Vrstva alebo stratum je geologicky termin, ozna?ujuci vodorovne (alebo pod ur?itym uhlom) ulo?ene doskovite telesa sedimentov , alebo vulkanitov , ktorych vznik podmienil ur?ity proces, maju pribli?ne rovnake vlastnosti a zlo?enie v celom svojom objeme a odli?uju sa od inych vrstiev (ulo?enych nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajuca sa vrstvami a zvrstvenim sa nazyva stratigrafia .

Vrstvy hornin predstavuju geologicke zaznamy o podmienkach na Zemi, ktore panovali v dobe ich vzniku. Subor vrstiev sa nazyva suvrstvie . Vrstvy byvaju pomenovane pod?a geografickych objektov (mesto, region, pohorie, napr. lunzske vrstvy ), kde su prvykrat opisane, alebo pod?a charakteristickej litologie - hornin, ktore ich tvoria (napr. menilitove vrstvy ).

Vrstvy su zakladne stavebne jednotky v stratigrafii a su pou?ivane aj v archeologii .

Hrubka je kolma vzdialenos? medzi spodnou a vrchnou ?as?ou vrstvy. Pre rozne hrube vrstvy sa pou?ivaju osobite nazvy ^[1] :

• lamina: s hrubkou men?ou ako 1 cm
• doska: hruba 1 - 20 cm
• lavica: hruba 20 - 100 cm
• masivna vrstva: viac ako 100 cm

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Reichwalder, P., Jablonsky, J., 2003; V?eobecna geologia 1. Univerzita Komenskeho, Bratislava, 239 s.

Portal vied o Zemi