Zvrasnena hornina pri Agios Pavlos v Grecku
Vrasa
je vlnovite, periodicky sa opakujuce prehnutie
vrstiev
zemskej kory
, alebo inych
?trukturnych
ploch. Vznika skracovanim priestoru povodne horizontalne ulo?enych vrstiev pri tangencialnych poruchach zemskej kory vyvolanych bo?nym tlakom. Ka?da vrasa je v?eobecne zlo?ena z ?asti vyklenutej nahor (
antiklinala
), z ?asti prehnutej nadol (
synklinala
) a z ramien spajajucich vrcholy antiklinal a synklinal.
Pri poznavani a ?al?ej klasifikacii vras je dole?ite pozna? niektore ich
geometricke
prvky.
Vrasy mo?u ma? roznu ve?kos? od nieko?kych centimetrov a? do obrovskych nieko?ko kilometrovych rozmerov (megaantiklinala, megasynklinala, ve?vrasa). Priamo v terene ale nemo?no v?dy pozorova? cele vrasy, va??inou mo?no na
odkryvoch
sledova? iba prie?ny profil, pripadne pozorova? len niektore prvky, ktore presahuju cez sediementy na povrch. V prie?nom profile mo?no pozorova? dve zakladne ?asti vrasy, ktore ur?uju jej tvar, nahor vyklenutu
A
ntiklinalu
nadol prehnutu
S
ynklinalu
. Pod?a
stratigrafickeho
vyvoja zvrasnenych vrstiev je antiklinalou taka vyklenuta vrasa, ktora ma vo svojom jadre star?ie vrstvy, synklinala ma vo svojom prelia?enom jadre zvrasnene naopak mlad?ie vrstvy. V prirode po?as vrasnenia be?ne dochadza k mnohonasobnemu prevrasneniu, ?o ma za nasledok usporiadanie vrstiev synklinal a antiklinal do roznych kombinovanych ?truktur, v ktorych nie je rozlo?enie vrstiev na prvy poh?ad zrejme. Medzi ?al?ie prvky patria:
- zamok vrasy
je miesto najva??ieho zakrivenia vrasy, na antiklinale sa zamkova ?as? nazyva vrchol a na synklinlinale je to dno vrasy. V pripade ?e vrasa nie priama (napr. ak je uklonena na bok a podobne), mo?no pozorova? aj hrebe?, ktory je
hypsometricky
(vy?kovo) najvy??im bodom antiklinaly, pripadne kyl, ?o je najni??i bod synklinaly. Pozicia zamku je dole?ita pri ?al?ej klasifikacii vras.
- rameno vrasy
je spojnica antiklinalneho a synklinalneho zamku vrasy. Ak spaja antiklinalnu a synklinalnu ?as? jednej vrasovej vlny, nazyva sa stredne rameno vrasy. Na ramene sa tie? nachadza inflexny bod najmen?ieho zakrivenia vrasy. Dve pri?ahle ramena vrasy zvieraju medziramenny uhol, na zaklade ve?kosti ktoreho mo?no odvodi? ve?kos? deformacie, ktora sprevadzala vznik vrasy. ?im je medziramenny uhol men?i, tym intenzivnej?ie sily museli posobi? pri stla?ani vrasnenej plochy. Osou medziramenneho uhla je takzvana os vrasy.
Medzi geometricke parametre, ktore su dole?ite pri ur?ovani rozmerov vras patri amplituda, ?o je polovica
vy?ky
medzi hrebe?om a kylom vrasy, vlnova d??ka, ktora vyjadruje vzdialenos? medzi dvoma pri?ahlymi vrcholmi vras a d??ka (osi) vrasy.
V
trojrozmernom priestore
je vyznamnym znakom vrasy osova rovina, ktora prechadza spojnicou osi antiklinalnych (alebo synklinalnych) zamkov celej zvrasnenej horninovej sekvencie. Kylova a hrebe?ova os su spojnice najni??ich (kylov), alebo najvy??ich (hrebe?ov) bodov vrasy.
Klasifikacia vras pod?a uklonu osovej roviny
K hlavnym typom vras pod?a polohy osovej roviny medziramenneho uhla sa zara?uju priame, ?ikme, prevratene, le?ate, ponorene, vejarovite a ine. Pod?a symetrie mo?no vy?leni? vrasy symetricke, ktorych ramena maju rovnaku d??ku a asymetricke, ramena ktorych su rozne dlhe. Pri asymetrickych vrasach mo?no ur?i? vergenciu, ktora vyjadruje uklon osovej roviny vrasy od vertikaly na ur?itu stranu. Mo?no tak preniknu? do dynamiky vrasnenia, preto?e v smere, na ktory su vrasy naklonene, predtym posobili va??ie
tektonicke
sily.
Pod?a tvaru mo?no vrasy rozdeli? na valcovite (cylindroidalne), ktore maju rovnaky profil po celej svojej d??ke a nevalcove (necylindroidalne), ktore maju zakrivenu os vrasy. Su to napriklad brachyantiklinalne vrasy, ktore vyzeraju ako domy, alebo klenby a brachysynklinaly, ktore tvoria panvove ?truktury.
Pod?a tvaru v profile sa vy?le?uju 4 zakladne typy vras:
- paralelne
, u ktorych sa v celom telese vrasy zachovava rovnaka prava hrubka vrstvy
- koncentricke
su ?pecifickym typom paralelnych vras
- podobne
, pri ktorych sa prava hrubka zvrasnenej vrstvy meni postupne, na zamkoch je najva??ia a v ramenach sa zmen?uje.
- angularne
su typicke rovnymi ramenami a ostrymi zamkami.
V pripade ?e su male vrasy ni??ieho radu nalo?ene na ve?ke vrasy, nazyvame tieto men?ie vrasy paraziticke. Tieto vrasy maju zakonitu stavbu, v pravom ramene dominantnej vrasy pripominaju periodicky sa opakujuce pismeno M, zatia? ?o na ?avom ramene pismeno Z. V pripade, ?e nemo?no pozorova? celu vrasu, ale iba ?as? jej ramena, umo??uje tento fakt sprave identifikova? aj zvy?ok inak nepristupnej vrasovej ?truktury.
Diagram znazor?ujuci vyvoj a geometriu vrasy nad slepo ukon?enym nasunom.
V oblastiach s vrasovo-nasunovou tektonikou su be?ne vrasy nad slepo ukon?enym nasunom (tzv. fault propagation fold) a angularne vrasy vyvinute nad rampami nasunov (tzv. fault-bend fold).
[1]
Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku:
vrasnenie
Vrasa je v prirode naj?astej?im pripadom plastickej (duktilnej) deformacie v?etkych druhov hornin (
magmatickych
,
premenenych
aj
sedimentarnych
). Vznik vras je ovplyvneny vlastnos?ami hornin, ktore sa zu?ast?uju deformacie. Be?nou pri?inou deformacie su tektonicke pohyby
zemskej kory
, ktorych vnutorna energia pochadza preva?ne zo
zemskeho pla??a
naj?astej?ie po?as
orogenezy
. Ke??e ta ?asto prebieha vo viacerych ?asovo oddelenych fazach a nezriedka maju sily, ktore ju vyvolavaju, rozny smer a tak ?asto dochadza k interferencii a vzniku komplikovanych vrasovych systemov.
Uplatnenie jednotlivych mechanizmov vrasnenia zavisi od rady faktorov, najma v?ak od hrubky, kontrastu pevnosti a viskozity vrasnenych vrstiev. ?im je vrasnena vrstva hrub?ia, tym zvykne by? vlnova d??ka vyslednych vras. V pripade, ?e vrasnene vrstvy nemaju rovnaku hrubku potom dochadza k disharmonickemu vrasneniu. Pri extremne ve?kom kontraste pevnosti a viskoity dochadza k vzniku vras so ?pecifickou ?trukturou tzv.
mulionov
. Pri vysokom pevnostnom kontraste dochadza k stri?nemu vrasneniu, pri slab?om viskoznom kontraste sa tvoria hlavne ohybove vrasy.
?pecifickymi pripadmi vras su takzvane glacitektonicke vrasy, ktore vznikaju pred ?elom postupujuceho
?adovca
v jeho plastickom podlo?i. Tieto v?ak nevznikaju tektonickymi silami a preto napriek svojej podobnosti nie su pova?ovane za klasicke vrasy. Vrasam podobne su aj ine ?truktury, ?asto sedimentarneho charakteru, ako su
?eriny
alebo expulzne ?truktury vznikajuce po uniku vody z horizontu do nadlo?ia. Vrasove ?truktury vznikaju aj pri
hydratacii
, alebo
dehydratacii
niektorych
evaporitov
, alebo pri pozd??nom uniku vody zo sedimentu, kedy mo?e zmr??ovanim dehydratovanej vrstvy vzniknu? takzvane
konvolutne zvrstvenie
pripominajuce nepravidelne vrasy.
- ↑
Marko, F., 2000: ?trukturna geologia 2. Uvod do deforma?nej a dynamickej analyzy. Univerzita Komenskeho, Bratislava, 122 s.
- Reichwalder, P. a Jablonsky, J., 2003:
V?eobecna geologia 2.
Bratislava, Univerzita Komenskeho
ISBN 80-223-1664-4
s. 407 - 424
- Marko, F., Jacko, S., 1999:
?trukturna geologia I (V?eobecna a systematicka).
Vydavate?stvo Harlequin
ISBN 80-88896-36-3
, Ko?ice, s. 122 - 139
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Vrasa