Vojna v Bosne a Hercegovine
bol ozbrojeny
konflikt
v
Bosne a Hercegovine
, ktory sa odohraval medzi
1. marca
[1]
[2]
1992
a
14. decembra
1995
. Bol su?as?ou
ob?ianskej vojny v Juhoslavii
a patril k jej najkrvavej?im stretom.
Bosna a Hercegovina
bola a je vynimo?na faktom, ?e tu ?ili a ?iju tri etnika Bosniaci, Bosnianski Srbi a Bosnianski Chorvati. V Bosne sa dali vymedzi? uzemia, v ktorych mali va??inu jednotlive etnika, no vynimku tvorilo hlavne mesto
Sarajevo
, ktore bolo multietnicky zmie?ane.
Napriek spominanym faktom ?ili obyvatelia Bosny a Hercegoviny pokojny ?ivot od vzniku
Juhoslavie
a? do konca
studenej vojny
. Navzajom sa medzi sebou soba?ili a ved?a seba existovali. Veci sa za?ali komplikova? po roku
1990
, ke?
vojna v susednom Chorvatsku
sposobila nenavis? medzi tunaj?imi etnikami. Nastala silna vlna
nacionalizmu
, ?o sposobilo, ?e bosnianski Chorvati sa za?ali orientova? na
Franja Tuđmana
, bosnianski Srbi na
Slobodana Milo?evi?a
a moslimovia na
Aliju Izetbegovi?a
.
Konflikt uzrel svetlo sveta, ke? sa v Juhoslavii konali prve separa?ne vo?by. V Bosne a Hercegovine to sposobilo schodzku troch etnickych
politickych stran
, ktore vytvorili vo?nu koaliciu, aby premohli
Komunisticku stranu Juhoslavie
. Nasledne sa predseda najsilnej?ej z nich ? Alija Izetbegovi? ? stal prezidentom Bosny a Hercegoviny (v ramci Juhoslavie).
Alija Izetbegovi?
, bosniacky moslim, bol v roku
1983
zatknuty za publikaciu ?Islamska deklaracia“ v ktorej prezentoval Socialisticku republiku Bosnu a Hercegovinu ako islamsky ?tat. Za ?irenie protitotalitnych nazorov bol uvazneny a? do roku
1990
, ke? v Juhoslavii skon?il 45-ro?ny totalitny re?im. Kratko po prepusteni zalo?il nacionalisticky stredo-pravicovu Stranu Demokratickej Aliancie, ktoru prezentoval ako stranu, ktora udr?i Bosnu a Hercegovinu ako multietnicku krajinu a viac-menej sa vzdal svojej ideologie islamskeho ?tatu. Jeho zakazany manifest bol v
Belehrade
v roku 1990 opatovne publikovany a viac-menej zneu?ity extremistami zo srbskych radov ako nastroj na obhajobu svojej nacionalistickej aktivity sposobenej v za?inajucich konfliktoch v Chorvatsku.
Slobodan Milo?evi?
a
Franjo Tuđman
sa nasledne, za pritomnosti bosniackych diplomatov, stretli
25. marca
1991
v Karad?odeve, aby diskutovali buducnos? Bosny a Hercegoviny v pripade rozpadu
Juhoslavie
. Udajne sa dohodli na rozdeleni Bosny medzi dve republiky na zaklade etnickeho zlo?enia obyvate?stva.
Taktie? bola zrejma spolupatri?nos? medzi Chorvatmi a bosniackymi Chorvatmi, ktorej uspech ?erpal z politickej propagandy veducich stran Chorvatska a Bosny. V praxi to znamenalo, ?e Chorvatska Demokraticka Unia propagovala, ?e bosnianskym Chorvatom treba pomaha?. Sesterska strana v Bosne, Chorvatska Demokraticka Unia Bosny a Hercegoviny, zase propagovala nazor, ?e treba silne spolupracova? s Chorvatmi byvajucimi v Chorvatsku.
Osamostatnenie Bosny a Hercegoviny
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Zatia? ?o v Chorvatsku bola v roznych oblastiach rozna po?etnos? men?iny, Bosna bola, ?o sa tyka narodnosti, komplikovane heterogenna. Preto bolo ve?mi naro?ne, ba dokonca nemo?ne vytvori? navrh roz?lenenia ?i rozdelenia krajiny. Navy?e
ustava
Bosny a Hercegoviny bola ur?ena pre tri majoritne narody a to pre Srbov, Chorvatov a Bosniakov. ?iadny narod nebol men?inovy, ?i va??inovy, preto ustava zaru?ovala rovnake prava a povinnosti pre v?etkych a rozdelenie, ?i
separacia
by de facto nepriniesla ni? nove.
29. februara
a
1.marca
1992
hlasoval parlament Bosny a Hercegoviny o osamostatneni.
Bosnianski Chorvati
a Bosniaci hlasovali za.
Bosnianski Srbi
boli pova??ine proti a dokonca bojkotovali rozhodnutie ohradzujuc sa, ?e bolo protiustavne. Srbska delegacia v parlamente navrh nepodporila a odi?la. Napriek tomu z 99% platnych hlasov bolo 66% za osamostatnenie Bosny a Hercegoviny od Juhoslavie. Chorvatski a bosnianski predstavitelia nakoniec schvalili nezavislos?
5. aprila
1992 bez pritomnosti bojkotujucich srbskych predstavite?ov. Ti obdobne, ako v Chorvatsku, o polnoci
7. aprila
1992 vytvorili
Republiku srbsku
.
Europska unia
uznala Bosnu a Hercegovinu u? 7. aprila 1992 podobne ako aj
Spojene ?taty americke
.
22. maja
1992 sa stala ?lenom
OSN
.
Vojna v?ak za?ala omnoho skor. Da sa poveda?, ?e trva su?asne s konfliktom v Chorvatsku. U?
30. septembra
1991
Juhoslovanska ?udova armada
(J?A) zni?ila po?as tiahnutia na
Dubrovnik
dedinku Ravno v chorvatsko-bosniackom pohrani?i. Nie je prekvapive, ?e bola obyvana preva?ne Chorvatmi.
19. septembra
1991 J?A poslala zopar ?pecialnych vojakov do
Mostaru
, kde protestovali pred miestnym parlamentom.
Juhoslovanska ?udova armada bola rozmiestnena po celej Bosne a Hercegovine a sna?ila sa ziska? ?o najviac strategickych bodov e?te skor, ako Bosna vyhlasi nezavislos?. Chorvati v Bosne, pod?a vzoru chorvatskych Chorvatov, za?ali vytvara? samozvane vojenske oddiely Hrvatsko Vije?e Obrane ?
Chorvatsky Obranny Vybor
, Bosniaci skor vstupovali do Armady Bosny a Hercegoviny, zatia? ?o Srbi do Armady Republiky srbskej. Na niektorych miestach sa stretavali aj rozne polovojenske oddiely, zname ako srbske
Biele Orly
(Beli Orlovi ? White Eagles), bosniacka
Patrioticka Liga
(Patriotska Liga ? Patriotic League), bosniacke
Zelene Baretky
(Zelene Baretke ? Green Barrets) a Chorvatske
Obranne Jednotky
(Hrvatske Obrambmene Snage ? Croatian Defense Forces).
Vojna medzi troma bojujucimi stranami bola najchaotickej?ia a najkrvavej?ia vojna v
Europe
po
druhej svetovej vojne
, po?as ktorej bolo prijate ve?ke mno?stvo roznych dohod o zastaveni pa?by, ?i nastoleni mieru, no pova??ine tieto dohody slu?ili len na to, aby boli poru?ene. Mierove snahy OSN boli viac-menej neuspe?ne. V
juni
1992 sa uloha
UNPROFOR
U, ktory bol povodne poslany do Chorvatska, roz?irila a? do Bosny a Hercegoviny, presnej?ie ochrani? medzinarodne letisko v Sarajeve, aby tu mohli pristava? lietadla OSN s humanitarnou pomocou. U? v septembri toho roku sa uloha UNPROFORU opa? roz?irila na ochranu civilneho obyvate?stva a braneniu vzajomnym popravam.
Srbi boli stale v prevahe, preto?e mali lep?ie zbrane a viacej ?udi v armade. Za?ala sa kruta ob?ianska vojna a Srbi za?ali s genocidou bosniackeho obyvate?stva. I?lo o masove planovane popravy Bosniakov, ktore boli do konca vojny v roku
1995
tabu. Najkrvavej?ia a najhrozivej?ia masova poprava sa konala v juli 1995 v
Srebrenici
, kde bolo zavra?denych vy?e 8000 bosnianskych mu?ov
[3]
, pri?om pochovanych je dosia? 3213
[4]
.
Tribunal pre byvalu Juhoslaviu
v
Haagu
ozna?il ako genocidu len Srebrenicku tragediu ? vo?i ?omu dodnes protestuju Chorvati a Bosniaci v Bosne.
?al?ou znamou tragediou bolo obliehanie
Sarajeva
. Srbske vojsko sa vydalo, predpokladajuc, ?e Bosniacka armada ma hlavne stanovisko v Sarajeve, do hor obklopujucich toto mesto. Srbi tak chceli zabrani? postupnemu rozmiest?ovaniu bosniackych jednotiek po Bosne a Hercegovine. Armada obsadila v?etky tri hlavne pristupove ?ahy do Sarajeva a propagaciou podnecovala Srbsku zlo?ku obyvate?stva, aby terorizovala nesrbskych spoluob?anov.
2. maja
1992
sa vojska bosniackych Srbov dostali do Sarajeva, pri?om ovladli nieko?ko predmesti. Za?ala sa likvidacia nesrbskeho obyvate?stva a generalny ?trajk. ?tatistiky hovoria, ?e pri blokade Sarajeva zahynulo 12 000 obyvate?ov.
Za?iatok roka 1994
To najhor?ie, a to krvavy ozbrojeny konflikt, za?alo o rok neskor, po zlyhani tzv. Vance-Owenovho mieroveho planu (
1993
). Jeho prioritou malo by? rozdelenie Bosny a Hercegoviny na 10 provincii (3x3) ovladanych majoritnymi etnikami a hlavne mesto Sarajevo, pri?om jeho okolie by bolo ovladane najprv
UNPROFOR
-om a neskor troma etnikami su?asne. Bosniacki Chorvati a Bosniaci spolu zdie?ali a? 30% uzemia, ktore sa zmenilo na krvavy kotol. Vytvorilo sa ve?ke mno?stvo enklav, ?o sposobilo krvavej?iu vojnu.
8. februara
1994
bola do konfliktu zatiahnuta aj samotna
Severoatlanticka Aliancia
, ktora zostrelila srbske lietadlo letiace nad centralnou Bosnou, uzemim, ktore bolo UNPROFOROM ozna?ene ako ?bezletova zona“. Zaujimavos?ou je azda to, ?e to bol uplne prvy vojensky zasah NATO od jeho vzniku v roku
1949
.
V marci 1994 sa bosniacki Chorvati a Bosniaci spojili a podpisali tzv. Washingtonsku mierovu dohodu a vytvorili spolo?ny ?tatny utvar (existujuci dodnes so ?tatutom zvazovej republiky) Federacia Bosny a Hercegoviny. Bol to jeden z najva??ich prevratov v tejto vojne, preto?e sa po?et bojujucich stran zredukoval na dve.
September 1994
Napriek pozitivnym krokom vpred, sa schy?ovalo k najva??iemu masovemu zabijaniu v historii Europy od ?ias druhej svetovej vojny ? k srebrenickemu masakru. Mesto Srebrenica ? obyvane preva?ne Bosniakmi ? sa bohu?ia? nachadzalo v srbskej ?asti Bosny a Hercegoviny (ako enklava) a z toho dovodu bolo OSN rezoluciou ?.819 zo
16. aprila
1993 vyhlasene za ?bezpe?nu zonu“. Vo februari 1994 za?ala misia
Holandskej
armady Dutchbat I, II a nakoniec III. Ulohou bolo zabrani? stretom srbskej a bosnianskej armady, poskytnu? humanitarnu pomoc a bezpe?ne pristre?ie ute?encom a sledova? aktivity znepriatelenych stran.
Tu pritomne bezpe?nostne zlo?ky chranili bosnianske obyvate?stvo pred mo?nym srbskym vyhladenim. Pravdepodobne kvoli zanedbaniu problemu a nepripravenosti vojakov UNPROFOR, sa Srbom podarilo napadnu? toto mesto a pred zrakmi rodinnych prislu?nikov popravi? 8000 mu?ov a chlapcov.
Vojna v?ak pokra?ovala ?alej a zatia? ?o sa Chorvati (v Chorvatsku) sna?ili ziska? spa? Srbsku Krajinu, Bosniansko-chorvatske spojenectvo za?inalo vojensky ziskava? zapadnu ?as? Bosny a Hercegoviny. V tomto momente (august 1995) prinutilo medzinarodne spolo?enstvo Milo?evi?a, Tuđmana a Izetbegovi?a zastavi? vojnu a za?a? rokova?. Nakoniec vojna skon?ila podpisanim tzv.
Daytonskej mierovej zmluvy
21. novembra
1995
v americkom meste
Dayton
(kone?na verzia, ktora zah??ala aj rie?enie situacie v Bosne a Hercegovine bola podpisana
14. decembra
1995
v
Pari?i
).
- ↑
a
b
http://www.glassrpske.com/novosti/vijesti_dana/Godisnjica-ubistva-srpskog-svata-na-Bascarsiji/18496.html
- ↑
a
b
Archivovana kopia
[online]. [Cit. 2016-09-20].
Dostupne online.
Archivovane 2016-09-19 z
originalu.
- ↑
Archivovana kopia
[online]. [Cit. 2009-10-07].
Dostupne online.
Archivovane 2009-02-27 z
originalu.
- ↑
Archivovana kopia
[online]. [Cit. 2009-10-07].
Dostupne online.
Archivovane 2009-02-27 z
originalu.