Vojna v Ju?nom Osetsku
(znama tie? ako
rusko-gruzinska vojna
) bol vojnovy konflikt medzi
Gruzinskom
na jednej strane a
Ruskom
,
Ju?nym Osetskom
a
Abchazskom
na strane druhej. Za?al v noci z
7.
na
8. augusta
2008
?a?kymi bojmi medzi gruzinskymi armadnymi silami a juhoosetskymi jednotkami, ktore sa sna?ia o odtrhnutie (secesiu) gruzinskej autonomnej republiky Ju?ne Osetsko. Ta, rovnako ako Abchazsko, v roku
1991
vyhlasila jednostranne nezavislos?, ktora nebola Gruzinskom ani inym ?tatom a? do skon?enia tejto vojny uznana. V septembri
2009
boli oznamene vysledky nezavislej vy?etrovacej komisie
EU
, pod?a ktorej vojnu vyvolalo Gruzinsko, a Rusko prispelo k eskalacii konfliktu.
Na zaklade dohody z roku
1992
boli v Ju?nom Osetsku umiestnene ruske, gruzinske a juhoostetske aj severoosetske mierove jednotky. Vojna skon?ila a situacia sa upokojila, ale problem bol len odlo?eny. Obyvatelia Ju?neho Osetska v preva?nej va??ine nestali o reintegraciu ich regionu do Gruzinska a v rokoch 1992 a 2006 usporiadali referendum, kde sa vyslovili za nezavislos?. Gruzinsko sa naopak sna?ilo nad odtrhnutym oblas?ami obnovi? kontrolu. Ke? sa v Gruzinsku dostal k moci
Saaka?vili
, obnovil v roku 2004 po mimoriadnych vo?bach kontrolu nad
Ad?arskom
. Z povodnych troch odtrhnutych oblasti si tak fakticku nezavislos? udr?ali len Abchazsko a Ju?ne Osetsko. Rusko sledovalo gruzinske snahy o obnovenie uzemnej zvrchovanosti so znepokojenim. Gruzinsko tradi?ne pova?uje za blizke zahrani?ie a navy?e ceze? prechadza ropovod z
Azerbajd?anu
. Po ukon?eni vojny v
?e?ensku
za vlady
Vladimira Putina
Rusko posilnilo. Saaka?vili orientoval Gruzinsko vyrazne prozapadne, sna?il sa smerova? krajinu do EU a najma do
NATO
. Zapad Gruzinsku dodaval zbrane. Rusko naopak ekonomicky, politicky aj vojensky podporovalo odtrhnute regiony, nako?ko va??ina ich obyvate?ov vlastnila ruske pasy. Zamienku pre va??ie anga?ovanie v regione dalo Rusku uznanie nezavislosti
Kosova
, kde va??ina krajin NATO a EU uznala nezavislos? provincie odtrhnutej proti voli materskej krajiny a v rozpore s rezoluciou Bezpe?nostnej rady OSN ?. 1244.
Kasarne ruskej mierovej jednotky
V neskorych hodinach
1. augusta
prepukli intenzivne boje medzi gruzinskou armadou a juhoosetskymi bojovnikmi, majuce za nasledok nieko?ko m?tvych a ranenych. Obe bojujuce strany sa vzajomne obvinili zo za?atia stre?by. Nasledkom bojov nieko?ko stoviek a? tisic Osetov opustilo svoje domovy a utieklo na uzemie Ruska, ktore im poskytlo azyl. D?a 4. augusta ruska 58. armada zaujala pozicie na hraniciach s Gruzinskom (respektive Ju?nym Osetskom). Po?as nasledujucich dni pokra?ovali sporadicke prestrelky a gruzinska armada sustavne zvy?ovala po?et vojakov a vojenskej techniky v oblasti.
D?a
7. augusta
gruzinsky prezident Michail Saaka?vili vyhlasil jednostranne zastavenie pa?by, vyslovil ochotu vyjednava? o autonomii Ju?neho Osetska a navrhol, aby Rusko garantovalo rie?enie, ktore by prinieslo mier do oblasti. Av?ak u? v noci na 8. augusta (de? za?atia
letnych olympijskych hier
v ?inskom Pekingu) gruzinske delostrelectvo zahajilo bombardovanie osetskych dedin a gruzinska armada za?ala vojensku operaciu s cie?om doby? hlavne mesto Ju?neho Osetska
Cchinvali
. To sa im 8. augusta v noci a dopoludnia takmer podarilo. V prvych hodinach si konflikt vy?iadal nieko?ko m?tvych vojakov, hlavne z ruskych mierovych sil v Ju?nom Osetsku. Pri utoku gruzinska armada pou?ila raketomety
BM-21 Grad
a dela ve?keho kalibru, ktorymi ostre?ovala centrum mesta. Po?as utoku ale do?lo aj k napadnutiu zakladne ruskych mierovych sil, ?o si vy?iadalo aj m?tvych a ranenych.
Mapa oblasti hlavneho konfliktu v Ju?nom Osetsku, 8. augusta 2008. Modre ?ipky ozna?uju gruzinsky utok, ?ervene ?ipky rusky utok
Rusko na to odpovedalo nieko?kymi naletmi na gruzinske vojenske ciele, pri?om pod?a gruzinskych zdrojov boli zasiahnute aj susedne civilne objekty. Popoludni
8. augusta
Rusko poslalo svoje delostrelecke a tankove pozemne sily
Rokskym tunelom
cez hlavny kaukazsky hrebe? do Cchinvali. Pod?a ruskeho prezidenta Dmitrija Medvedeva malo Rusko v umysle chrani? obyvate?ov Ju?neho Osetska (vy?e 90%), ktori maju ruske ob?ianstvo a ktori u? o rusku pomoc po?iadali. Do druheho d?a, tj. 9. augusta, ich po?et pod?a ruskych zdrojov vzrastol na 2000. Aj Gruzinsko zaznamenalo civilne obete. Spravodajca
AP
, ktory nav?tivil mesto
Gori
kratko po ruskom bombardovani, videl nieko?ko rozborenych obytnych domov (niektore e?te horeli), mno?stvo m?tvych a zakrvavenych civilistov vratane starcov, ?ien aj deti.
Gruzinska vlada v piatok 8. augusta oznamila, ?e stiahne svoj vojensky kontingent z
Iraku
a chce ho nasadi? do pripadnych bojov s Ruskom. Gruzinsky olympijsky vybor zva?oval stiahnutie svojich 35 ?portovcov z olympijskych hier v Pekingu, av?ak 10. augusta Gruzinci aj Rusi oznamili, ?e na LOH zostanu.
Gruzinsky prezident Michail Saaka?vili prirovnal invaziu ruskych vojenskych sil do Ju?neho Osetska k
sovietskej invazii do ?eskoslovenska
v roku
1968
. V reakcii na invaziu z oblasti gruzinsko-ruskej hranice utiekla va??ina ?idovskeho obyvate?stva do hlavneho mesta
Tbilisi
. Naopak prezident Abchazska Sergej Bagap? ozna?il utok Gruzinska za genocidu maleho osetskeho naroda. Rusky prezident Dmitrij Medvedev ozna?il bombardovanie mesta Cchinvali za genocidu civilneho obyvate?stva.
Gruzinsky sniper v Ju?nom Osetsku
V nede?u popoludni pokra?ovali ruske vojenske lietadla v bombardovani uzemia Gruzinska. Pod?a
BBC
o?iti svedkovia potvrdili bombardovanie
medzinarodneho civilneho letiska v Tbilisi nieko?ko hodin pred tym, ne? na ?om mala prista? mierova misia EU na ?ele ktorej bol francuzsky minister zahrani?ia
Bernard Kouchner
a jeho finsky kolega
Alexander Stubb
.
Americke denniky
The New York Times
a
International Herald Tribune
priniesli s odvolanim sa na vysoko postaveny zdroj v americkej administrative informaciu, ?e ruska armada rozmiest?uje v Ju?nom Osetsku uto?ne balisticke strely kratkeho doletu SS -21. Strely su rozmiest?ovane severne od mesta
Cchinvali
. Rakety su schopne pod?a informacii zasiahnu? akeko?vek miesto v Gruzinsku, vratane Tbilisi. Prezident Ju?neho Osetska
Eduard Kokojty
?alej vyhlasil, ?e ma v plane po?iada? Rusko o vybudovanie stalej vojenskej zakladne v Ju?nom Osetsku. Potom vyhlasil vynimo?ny stav a rozpustil vladu. Kokojty ?alej vyhlasil, ?e Ju?ne Osetsko neumo?ni na svoje uzemie vstup pozorovate?om z
OBSE
Z analyzy satelitnych zaberov, ktoru na po?iadanie organizacie
Amnesty International
(AI) vykonalo Americke zdru?enie pre rozvoj vedy boli stovky domov v gruzinskych obciach v Ju?nom Osetsku vypalene v auguste 2008 a? po skon?eni rusko-gruzinskeho ozbrojeneho konfliktu, ke? oblas? ovladli ruske jednotky. Zo snimok ale nemo?no jednozna?ne ur?i?, kto je zodpovedny za ?kody, ?i Rusko, Gruzinsko alebo niekto iny. Pod?a AI mo?u ale by? snimky dokazom o spachani vojnovych zlo?inov.
Gruzinsky prezident
Michail Saaka?vili
Radnica v
Gori
, v popredi socha miestneho rodaka
Josifa Stalina
V pondelok
11. augusta
ruske urady potvrdili, ?e jej sily pokra?uju v presune z Abchazska ?alej na uzemi Gruzinska, k mestu
Senaki
. Pod?a ruskeho ministerstva obrany preto, aby bolo zabranene gruzinskej armade v ostre?ovani konfliktnych oblasti a reorganizaciu. Gruzinske urady obvinili Rusov, ?e obsadili mesto
Gori
, ktore sa nachadza pribli?ne 60 km od hlavneho mesta
Tbilisi
.
V pondelok ve?er agentura
Reuters
s odvolanim na gruzinskeho premiera uviedla, ?e ruske invazne jednotky vstupili do ?iernomorskeho pristavu
Poti
. Ruske jednotky postupuju na gruzinske uzemie tie? zo separatistickeho Abchazska a obsadili vojensku zaklad?u v meste
Senaki
. Ruske ministerstvo obrany potvrdilo operaciu na uzemi v h?bke 40 km od gruzinsko-abchazskej hranice.
12. augusta rusky prezident
Dmitrij Medvedev
vyhlasil, ?e nariadil ozbrojenym silam ukon?i? vojenske operacie v Gruzinsku, ale velitelia ruskej armady sa tymto udajnym nariadenim ruskeho prezidenta neriadili.
Pod?a spravodajcu BBC Gavina Hewitta do?lo v meste[Gori k nasilnostiam a ?udia z neho utekajuci sa s?a?ovali na rabovanie, ktoreho sa zu?astnili aj separatisti z Ju?neho Osetska. Obyvate?om sa udajne vyhra?ali smr?ou, ak rabujucim neodovzdaju svoje cennosti. Pod?a organizacie Human Rights Watch (HRW) boli po?as ruskeho bombardovania pou?ite kazetove bomby. Hlavne nebezpe?enstvo tychto bomb spo?iva v tom, ?e bomby su naplnene mno?stvom malych nalo?i. Na zakaze pou?itia kazetovych bomb sa na konferencii v
Dubline
v roku
2008
dohodlo viac ako 100 ?tatov, vratane va??iny ?lenov NATO. Rusko ale podpis odmietlo, rovnako ako
?ina
a
Spojene ?taty
.
V piatok 15. augusta rusky vojensky konvoj so vzdu?nou podporou bojovych vrtu?nikov prenikol cez s?uby prezidenta Medvedeva a? na 55 km od hlavneho mesta Tbilisi. Pod?a agentury Reuters i?lo o najhlb?i prienik invaznych vojsk do vnutrozemia Gruzinska. Akcia sa ?asovo zhodovala s nav?tevou ministerky zahrani?ia USA
Condoleezzy Riceovej
v
Tbilisi
.
Rusi udajne zalo?ili umyselne po?iar v
Narodnom parku Bord?omi-Charagauli
, na ?o zamedzili hasi?om z
Turecka
a
Ukrajiny
zasah pri planovanom haseni. Ruska armada taktie? obsadila najdole?itej?ie vodne elektrarne na rieke
Inguri
.
Rusky minister obrany Anatolij Ser?ukov 22. augusta oznamil, ?e Rusko ukon?ilo s?ahovanie svojej invaznej armady z Gruzinska. Americky Pentagon ale tvrdil, ?e ?iadne vyrazne znamky stiahnutia ruskych jednotiek nezaznamenal.
Ju?ne Osetsko vyhlasilo nezavislos? na Gruzinsku u? v roku 1990, ?o viedlo k prvej vojne v roku 1991-1992. Ale a? po tejto druhej vojne 26. augusta 2008 bola Ju?ne Osetsko uznane Ruskom a ?al?imi ?tatmi za nezavisly ?tat.
Mapa Abchazska s vyzna?enou ties?avou
Kodori
Konfliktu v Ju?nom Osetsku vyu?ila ?al?ia separatisticka oblas? Abchazsko, ktora za?ala vojenske akcie proti Gruzinsku v spornej ties?ave
Kodori
. Otvorili tak druhy front bojov proti gruzinskej vlade. Pod?a gruzinskych zdrojov do?lo v oblasti Abchazska v pristave
O?am?yra
k vylodeniu ruskej ?iernomorskej flotily o sile a? ?tyroch tisic mu?ov.
Pod?a gruzinskeho ministerstva vnutra za?alo Rusko 9. augusta utok na Kodorsku ties?avu, ktoru v separatistickom Abchazsku doteraz kontrolovala gruzinska armada. Aj pod?a agentury AFP Kodorsku ties?avu bombardovalo ruske letectvo. Abchazsko vyhlasilo mobilizaciu vojenskych zaloh a abchazsky parlament schvalil vynos prezidenta o vyhlaseni vojnoveho stavu. Prezident Abchazska
Sergej Bagap?
potvrdil tisice bojovnikov do Kodorskej ties?avy a potvrdil, ?e po?iadal Rusko, aby posilnilo vojensku pritomnos? na gruzinsko-abchazskej hranici. Bagap? tie? uviedol: "
Koordinujeme na?e akcie s Ruskom, na?im najva??im priate?om
".
Asistent
generalneho tajomnika OSN
Pan Ki-muna oznamil, ?e abchazske urady po?iadali o odchod vojenskych pozorovate?ov OSN (UNOMIG) z udolia Kodori.
D?a 26. augusta 2008 bolo Abchazsko uznane Ruskom ako nezavisly ?tat.
Vojna sa prejavila aj na internete. Stranky Gruzinskej narodnej banky boli napadnute a nahradene preh?adom diktatorov 20. storo?ia.
Napadnuty bol tie? jeden z gruzinskych spravodajskych portalov a stranky gruzinskeho ministerstva obrany. Utoky boli vykonane podobnymi technikami ako kyberutoky v
Estonsku
v roku 2007, v ?ase konfliktu o pomnik ruskych vojakov v krajine. Kyberuto?nici nahradili tie? stranky gruzinskeho ministerstva zahrani?nych veci kola?ami fotografii Saaka?viliho a
Hitlera
. Utoky boli v?ak vedene aj na ruske servery, kedy sa v Gruzinsku nebolo mo?ne dosta? na
domenu
.ru
.
Pod?a dennika
The New York Times
su gruzinske weby systematicky napadane od 8. augusta. Urad po?skeho prezidenta v reakcii na kyberutoky ponukol gruzinskej vlade pomoc s pristupom na internet.
Pod?a odbornikov na internetovu bezpe?nos? bolo vraj prenesenie vojny do kyberpriestoru predvidate?ne. Hlavny dovod videli v tom, ?e Rusko patri spolu s ?inou a Brazilie|Braziliou k lidrom v internetovej kriminalite.
- Takticke ?isla plavidiel su uvedene v zatvorkach
Ruska raketonosna korveta
miraz
(
Projekt 1234.1
) - vi?az zo stretnutia s gruzinskymi ?lnmi
Vojnove lode ruskej ?iernomorskej flotily dorazili rano
10. augusta
do gruzinskych vod
?ierneho mora
a za?ali blokova? namorne dodavky do Gruzinska. Transportny
konvoj
s ruskymi vojakmi pre Abchazsko tvorili vysadkove lode
Jamal
(156, ex
BDK-67
),
Saratov
( 150, ex
BDK-65
) a
Cesar Kunikov
(158, ex
BDK-64
) a dopravna lo?
General Rjabikov
. Zvaz hliadkujuci pri gruzinskych brehoch opisuju rozne zdroje rozli?ne:
- Kri?niky
Moskva
(121, ex
Slava
),
Ker?
(713) a
O?akov
(707),
torpedoborec
Smetlivyj
(810), protiponorkpove
korvety
Alexandrovec
(059, ex
MPK-49
) a
Muromec
(064, ex
MPK-134
),
minolovka
Turbinist
(912), uderna korveta
Miraz
(617) a raketove ?lny
R-239
(953) a
Ivanovec
(954, ex
R-334
).
- Kri?nik
Moskva
, torpedoborec
Smetlivyj
, protiponorkove korvety
Povorino
(053, ex
MPK-207
),
Kasimov
( 055, ex
MPK-199
) a
Suzdalec
(071, ex
MPK-118
), uderna korveta
miraz
, raketonosny ?ln, minolovky
Turbinist
a
Vice-Admiral ?ukov
(909) a nieko?ko pomocnych plavidiel.
Do sporu sa vlo?ilo aj ukrajinske ministerstvo zahrani?ia, ktore uviedlo:
"
Ukrajina
si vyhradzuje pravo uzavrie? svoje uzemie pred navratom ruskych vojnovych lodi, ktore mo?u zasiahnu? v Gruzinsku, dokia? nebude konflikt vyrie?eny."
V ukrajinskom pristave
Sevastopo?
ma pritom Rusko namornu zaklad?u. Pre operacie u gruzinskych brehoch ale zu?astnene jednotky pou?ivali bli??iu
Novorossijsk
.
Abchazsko potvrdilo, ?e v sobotu 9. augusta sa nieko?ko gruzinskych vojnovych lodi pokusilo dosta? k pobre?iu Abchazska, ale ich pokus zmarili ruske lode.
V rannych hodinach 10. augusta vyrazili z
Novorossijsku
vysadkove lode
Saratov
a
Cesar Kunikov
a dve plavidla eskorty. Ich cie?om mal by? pristav
Suchumi
v Abchazsku a na ich palubach bolo 500 ruskych vojakov. Proti tomuto konvoju vyplavalo z Poti pa? gruzinskych rychlych ?lnov. V 18:39 sa gruzinske ?lny prvykrat objavili na radaroch ruskych plavidiel. Vo vzniknutom boji si Rusi narokovali potopenie gruzinskeho ?lna
Tbilisi
(302, ex ukrajinsky
U150 Konotop
, ex sovietsky
R-15
) korvety
miraz
z eskorty konvoja. V skuto?nosti bol zasiahnuty (a potopeny) pravdepodobne stra?nym ?lnom pobre?nej stra?e
Georgy Toreli
(P-21, ex
PSKR-629
). Po tejto strate sa gruzinskej ?lny stiahli.
Ukrajina trvala na tom, aby ruske vojnove lo?stvo opustilo jej vody, ale ruska generalita ozna?ila tuto po?iadavku za irelevantnu.
?as? jednotiek gruzinskeho namornictva sa mala stiahnu? do ju?nej?ie le?iaceho
Batumi
.
12. augusta
potom bola v Poti potopene ?al?ie gruzinske plavidla prislu?nikmi
Specnaz
, vratane raketonosnych ?lnov
Tbilisi
a
Dioskuria
(303, ex grecky
Ypoploiarchos Batsis
(P-17), ex
Kalypso
(P-54)).
Vyjadrenie solidarity s Gruzinskom na
?vovskej
radnici
Zna?ny po?et ?tatov vznieslo po prepuknuti vojny po?iadavky na okam?ite ukon?enie bojov. Rad z nich podporil Gruzinsko a kritizoval rusku ofenzivu, medzi nimi Spojene ?taty americke a niektore ?taty Europskej unie. Nav?tevou Tbilisi vyjadrili Gruzinsku podporu prezidenti Po?ska, Ukrajiny, Litvy a Estonska
Lech Kaczy?ski
,
Viktor Ju??enko
,
Valdas Adamkus
a
Toomas Hendrik Ilves
a premier Loty?ska
Ivars Godmanis
.
Za rozputanie vojny obvinili Gruzinsko napr. byvaly nemecky kancelar
Gerhard Schroder
, turecky premier
Recep Tayyip Erdo?an
, ?i slovensky premier
Robert Fico
. Agentura Reuters uviedla, ?e ministri zahrani?ia krajin Europskej unie sa na mimoriadnom zasadnuti v
Bruseli
zhodli na ochote vysla? mierove jednotky do Gruzinska.
D?a 22. augusta 2008 uviedol americky ve?vyslanec v Rusku
John Beyrle
v rozhovore pre dennik Kommersant, ?e USA pova?uju rusku reakciu na vpad gruzinskej armady do
Cchinvali
za primeranu.
"Vidime, ?e odpove? ruskych vojsk bola uplne opodstatnena utokom na ruske mierove sily v Ju?nom Osetsku,"
vyhlasil. Rusko ale pod?a neho za?lo prili? ?aleko, ke? jeho jednotky vstupili na uzemie Gruzinska.
V septembri
2009
oznamila nezavisla vy?etrovacia komisia Europskej unie stanovisko, pod?a ktoreho vojnu vyvolala Gruzinsko a Rusko prispelo k eskalacii konfliktu.
Av?ak pod?a sprav z hlavneho mesta Tbilisi z 11. augusta bola situacia vcelku pokojna.
Rusky prezident
Dmitrij Medvedev
Francuzsko
ako predsednicka krajina EU sa usilovala o ukon?enie konfliktu. EU ponukla obom stranam trojbodovy plan zahr?ujuci re?pektovanie uzemnej celistvosti Gruzinska, okam?ite zastavenie nepriate?stva a obnovenie situacie pred vypuknutim konfliktu.
V nede?u 10. augusta do Tbilisi priletela mierova misa EU. V pondelok 11. augusta francuzsky minister zahrani?ia
Bernard Kouchner
oznamil, ?e gruzinsky prezident Michail Saaka?vili pristupil na v?etky navrhy k ukon?eniu konfliktu s Ruskom v ju?nom Osetsku.
?Prezident Saaka?vili prijal v?etky navrhy, ktore som predniesol,“
uviedol minister Kouchner pred tym, ne? odletel do
Moskvy
na jednanie s ruskym prezidentom Dmitrijom Medvedevom.
V utorok mali o situacii jedna? aj generalny tajomnik
NATO
Jaap de Hoop Scheffer
s gruzinskou ministerkou zahrani?ia
Ekou Tke?ela?vili
.
V utorok 12. augusta do Moskvy priletel francuzsky prezident
Nicolas Sarkozy
, aby vyjednavanie o primeri dokon?il.
Popoludni na tla?ovej konferencii rusky prezident potvrdil, ?e Rusko akceptuje mierovy navrh EU a stiahne svoje vojenske jednotky z Gruzinska do postavenia pred 6. augustom.
V reakcii na konflikt sa ceny ruskych akcii na burze prepadli na najni??ie hodnoty od roku 2006. Dolarovy index RTS v piatok 8. augusta stratil 6,5 % a klesal aj po?as pondelkoveho poobedia. Hlavny analytik rozvijajucich sa trhov Danske Bank povedal agenture Reuters:
?Myslim, ?e pokia? sa nepohneme k nejakemu rie?eniu, pokia? budu ruske sily uto?i? a bombardova? uzemie Gruzinska, tlak na ruske trhy bude pokra?ova?“
. Najva??ia gruzinska banka Bank of Georgia na burze v Londyne stratila v piatok 1/4 svojej hodnoty a ratingove agentury krajine zni?ili hodnotenia.
Aj ke? oficialne sa u? ruska armada v poslednej dekade augusta 2008 ?iasto?ne stiahla z obsadenych ?asti Gruzinska, negativne ekonomicke dopady sa preh?bili aj do Ruska. Investori toti? stiahli z Ruska peniaze, oslabila sa aj ruska mena a pe?a?ne aj akciove trhy utrpeli zna?ny pokles po za?ati konfliktu 8. augusta.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Valka v Ji?ni Osetii (2008)
na ?eskej Wikipedii.