Zimne olympijske hry 1948

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
V. zimne olympijske hry
Miesto konania Švajčiarsko Saint-Moritz , ?vaj?iarsko
Po?et krajin 28
Po?et atletov 669 (77 ?ien)
Su?a?e 22 v 9 ?portoch
Za?iatok 30. januar 1948
Koniec 8. februar 1948
Oficialne otvorenie Enrico Celio
S?ub za atletov Riccardo Torriani
Pochode? ohe?, ktory bol privezeny, bol u? zapaleny skupinou be?cov na ly?iach
?tadion St. Moritz Olympic Ice Rink
Predchodca Cortina d'Ampezzo 1944 Oslo 1952 Nástupca

Zimne olympijske hry 1948, oficialne V. zimne olympijske hry, sa konali vo ?vaj?iarskom St. Moritzi od 30. januara do 8. februara 1948 . Ide o prve hry, ktore boli usporiadane po druhej svetovej vojne . Od poslednych zimnych hier v roku 1936 uplynulo dvanas? rokov. Vyber neutralnej hostite?skej krajiny ?i vylu?enie Japonska a Nemecka preh?bilo po?as olympiady ve?mi pritomnu povojnovu politicku atmosferu. Organiza?ny vybor ?elil viacerym problemom z dovodu nedostatku finan?nych a ?udskych zdrojov.

Dvadsa?osem krajin sa zu?astnilo prehliadky na otvaracom ceremoniali 30. januara 1948. Na dvadsiatich dvoch podujatiach sa zu?astnilo 669 ?portovcov, ktori boli rozdeleni do ?tyroch ?portov . K dispozicii su tie? dva uka?kove ?porty: vojenska hliadka, z ktorej sa neskor vyvinul biatlon , a zimny pa?boj , ktory je zatia? jedinym vystupenim na olympiade. Francuzsky ly?iar Henri Oreiller ziskal dve zlate medaily a jeden bronz v alpskom ly?ovani, ?o z neho urobilo ?portovca s najva??im po?tom ziskanych medaili na tychto hrach. Va??ina olympijskych ?portovisk pochadza z prveho usporiadania hier v St. Moritzi v roku 1928 . V?etky ?portoviska su v exterieri, tak?e hry ve?mi zavisia od poveternostnych podmienok. Na tychto hrach sa prvykrat zu?astnili tieto krajiny: ?ile , Dansko , Island , Ju?na Korea a Libanon . Rekord v pripade va??iny medaili zdie?aju tri krajiny: Norsko , ?vedsko a ?vaj?iarsko , ka?da s desiatimi medailami. ?iasto?ne v?aka tymto hram je Saint-Moritz dnes jednym z najslavnej?ich centier zimnych ?portov a dovolenkovych stredisk v Alpach.

Kontext [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dopad druhej svetovej vojny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto Sapporo nachadzajuce sa v Japonsku je vybrane v juni 1937 [1] ako hostite?ske mesto zimnych olympijskych hier v roku 1940 [2] . V roku 1938 sa Japonci rozhodli hry neorganizova?, preto?e tvrdili, ?e organizacia hier vy?erpa zdroje krajiny. Medzinarodny olympijsky vybor (MOV) sa preto obratil na hostite?ske mesto zimnych olympijskych hier v roku 1936 Garmisch-Partenkirchen , ?im by sa stalo prvym mestom, ktore by hostilo dve po sebe nasledujuce hry. Invazia Nemecka do Po?ska v roku septembri 1939 s?a?uje tuto my?lienku a Nemecko sa nasledne vzdava svojej kandidatury. Finsko si myslelo, ?e by mohlo usporiada? tieto hry, a podalo MOV svoju kandidaturu. Invazia Sovietskeho zvazu do tejto krajiny v?ak ukon?ila v?etky nadeje na olympijske hry v roku 1940. Zimne olympijske hry 1944 sa ude?uju v roku 1939 talianskej Cortine d'Ampezzo. Pred??enie konfliktu znemo?nilo ich organizaciu a u? druhy termin olympiady pre?iel bez toho, aby sa hry konali.

Ke??e su tieto olympijske hry prve, ktore sa organizuju od konca druhej svetovej vojny , su nazyvane aj ako Obnovovacie hry [3] . Nie su povolene pre Nemecko a Japonsko , ktore su stale vylu?ene z medzinarodneho spolo?enstva pre svoju ulohu v konflikte, ktory sa prave skon?il [4] . (Ich nepritomnos? je len kratkodoba, preto?e sa zu?ast?uju hier v roku 1952 [5] .) Sovietsky zvaz neposlal ?portovcov na hry v roku 1948, ale vyslal desa? delegatov ako pozorovate?ov, aby ur?ili, aky uspech by ich ?portovci dosiahli, keby sa ich zu?astnili [6] .

Vyber hostite?skeho mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

MOV si v septembri 1946 na svojom 39. zasadani v Lausanne vybral mesto St. Moritz ako hostite?a olympiady 1948. Saint-Moritz a Lake Placid teda su?a?ia o tuto organizaciu [7] . Mesto Saint-Moritz je vybrane preto, lebo sa nachadza vo ?vaj?iarsku, neutralnej krajine, ktora sa nezu?astnila konfliktu. Malo sa tym zabrani? mo?nym politickym manevrom zo strany byvalych bojovnikov [5] . Navy?e sa v St. Moritz u? konali zimne hry v roku 1928 , ?o organizaciu tychto hier u?ah?uje a zlac?uje. Organizatori maju v skuto?nosti iba 18 mesiacov na to, aby sa pripravili na hry, ?o je napriek existencii mnohych ?portovisk [8] tesny termin.

?a?kosti po?as hier [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dopady druhej svetovej vojny sa prejavili e?te aj v roku 1948. Nizke finan?ne a ?udske zdroje s?a?ili organizaciu hier [9] . Tento nedostatok zdrojov ovplyv?uje aj ?portovcov. Mnoho su?a?iacich prichadza s malym alebo ?iadnym vybavenim : napriklad norski ly?iari si museli po?i?a? pary ly?i od timu Spojenych ?tatov. Divakov je malo kvoli problemom s cestovanim a nedostatku pe?azi vo vykrvacanom europskom hospodarstve, ktore je podporovane Marshallovym planom [10] .

Organizacia olympiady [ upravi? | upravi? zdroj ]

Olympijsky vybor tvorili osobnosti zo St. Moritzu, federalnych organov a ?lenov ?vaj?iarskeho olympijskeho vyboru [11] . Olympijsky vybor sa rozhodol zriadi? nieko?ko vyborov zodpovednych za rozne aspekty hier. Tieto vybory sa zaoberali bytovou vystavbou a udr?bou, vystavbou staveniska, financiami a mediami a reklamou [12] . Miestne vybory uzko spolupracovali so ?vaj?iarskou federalnou vladou a MOV s cie?om zabezpe?i? hladky priebeh hier [13] . Ke??e po?as minulych hier nebola postavena ?iadna olympijska dedina, su ?portovci a funkcionari ubytovani v okolitych hoteloch. Vyborom ve?mi zale?i na tom, aby nadviazali na svoje skusenosti s hrami z roku 1928. Vyber miest konania podujati zavisi od poveternostnych podmienok, preto?e v?etky su?a?e sa konaju vonku [14] .

Media a tla? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Viac ako 800 ?udi ma na starosti informa?nu kampa? o olympijskych hrach. [15] Na olympiadu sa akreditovalo viac ako 500 novinarov z 38 krajin. Ke??e a? do roku 1956 neboli Olympijske hry vysielane televiziou, medialne pokryvanie olympiady sa deli medzi noviny a radiove stanice. Organiza?ny vybor je vybaveny technickymi zariadeniami (telefonne linky na dlhu vzdialenos?, telegraficke zariadenie), aby mohli novinari komunikova? s ich rodnymi krajinami.. Viac ako 2 200 osob je potrebnych pre tla? a ?portovcov. Ide napriklad o zabezpe?enie sanitarnych zariadeni, bezpe?nos? ?i udr?bu budov.

Preprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prichod ve?keho mno?stva ?udi do Saint-Moritz v kombinacii s hornatym terenom mesta sa ukazal ako naro?ny pre organizatorov. Z tohto dovodu bol spusteny ve?ky projekt za u?elom zlep?enia dopravy kvoli olympiade. Zah??al vybudovanie a roz?irovanie ciest a vystavbu novych stanic. Taktie? je zlep?eny stav kanalizacie. V?etky projekty musia by? schvalene ?vaj?iarskou vladou a maju ve?ky vplyv na uspech olympiady. MOV v snahe pomoc? organiza?nemu vyboru ?iada v?etky zu?astnene krajiny o zaslanie zoznamu ?portovcov nieko?ko mesiacov vopred.

Zu?astnene narody [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zu?astnene krajiny: zelenou krajiny u? zu?astnene predtym, modrou krajiny, ktore sa zu?astnili prvykrat.

V St. Moritzi su?a?ilo 669 ?portovcov z 28 narodov, to?ko ako na predchadzajucich zimnych hrach v roku 1936 [16] . Pa? krajin sa zu?astnilo hier po prvykrat: ?ile , Dansko , Island , J u?na Korea a Libanon [5] . Nemecko a Japonsko sa nemo?u zu?astni? kvoli svojej u?asti na druhej svetovej vojne . Napriek prislu?nosti k mocnostiam Osy bolo Taliansko po vstupe k spojencom v roku 1943 opravnene vysla? ?portovcov. Estonsko , Loty?sko a Litva boli pripojene k Sovietskemu zvazu a a? do roku 1992 sa nezu?astnili hier ako nezavisle narody. Argentina sa vracia k zimnym hram po tom, ?o chybala v rokoch 1932 a 1936 . Na druhej strane Australia a Luxembursko pritomne v roku 1936 nevyslali v roku 1948 delegaciu.

Zoznam krajin, v zatvorke je uvedeny po?et vyslanych ?portovcov:

  • Argentína Argentina (9)
  • Belgicko Belgicko (11)
  • Bulharsko Bulharsko (4)
  • Československo ?eskoslovensko (47)
  • Čile ?ile (4)
  • Dánsko Dansko (2)
  • Fínsko Finsko (24)
  • Francúzsko Francuzsko (36)
  • Grécko Grecko (1)
  • Holandsko Holandsko (4)
  • Island Island (4)
  • Juhoslávia Juhoslavia (17)
  • Južná Kórea Ju?na Korea (3)
  • Kanada Kanada (28)
  • Libanon Libanon (2)
  • Lichtenštajnsko Lichten?tajnsko (10)
  • Maďarsko Ma?arsko (22)
  • Nórsko Norsko (49)
  • Poľsko Po?sko (29)
  • Rakúsko Rakusko (54)
  • Rumunsko Rumunsko (7)
  • Švajčiarsko ?vaj?iarsko (70)
  • Švédsko ?vedsko (43)
  • Španielsko ?panielsko (6)
  • USA Spojene ?taty americke (69)
  • Taliansko Taliansko (54)
  • Turecko Turecko (4)
  • Veľká Británia Ve?ka Britania (55)

Priebeh [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozvrh disciplin [ upravi? | upravi? zdroj ]

Otvaraci ceremonial sa konal 30. januara s prvymi zapasmi v ?adovom hokeji a prvymi dvoma mu?skymi podujatiami v boboch pre dvoch mu?ov. Zavere?ny ceremonial sa konal 8. februara. Medaily sa ude?ovali ka?dy de? na olympijskom ?tadione zimneho ?tadiona St. Moritz [17] .

OC  Otvaraci ceremonial   ●  Su?a?e   1   Oficialne finale su?a?e   ZC   Zavere?ny ceremonial
Kalendar
januar 1948

februar 1948 		30

Pia 		31

Sob 		1

Ned 		2

Pon 		3

Uto 		4

Str 		5

?tv 		6

Pia 		7

Sob 		8

Ned 		Po?et oficialnych pretekov
Ceremonial OC ZC ?
?adovy hokej ●  ●  ●  ●  ●  ●  ●  ●  ●  1 1
Boby ●  1 ●  1 2
Beh na ly?iach 1 1 1 3
Severska kombinacia ●  1 1
Rychlostne kor?u?ovanie 1 1 1 1 4
Krasokor?u?ovanie ●  ●  1 1 1 3
Ski alpinizmus 2 2 2 6
Skeleton ●  1 1
Skoky na ly?iach 1 1
Zavod vojenskych hliadok (uka?kovy ?port) ?  ?
Zimny pa?boj (uka?kovy ?port) ?  ?  ?  ?  ?  ?
Po?et celkovych finale 0 3 2 3 2 4 3 2 2 1 22
Celkovo 0 3 5 8 10 14 17 19 21 22 22

Otvaraci ceremonial [ upravi? | upravi? zdroj ]

Otvaraci ceremonial sa konal 30. januara na olympijskom ?tadione v St. Moritz . O 10. hodine zahral hudobny spolok zo St. Moritz Schweizerpsalm , ?vaj?iarsku ?tatnu hymnu, ktora od?tartovala za?iatok prehliadky u?astnikov. Grecka vyprava zlo?ena z jedneho ?portovca vstupila na ?tadion pod?a tradicie ako prva. Zu?astnene krajiny potom vstupili na ?tadion v abecednom poradi pod?a svojho francuzskeho nazvu s vynimkou ?vaj?iarskej delegacie, ktora procesiu uzatvarala ako hostite?ska krajina. Americka delegacia ma najva??i po?et ?portovcov.

Nasledne Marcel Henninger, predseda ?vaj?iarskeho olympijskeho vyboru, predniesol kratky prejav so zameranim na dole?itos? podujatia, a prezident ?vaj?iarskej konfederacie Enrico Celio oficialne otvoril tieto hry: "Vyhlasujem 5. zimne olympijske hry v ramci 14. olympiady za otvorene." Nasledne sa olympijska vlajka zdvihla za zvuku skladby Marche au drapeu a tri rany z dela ohlasuju za?iatok hier. Na ve?i ?tadiona sa zapa?uje olympijsky ohe? . Vlajkonosi?i sa potom postavili do polkruhu pred tribunu. Hokejista Richard Torriani vystupi na podium v strede a sklada olympijsku prisahu [18] . Na konci hodinovej ceremonie odchadzaju delegacie zo ?tadiona v rovnakom poradi, v akom pri?li.

Po slavnostnom ceremoniali sa za?ina hokejovy turnaj stretnutim ?vaj?iarska s USA , ktore vyhrali ?vaj?iari (5:4). Po?as d?a sa konaju aj ?al?ie tri hokejove zapasy, ako aj prve dva preteky na boboch pre dvoch mu?ov.

Discipliny [ upravi? | upravi? zdroj ]

?adovy hokej [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kanadsky tim, ktory zvi?azil v ?adovom hokeji

Hokejovy turnaj vyhrava Kanada pred ?eskoslovenskom a ?vaj?iarskom [19] . Je to piata zlata olympijska medaila pre Kanadu v hokeji. Jedinym timom, ktory porazil Kanadu na olympijskych hrach od jej debutu na letnych hrach 1920, bola Ve?ka Britania v roku 1936 [20] . ?adovy hokej je stredobodom polemik, ktore takmer ohrozuju samotnu existenciu zimnych olympijskych hier. Severoamericky ?adovy hokej bol obvineny z profesionality a merkantilizmu a MOV mu v roku 1946 zdvihol varovny prst. Medzinarodna organizacia dokonca uva?uje o vylu?eni ?adoveho hokeja z olympijskeho programu. Veci sa urovnali viac-menej medzi rokmi 1946 a 1948, ale po?as olympiady sa dostavili dva timy z USA : Amateur Athletic Union podporovany Americkym olympijskym vyborom a tim amaterskej hokejovej asociacie podporovany Medzinarodnou hokejovou federaciou [9] . Tato situacia vyvolavala polemiku, dokonca americky ?len MOV tvrdil, ?e olympiada v Saint-Moritze by bola posledna svojho druhu. Medzinarodny olympijsky vybor neumo??uje u?as? ani jednemu z tychto dvoch timov, ale ?vaj?iarsky organiza?ny vybor umo??uje sprievodu Amateur Athletic Union zu?astni? sa otvaracieho ceremonialu a amaterskemu hokejovemu timu. Asociacia hra neoficialne bez mo?nosti ziska? medaily [21] .

Bobovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na zimnych hrach v roku 1948 sa bojovalo o dva sk?zave ?porty, prve boli bobove . Kontroverzie prepuknu, ke? existuju dokazy o tom, ?e cievky volantu timu USA su sabotovane [22] . Vodi? nakladneho vozidla potom priznava, ?e ne??astne zacuval v budove, v ktorej su boby [23] . Tato nehoda v?ak na mu?skych podujatiach neovplvnila zasadne timy zo Spojenych ?tatov, ktore ziskali bronzovu medailu v dvojbobe a zlatu a bronzovu medailu v ?tvorbobe. [24] ?vaj?iarske dvojbobove timy ziskavaju zlato a striebro, ?o je najlep?i mo?ny vysledok, preto?e sa mo?u zu?astni? dva timy za ka?du krajinu. Vi?azny jazdec Felix Endrich dokonca predbehol svojho trenera Fritza Feierabenda .

Beh na ly?iach [ upravi? | upravi? zdroj ]

Martin Lundstrom na 18. kilometri.

V behu na ly?iach su?a?i 106 ly?iarov z 15 krajin v troch su?a?iach: 50 km, 18 km a 4 × 10 km ?tafeta [16] . Na tychto hrach sa nekona su?a? ?ien. [25] ?ved Martin Lundstrom je druhym ?portovcom, ktory ziskal dve zlate medaily. So svojim timom vyhral preteky na 18 kilometrov a ?tafetu na 4 × 10 kilometrov. V be?eckych ly?iarskych disciplinach dominuju severske krajiny. ?vedsky tim ziskal 6 z 9 medaili. Ostatne medaily ziskavaju Finsko a Norsko [24] .

Severska kombinacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od roku 1924 sa na ka?dych zimnych olympijskych hrach konaju kombinovane severske su?a?e. ?portovci najskor su?a?ia v behu na ly?iach na 18 kilometrov so supermi v su?a?i v behu na ly?iach. Ziskavaju po?et bodov na zaklade ich ?asu. Nasledujuci de? skakaju ?portovci dvakrat zo skokanskeho mostika Olympiaschanze. Za ka?dy skok sa ude?uje po?et bodov a najdlh?i skok sa skombinuje s ?asom behu na ly?iach, aby sa ziskalo kone?ne skore [26] . Tim Norska, krajinu tradi?ne pova?ovanu za lidra v severskej kombinacii, porazil Fin Heikki Hasu , ktory sa stal prvym nenorskym ?portovcom, ktory zvi?azil v su?a?i. Na stup?och vi?azov dokonca nie su ani norski ?portovci. Hasuov timovy kolega Martti Huhtala berie striebro a ?ved Sven Israelsson bronz.

Rychlokor?u?ovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Su?a? v rychlokor?u?ovani sa kona na rovnakom klzisku ako v roku 1928 - Olympic Ice Rink St. Moritz. V nadmorskej vy?ke 1 856 metrov nad morom je tato su?a? v rychlokor?u?ovani druhou najvy??ou v historii olympijskych hier; vy??ia je iba ta v Squaw Valley v roku 1960 [27] . V su?a?i dominuju Norsko a ?vedsko, ktore vybojuju deva? z dvanastich medaili. ?kandinavski ?portovci pred hrami v roku 1948 nedosahovali v rychlokor?u?ovani dobre vykony. Dovodom ich teraj?ieho uspechu je to, ?e rychlokor?u?ovanie sa v Europe po?as druhej svetovej vojny prili? nerozvijalo. Iba krajiny, ktore neboli priamo zapojene do konfliktu, mali zdroje na to, aby udr?ali svoje programy rychlokor?u?ovania nedotknute. Preteky na 500 metrov vyhral Nor Finn Helgesen . Na druhom mieste su traja kor?uliari: Nor Thomas Byberg a Ameri?ania Robert Fitzgerald a Ken Bartholomew . V?etci traja fini?uju presne na 43,2 sekundy [24] . ?vedsky Ake Seyffarth vyhral zlato v zavode na 10 000 metrov a striebro v zavode na 1 500 metrov. Zavod na 5 000 metrov sa vykonava za meniaceho sa po?asia. Dvadsa? u?astnikov be?i so silnym vetrom, slnkom a snehom. Nakoniec zvi?azil norsky ?pecialista na dlhe trate Reidar Liaklev [28] .

Krasokor?u?ovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Barbara Ann Scott sa stava prvou a jedinou Kana?ankou, ktora ziskala zlatu medailu v krasokor?u?ovani . Toto podujatie vyhrala napriek rozptyleniu sposobeneho nizko letiacim lietadlom a skuto?nosti, ?e ?ad bol noc predtym pou?ity po?as dvoch hokejovych hier ( rolba e?te nebola vynajdena) [29] . Osemnas?ro?ny Ameri?an Dick Button zavr?uje nevidany uspech Severoameri?anov na oboch krasokor?uliarskych podujatiach. Ziskal zlato po tom, ?o sa ako prvemu v su?a?i podaril dvojity axel. Neskor, na hrach v roku 1952, Dick Button druhykrat triumfoval [30] . Jeho vi?azstvo pri?lo po?as najlep?ich rokov ?vaj?iarskeho majstra sveta Hansa Gerschwilera , ktory spadol po?as vo?neho ?tylu [31] . Napriek svojmu incidentu ziskal Gerschwiler striebornu medailu [32] .

Alpske ly?ovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Erika Mahringer

Alpske ly?ovanie malo na tychto hrach olympijsky debut [3] . Niektore su?a?e sa organizovali na hrach v roku 1936 , ale v St. Moritzi sa bojovalo o tri mu?ske a tri ?enske podujatia. Alpsky ly?iar Francuz Henri Oreiller sa stava ?portovcom s najva??im po?tom medail. Spustil sa z kopca s naskokom viac ako ?tyri sekundy pred druhym. Tato extravagantna medzera je v olympijskych analoch zjavne jedine?na. Zarove? ziskal druhu zlatu medailu v kombinacii a bronzovu medailu v slalome. Pri kombinovanom zjazde Oreiller predbehol druheho o viac ako pa? sekund [24] . Je jednym z dvoch ?portovcov, ktori ziskali dve zlate medaily na hrach v roku 1948 [33] , a je tie? jediny, ktory ziskal tri medaily. Na druhej strane zlato unika druhemu ve?kemu francuzskemu ly?iarovi su?asnosti, Jamesovi Couttetovi . Musel sa uspokoji? so striebrom v slalome a bronzom v kombinacii .

V ?enskych su?a?iach dominuje Rakusko, ktore ziskalo pa? medaili z deviatich. Trude Beiser-Jochum ziskava dve medaily: zlato v kombinacii a striebro v povode. Dve medaily ziskala aj Gretchen Fraser z timu USA: zlato v slalome a striebro v kombinacii [24] . Stava sa prvou Ameri?ankou, ktora ziskala olympijsky titul v alpskom ly?ovani [34] . Raku?anka Erika Mahringerova dvakrat ziskala bronz v slalome a v kombinacii.

Skeleton [ upravi? | upravi? zdroj ]

Skeleton sa na olympijskych hrach objavil po olympijskych hrach v roku 1928 , ktore sa tie? konali v St. Moritzi. Skeleton je formou sankovania, ktora sa po prvykrat objavila v regione St. Moritz na konci XIX. storo?ia. [3] John Heaton z timu USA ziskava svoju druhu medailu v skeletone. Prvu medailu v tejto discipline vyhral pred 20 rokmi, ke? mal 19 rokov [30] V su?a?i zvi?azil Talian Nino Bibbia . Toto vi?azstvo je prvym z jeho 231 uspechov na Cresta Run . Jedna zo zakrut v Cesana Parioli, miesta, kde sa konalo bobovanie, sankovanie a skeleton v roku 2006 po?as zimnych olympijskych hier v Turine , je pomenovana Bibbia [35] .

Skoky na ly?iach [ upravi? | upravi? zdroj ]

V skokoch na ly?iach dominuju Nori. Birger Ruud ziskal zlatu medailu v skokoch na ly?iach na hrach 1932 a 1936 . Hry boli pozastavene na dvanas? rokov kvoli druhej svetovej vojne, tak?e Birger Ruud mal v roku 1948 36 rokov. Zo su?a?e odi?iel a trenoval norsky tim. Po prichode na olympiadu sa v?ak rozhodne zu?astni? sa ich poslednykrat. Napriek nieko?kym rokom mimo tejto discipliny sa zmocnil striebornej medaily [36] [37] . Nor Petter Hugstedt ziskava zlatu medailu a bronz si berie jeho timovy kolega Thorleif Schjelderup [38] .

Predvadzaci ?port [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na hrach v roku 1948 sa bojovalo v dvoch uka?kovych ?portoch. Vojenske hliadkovanie u? bolo uka?kovym ?portom na zimnych hrach 1928 a 1936 (po tom, ?o sa stali oficialnymi ?portmi na prvych hrach v 1924 ). Sklada sa z kombinacie behu na ly?iach a stre?by na ter? . Zimny pa?boj je zlo?eny z piatich ?portov: 10 km be?ecke preteky, strelecka sku?ka, zjazd na ly?iach, ?erm a jazda na koni [39] . Zimny pa?boj sa na tejto olympiade usporiadava prvy a zarove? poslednykrat. Zu?astnilo sa ho ?trnas? su?a?iacich [23] .

Tieto dva uka?kove ?porty (vojenska hliadka a zimny pa?boj), ktore MOV po roku 1948 definitivne nechal stranou, sa o par rokov neskor vvinu na zimny biatlon [40] .

Zavere?ny ceremonial [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vojenska hliadka sa kona rano 8. februara. Turnaj v ?adovom hokeji sa kon?i v rovnaky de? poslednymi ?tyrmi zapasmi. Po medailovom ceremoniali za hokejovy turnaj nasleduje zavere?ny ceremonial. Vlajkonosi?i dvadsiatich osmich zu?astnenych krajin idu na olympijsky ?tadion. Olympijska ?ampionka v slalome Edi Reinalterova nesie olympijsku vlajku. Ke? sa hra Marche au drapeau , olympijske vlajky sa pomaly sklapaju. Olympijsky ohe? zhasne a koniec hier ohlasi stre?ba z dela. Predseda Medzinarodneho olympijskeho vyboru Sigfrid Edstrom po?akoval ?vaj?iarskemu organiza?nemu vyboru za dobru pracu a vyhlasil koniec 5. zimnych olympijskych hier.

Medailove vysledky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medailove umiestnenie
Poradie Krajina Zlato Striebro Bronz Spolu
1. Nórsko Norsko 4 3 3 10
1. Švédsko ?vedsko 4 3 3 10
3. Švajčiarsko ?vaj?iarsko 3 4 3 10
4. USA Spojene ?taty americke 3 4 2 9
5. Francúzsko Francuzsko 2 1 2 5
6. Kanada Kanada 2 0 1 3
7. Rakúsko Rakusko 1 3 4 8
8. Fínsko Finsko 1 3 2 6
9. Belgicko Belgicko 1 1 0 2
10. Taliansko Taliansko 1 0 0 1
11. Maďarsko Ma?arsko 0 1 0 1
11. Československo ?eskoslovensko 0 1 0 1
13. Veľká Británia Ve?ka Britania 0 0 2 2

Najuspe?nej?i ?portovci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poradie ?portovec ?port Zlato Striebro Bronz Celkom
1 Francúzsko Henri Oreiller (FRA) Alpske ly?ovanie 2 0 1 3
2 Švédsko Martin Lundstrom (SWE) Beh na ly?iach 2 0 0 2
3 Švédsko Nils Ostensson (SWE) 1 1 0 2
Rakúsko Trude Beiser (AUT) Alpske ly?ovanie 1 1 0 2
USA Gretchen Fraser (USA) 1 1 0 2
Švédsko Ake Seyffarth (SWE) Rychlokor?u?ovanie 1 1 0 2

?portoviska [ upravi? | upravi? zdroj ]

Skokansky mostik Olympiaschanze v St. Moritz.

Na zimnom ?tadione St. Moritz sa konal otvaraci a zavere?ny ceremonial. Pou?ival sa tie? na rychlokor?u?ovanie, krasokor?u?ovanie a finale ?adoveho hokeja [17] . Va??ina hokejovych zapasov sa konala na ?tadionoch Suvretta a Kulm v St. Moritz. Bobovanie prebiehalo na Bobrunskom olympijskom ?tadione. Skeleton sa odohraval na Cresta Run . ?tadion Olympia Bobrun bol postaveny v roku 1903 a modernizovany pre hry v roku 1948 a Cresta Run bol postaveny v roku 1884. Skoky na ly?iach sa konali na skokanskom mostiku Olympiaschanze v St. Moritzi. Bol postaveny v roku 1927 pre olympijske hry 1928 a pou?ival sa a? do roku 2006 [41] . Na tratiach okolo Piz Nair [42] sa organizovali podujatia v alpskom ly?ovani.

?eskoslovenska vyprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

?eskoslovenske farby hajilo 47 reprezentantov, z toho 6 ?ien. Najva??ieho uspechu dosiahli hokejisti. Ani jeden zapas neprehrali, a len kvoli hor?iemu skore skon?ili na druhom mieste za Kanadou, s ktorou remizovali. Vyborne se prezentovali aj ?eskoslovenske krasokor?uliarky - Ji?ina Nekolova obsadila ?tvrte a Aja Vrza?ova piate miesto.

Ved?aj?ie efekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Saint-Moritz je dnes jednym z najslavnej?ich cientier zimnych ?portov a dovolenkovych stredisk v Alpach. Organizacia mnohych zimnych ?portovych podujati hrala ve?ku rolu v reputacii strediska. Po hrach v roku 1948 za?il narast cestovneho ruchu, ktory v 50. rokoch viedol k stavebnemu rozmachu. V priaznivom roku mesto, ktore ma 5 400 obyvate?ov, prijme 1,1 million prenocovani. 70 % nav?tevnikov prichadza zo zahrani?ia. Viac ako polovica z 5 300 posteli je v ?tvor- alebo pa?hviezdi?kovych zariadeniach [43] . Od roku 1930 sa symbolom letoviska stalo slnko, ktore svieti v priemere 322 dni v roku. V roku 1986 sa nazov ?Saint-Moritz" stava prvym menom lokality, ktora je vo svete chranena zakonom. Tato zna?ka je doplnena sloganom ? Top of the World “ [44] .

Niektore olympijske ihriska vratane dvoch prirodnych ?adovych trati su stale v prevadzke. Cresta Run , ktora je vyhradena pre mu?skych pilotov, bola skon?truovana v roku 1884 a od tohto datumu bola ka?dy rok prestavovana. Prevadzkuje ju britsky sukromny klub St. Moritz Tobogganing Club . Olympia Bobrun je v su?asnosti jedinou prirodnou bobovou drahou na svete a je stale pou?ivana na medzinarodnych su?a?iach. Od postavenia v roku 1904 sa tra? zmenila len minimalne. Iba spodna ?as? bola upravena tak, aby umo??ovala vy??ie rychlosti. Medzinarodna federacia bobov a sankovania (FIBT) tam viackrat usporiadala majstrovstva sveta v bobovani a skeletone. Skokansky mostik Olympiaschanze bol v priebehu rokov nieko?kokrat zva??eny a dosiahol bod K 95 metrov. Jeho stav sa odvtedy zhor?il a v roku 2006 bol uzavrety. Vo vystavbe je novy odrazovy mostik [45] .

St. Moritz tie? hostil mno?stvo pretekov Svetoveho pohara v alpskom ly?ovani, ako aj majstrovstiev sveta v rokoch 1934, 1974 a 2003. Medzi ?al?ie vyznamne udalosti, ktore sa tam konaju, patria konske dostihy White Turf na zamrznutom jazere St. Moritz, ktore sa konaju od roku 1907, a Engadinsky maraton. Od roku 1967 tu tie? bolo vysokohorske vycvikove stredisko pre ?portovcov.

Poznamky a odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  2. ↑ Guttmann 2002
  3. ↑ a b c (po anglicky) Archivovana kopia [online]. [Cit. 2021-02-09]. Dostupne online. Archivovane 2009-04-29 z  originalu.
  4. ↑ Judd 2009
  5. ↑ a b c Findling et Pelle 2004
  6. ↑ Comite olympique suisse 1948
  7. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  8. ↑ Comite olympique suisse 1948
  9. ↑ a b Findling et Pelle 2004
  10. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  11. ↑ Comite olympique suisse 1948
  12. ↑ Comite olympique suisse 1948
  13. ↑ Comite olympique suisse 1948
  14. ↑ Comite olympique suisse 1948
  15. ↑ CANU, Fabien. Pekin 2008 . [s.l.] : INSEP-Editions. Dostupne online. ISBN 978-2-86580-177-0 . S. 191?199.
  16. ↑ a b Comite olympique suisse 1948
  17. ↑ a b Comite olympique suisse 1948
  18. ↑ . Dostupne online.
  19. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  20. ↑ Buchanon et Mallon 2006
  21. ↑ Findling et Pelle 2004
  22. ↑ 31. Frequentation des services administratifs en ligne [online]. dx.doi.org, [cit. 2021-02-09]. Dostupne online.
  23. ↑ a b Findling et Pelle 2004
  24. ↑ a b c d e (po anglicky) Archivovana kopia [online]. [Cit. 2021-02-09]. Dostupne online. Archivovane 2010-02-27 z  originalu.
  25. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  26. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  27. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  28. ↑ Sports Reference | Sports Stats, fast, easy, and up-to-date [online]. Sports-Reference.com, [cit. 2021-02-09]. Dostupne online. (po anglicky)
  29. ↑ Cooper, James Lees, (6 March 1907?9 April 1980), President and Publisher, The Globe and Mail, Toronto, 1963?74; Director, The Globe and Mail Ltd . [s.l.] : Oxford University Press, 2007-12-01. Dostupne online.
  30. ↑ a b Judd 2009
  31. ↑ IGARTUA, Jose E.. Institut canadien de microreproductions historiques, Notre memoire en ligne [1] ,consulte le 25 juin 2001.. Revue d'histoire de l'Amerique francaise , 2001, ro?. 55, ?is. 1, s. 158. Dostupne online [cit. 2021-02-09]. ISSN   0035-2357 . DOI :  10.7202/005480ar .
  32. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  33. ↑ (po anglicky) Archivovana kopia [online]. [Cit. 2021-02-09]. Dostupne online. Archivovane 2009-04-29 z  originalu.
  34. ↑ . Dostupne online.
  35. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  36. ↑ Judd 2009
  37. ↑ Wright 2001
  38. ↑ Comite olympique suisse 1948
  39. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  40. ↑ . Dostupne online.
  41. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  42. ↑ (po anglicky) . Dostupne online.
  43. ↑ (po nemecky) Archivovana kopia [online]. [Cit. 2021-02-09]. Dostupne online. Archivovane 2012-05-17 z  originalu.
  44. ↑ . Dostupne online.
  45. ↑ . Dostupne online.

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Jeux olympiques d'hiver de 1948 na francuzskej Wikipedii. Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Zimni olympijske hry 1948 na ?eskej Wikipedii.

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zimne_olympijske_hry_1948&oldid=7749077 “