ?panielsky kra?.
V roku 1928 dov??il Otto ?estnas? rokov a za?al sa pripravova? na ?tudium na univerzite. V roku 1929 sa preto pres?ahovali do Belgicka a Otto nastupil na univerzitu v luxemburskom Lovane. 20. novembra 1930 dosiahol Otto plnoletos? a pod?a habsburskej tradicie sa stal oficialnym predstavite?om habsburskeho rodu. Na narodeninovej oslave pri tejto prile?itosti Zita pre?itala prehlasenie, pod?a ktoreho sklada poru?nictvo, ktore vykonavala pod?a svojej najlep?ej vole na zaklade Karolovho testamentu. Otto potom prijal ako dedi?ny cisar oddelene rakusku a ma?arsku delegaciu a oznamil im, ?e kvoli ?tudiu po?iadal matku o zastupovanie.
Novou udalos?ou, ktora zasiahla do Zitinho ?ivota bola druha svetova vojna. Belgicko bolo obsadene nacistickym Nemeckom, na Otta a jeho brata Felixa bol vydany zatyka?. Pre nemeckymi naletmi museli utiec? zo svojho domova, zamku Ham v Steenockerzeele. Utekali do Francuzska a? napokon, 16. jula 1940 Zita s najmlad?ou dcerou Al?betou odleteli lietadlom z Lisabonu do USA. Tu sa rodina koncom jula opa? stretla.
Ani tu v?ak dlho neostali. Pres?ahovali sa do kanadskeho Quebecu kde ?tyri najmlad?ie deti ?tudovali na Laval University
[1]
. I tu Zita vyvijala charitativnu ?innos? ? pomahala ute?encom z Europy, ktori potrebovali pomoc.
Po?as svojho zamorskeho pobytu ve?mi intenzivne sledovala dianie na starom kontinente. S narastajucimi obavami pre?ivala najma vyvoj v krajinach byvalej monarchie, ktore sa dostali do sfery stalinskeho vplyvu. Napriek tomu neprestavala veri? v mo?nos? navratu do vlasti a obnove byvaleho zriadenia. Trikrat mala mo?nos? stretnu? sa s prezidentom USA
F. D. Rooseveltom
, na jednaniach v ktorych hovorila najma o zastaveni
Stalinovho
postupu do krajin byvalej monarchie a ustanoveni podunajskej federacie na ?ele s jej synom.
Po skon?eni vojny v?etky deti odi?li postupne z Ameriky. Sama sa pres?ahovala do noveho domova ? Tuxeda v ?tate New York. V septembri 1949 najmlad?ia dcera Al?beta ako prve z jej deti vstupila do man?elstva s Henrichom Lichten?tajnskym.
Nove nadeje na re?tauraciu habsburskej ri?e v?ak zahatali nove protihabsburske zakony schvalene rakuskym parlamentom. V roku 1955 bola do ?tatnej zmluvy zahrnuta i klauzula o vyhosteni a pravnej diskriminacii Habsburgovcov. Otto nechcel by? preka?kou pri navrate svojich deti, ktore sa mu medzitym narodili v man?elstve s Reginou Saskou, preto sa v roku 1961 oficialne vzdal narokov na tron.
Na presvied?anie svojich deti Zita privolila pres?ahova? sa do Europy. Vhodne miesto jej na?li vo ?vaj?iarskom Zizerse v kla?tore sv. Jana. Tu po mnohych rokoch na?la pokoj. V roku 1971 jej zomrela najstar?ia dcera Adelhaid. Jej rodina sa v?ak napriek tomu po?etne rozrastala. Pri oslave jej 90-tych narodenin v roku 1982 mala u? 33 vnu?at a 16 pravnu?at.
Rakva cisarovnej Zity v Kapucinskej krypte vo Viedni
?o v?ak Zitu nesmierne pote?ilo i prekvapilo zarove?, bol suhlas rakuskeho kancelara
Bruna Kreiskeho
s nav?tevou Zity v Rakusku. Stalo sa tak 17. augusta 1982.
Po dlhych 63 rokoch stala posledna rakuska cisarovna na pode svojej vlasti. Jej prichod vyvolal nesmiernu publicitu. O necely mesiac, 1. septembra, sa konala jej druha nav?teva, tentoraz do putnickeho mesta
Mariazell
. Tisice ?udi jej vzdavali hold. Pri jej nasledujucej nav?teve, v septembri 1983, dokonca zaznela pri vojenskej prehliadke byvala rakuska ?tatna hymna na po?es? jej zosnuleho mu?a a posledneho cisara. V?ade ju s ve?kymi ovaciami vitali nad?ene davy ?udi. Ka?dy chcel vidie? cisarovnu. Nik u? teraz Zitu nepodozrieval z pokusov o znovunastolenie monarchie. Raku?ania pochopili, ?e navrat cisarovnej znamena stelesnenie narodnej identity, tradicie a hrdosti na svoju minulos?.
Vo svojom ?vaj?iarskom bydlisku Zita 14. marca 1989 vo veku nedo?itych 97 rokov zomrela. 1. aprila po smuto?nych obradoch vedenych v nem?ine, ?e?tine, ma?ar?ine, chorvat?ine, slovin?ine, po??tine a talian?ine vo viedenskom
svato?tefanskom chrame
bola pochovana v
Kapucinskej krypte
, rodinnej hrobke
Habsburgovcov
. Jej man?elovi nebolo po smrti dopriate, aby odpo?ival ved?a nej.
- otec Robert I., posledny
vojvoda parmsky
(* 1848 ? † 1907)
- matka Maria Antonia z Braganzy, portugalska
infantka
(* 1862 ? † 1959)
- man?el Karol I.
- syn
Otto
(* 20.11.1912, † 4.7.2011), man?elka Regina von Sachsen-Meiningen (* 1925 † 2010) ? 7 deti
- dcera Adelheid (* 3.1.1914, † 3.10.1971)
- syn Robert d´Este (* 8.7.1915, ? 8.2.1996), man?elka Marketa Savojska (* 1935)
- syn Felix (* 31.3.1916, ? † 6.9.2011), man?elka Anna Eugenia z Arenbergu (* 1925, † 1997)
- syn Karol ?udovit (* 10.3.1918, † 11.12.2007), man?elka Yolanda de Ligne (* 1923)
- syn Rudolf (* 5.9.1919, † 15.5.2010), 1. man?. Xenia Bezobrazova (* 1929, † 1968), 2. man?. Anna, princezna von Wrede (* 1940)
- dcera Charlotta (* 1.3.1921, † 1989), man?el Juraj, vojvoda meklenbursky (* 1899, † 1963)
- dcera Al?beta (* 31.5.1922, † 6.1.1993), man?el Henrich, princ lichten?tajnsky (* 1920)
- ↑
BERNIER ARCAND, Philippe. Les Bourbon-Parme dans les institutions d’enseignement du Quebec.
Histoire Quebec
, 2022, ro?. 28, ?is. 1, s. 24?28.
Dostupne online
[cit. 2023-05-16].
ISSN
1201-4710
. (po francuzsky)