한국   대만   중국   일본 
Vladimir Me?iar ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Vladimir Me?iar

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Vladimir Me?iar
Byvaly premier Slovenskej republiky
Vladimír Mečiar
3. predseda vlady Slovenska
V urade
13. december 1994  – 29. oktober 1998
Predchodca Jozef Morav?ik Mikula? Dzurinda Nástupca
1. predseda vlady Slovenska
V urade
1. januar 1993  – 14. marec 1994
Predchodca urad vznikol Jozef Morav?ik Nástupca
Byvaly minister vnutra Slovenska
V urade
11. januar 1990  – 26. jun 1990
Predchodca Milan ?i? Anton Andra? Nástupca
Biograficke udaje
Narodenie 26. jul 1942 (81 rokov)
Zvolen , Slovensko
Politicka strana KS? (1962 – 1970)
VPN (1990 – 1991)
?S-HZDS (1991 – 2013) [1]
Slovenska liga (2019) [2]
Alma mater Pravnicka fakulta Univerzity Komenskeho v Bratislave (JUDr.)
Profesia pravnik
Narodnos? slovenska
Rodina
Man?elka
Deti 3
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVladimir Me?iar
(multimedialne subory)

Dr. h. c. JUDr. Vladimir Me?iar (* 26. jul 1942 , Zvolen ) [3] [4] je slovensky pravnik a byvaly politik . Bol prvym (1990 – 1991), druhym (1992 – 1994) a tretim (1994 – 1998) predsedom vlady Slovenskej republiky v 90. rokoch 20. storo?ia . Po?as prveho desa?ro?ia po Ne?nej revolucii bol najpopularnej?im slovenskym politikom. [5] ?asto bol ozna?ovany za populistu [6] s autoritarskym spravanim. S obdobim jeho vladnutia su spojene viacere zava?ne politicke i ekonomicke kauzy na Slovensku po novembri 1989 . [7] Vy?etrenie a objasnenie niektorych z nich znemo?nil prijatim tzv. Me?iarovych amnestii v roku 1998 , ktore boli zru?ene a? v roku 2017 . [8] Bol jediny predseda HZDS od jeho zalo?enia v roku 1991 a? do septembra 2013 . [9]

Prednovembrove obdobie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po skon?eni strednej ?koly v roku 1959 pracoval najprv ako referent, neskor ako tajomnik odboru Miestneho hospodarstva na Okresnom narodnom vybore (ONV) v ?iari nad Hronom . V roku 1962 sa stal ?lenom KS? a v rokoch 1967  – 1968 bol predsedom Okresneho vyboru ?eskoslovenskeho zvazu mlade?e (predchodca SZM ). Pre odpor vo?i vpadu vojsk Var?avskej zmluvy v auguste 1968 musel z postov odis? a v roku 1970 bol vylu?eny zo strany. [3] Nastupil do Zavodov ?a?keho strojarstva v Dubnici nad Vahom , kde pracoval ako tavi? a popri praci dia?kovo vy?tudoval pravo na Pravnickej fakulte Univerzity Komenskeho v Bratislave . ?tatna bezpe?nos? na neho zalo?ila takzvany pozorovaci zvazok a od roku 1974 bol dokonca dva roky evidovany ako nepriate?ska osoba. [10] ?kolu absolvoval v roku 1975 a pod?a vtedy platneho vysoko?kolskeho zakona sa stal absolventom prava (titul JUDr. mu bol udeleny a? dodato?ne po absolvovani rigoroznej sku?ky v roku 1990 ). [4] [11] Ako absolvent nastupil do zavodu Skloobal Nem?ova , kde pracoval ako podnikovy pravnik a? do roku 1989 . [12] [13]

Ponovembrove obdobie ? minister vnutra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Politicky vyvoj Slovenska od roku 1989

Po Ne?nej revolucii vznikla na Slovensku 12. decembra 1989 vlada narodneho porozumenia , ktoru vytvorili predstavitelia Verejnosti proti nasiliu spolu s ?lenmi KSS . Ke??e sa predstavitelia VPN nezhodli na tom, koho nominova? na post ministra vnutra, tuto funkciu do?asne zastaval predseda vlady Milan ?i? . Za?iatkom roku 1990 urobila VPN ?konkurz“ na ministra vnutra, v ktorom aj na odporu?anie Alexandra Dub?eka zvi?azil neznamy podnikovy pravnik z Nem?ovej ? Vladimir Me?iar a 11. januara 1990 nastupil do funkcie ministra vnutra a ?ivotneho prostredia Slovenska. [14]

Pod?a Jana Budaja do tejto do?asnej (od 12. decembra 1989 do 26. juna 1990) ?i?ovej vlady V. Me?iar nevstupil ako kandidat VPN (tym bol iba Vladimir Ondru? ), ani ako nezavisly odbornik ( Ladislav Kova? , Michal Kova? , Ladislav Ko??a , Ladislav Chudik , at?.). V. Me?iar bol politickym nominantom skupiny okolo A. Dub?eka Klub za socialisticku prestavbu Obroda . [15] Vtedaj?i ?ef ?Obrody“ Ivan Laluha potvrdil verejne, ?e to bol on, kto predlo?il ?i?ovi po?iadavku na Me?iarovu nominaciu za ministra vnutra. [15]

Predseda vlady za VPN (1990 ? 1991) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po prvych slobodnych vo?bach v juni 1990 vytvorila vladu na Slovensku koalicia VPN, Kres?anskodemokraticke hnutie a Demokraticka strana . Aj v?aka popularite, ktoru si stihol vytvori? svojimi ?astymi verejnymi vystupeniami (napr. aj po?as vzbury vo vaznici Leopoldov v marci 1990), sa po vo?bach ocitol v role hlavneho kandidata vi?aznej VPN na predsedu slovenskej vlady v ramci ?esko-slovenskej federacie. Me?iara vehementne odporu?al za predsedu vlady aj tribun revolucie Milan K?a?ko . [16] [6] [17]

Vo funkcii predsedu vlady v?ak posobil krat?ie ako rok od 27. juna 1990 do 23. aprila 1991 . U? ?tyri mesiace po zostaveni svojej vlady v oktobri 1990 postavil politicku scenu pred otazku ?bu? ja, alebo on“. Domahal sa, aby odstupil minister vnutra Anton Andra? (KDH), ale jeho ?iadosti ?efovia VPN a KDH nechceli vyhovie?. [18] Andra? odporoval, ale Me?iar trval na jeho odchode argumentujuc bizarnymi obvineniami (napriklad, ?e chce proti nemu vytiahnu? materialy, ?e bol agentom KGB, ktore aj keby mal, nakoniec nevytiahol). [19] Me?iar zvi?azil, ke? Andra? podal demisiu. [19] Nahradil ho od 22. novembra 1990 Ladislav Pittner (KDH), s ktorym mal Me?iar neskor tie? podobne spory (napriklad v aprili 1991, ke? vypukla kauza Tisova vila [10] ).

Schopnos? dramatizova? a odha?ova? ( protislovenske ) kon?piracie tym, ?e dokumenty (napriklad o spolupracovnikoch byvalej ?tatnej bezpe?nosti z radov ?urnalistov, politikov i duchovnych) na?iel jednoducho na stole, [20] neprestal pou?iva? ani v ?al?ej kariere.

? Pre?il som deva? pokusov o atentat ,“ tvrdil pri oslave svojej sedemdesiatky v televizii v roku 2012 . [21]

Po atentatnikoch na Me?iara za?ali prvykrat patra? 26. oktobra 1990 (po?as sporu s Andra?om ) na zaklade re?i pochybneho kriminalnika. [21]

Vtedaj?i minister financii a neskor?i prezident Michal Kova? vo svojich Pamatiach pi?e, ?e premier Me?iar si stopercentnu lojalitu niektorych ?lenov vlady vynucoval tym, ?e sa im vyhra?al svojimi poznatkami o ich spolupraci s ?tB . ?Bral som to ako jeho chorobnu za?ubu a myslel som si, ?e si z toho netreba ni? robi?.“

Konflikt a zalo?enie HZDS [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za?iatkom roku 1991 sa dostal do otvoreneho sporu s vedenim VPN. 3. marca 1991 v relacii STV Hovori predseda vlady, namiesto Me?iara vystupil K?a?ko s vyhlasenim, ?e sa vedenie strany na ?ele s Fedorom Galom sna?i obmedzova? Me?iara v praci a cenzuruje ho. (Me?iar, hoci bol premierom, nebol ?lenom u??ieho vedenia VPN. V strane za?ali silnie? hlasy volajuce po tom, aby prave Me?iar ?efoval VPN. Na sneme VPN v Topo??anoch v d?och 23. a 24. februara 1991 v suboji o post predsedu ho napokon Gal porazil. Relacia STV Hovori predseda vlady sa nevysielala na?ivo, ale v STV ju nahravali dopredu. Ke? sa Me?iar od riadite?a televizie dozvedel, ?e predstavitelia VPN od neho ?iadali, aby im nahravku s prihovorom odovzdal e?te pred jej odvysielanim, poslal namiesto seba do relacie K?a?ka.) [22] ?Dne?na smutna skusenos? s existenciou cenzury, na ktoru si osobuje pravo akesi politbyro vo vz?ahu k predsedovi slovenskej vlady, ma donutila k tomu, aby som sa verejne di?tancoval od takychto postupov“, povedal K?a?ko. [17] O dva dni na to, 5. marca 1991 , vznikla platforma VPN ?Za demokraticke Slovensko“ (VPN-ZDS), do ktorej pre?la zna?na ?as? ?lenov VPN.

Po vyostreni konfliktu s vedenim VPN parlament v aprili 1991 [5] odvolal Me?iara z funkcie predsedu vlady (na Me?iarovu stranu sa vtedy pridal aj Jan Budaj [16] ). V popularite mu to ale neu?kodilo. Prave naopak, on a jeho hnutie sa te?ili takmer deva?desiat percentnej podpore. [5] Platforma ZDS sa potom pretransformovala na politicku stranu Hnutie za demokraticke Slovensko (HZDS). Me?iar bol 22. juna 1991 zvoleny za predsedu HZDS. Spolu s nim do HZDS odi?li Michal Kova? , K?a?ko, Rudolf Filkus , Augustin M. Huska , Ivan Lexa , Anna Nagyova a ?al?i. Prvi ?tyria menovani sa stali podpredsedami. [18]

Predsedom vlady za HZDS s kratkou prestavkou (1992 ? 1998) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zakladate? ?tatu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vo?bach roku 1992 , v ktorych HZDS zvi?azilo so ziskom 37,26 % hlasov, sa 24. juna 1992 znova stal predsedom vlady Slovenska (najprv v ramci ?esko-Slovenska, od 1. januara 1993 samostatneho Slovenska). Ako predseda Slovenskej vlady sa podie?al na rokovaniach s ?eskymi predstavite?mi oh?adom rozdelenia ?esko-Slovenska . [23] Pod?a prieskumu agentury MVK , ktory sa uskuto?nil 2. a? 9. novembra 2007 na vzorke 1 200 respondentov 47,8 % Slovakov bolo presved?enych, ?e o vznik samostatnej Slovenskej republiky sa najviac zaslu?il prave on (druhy bol Vaclav Klaus s 9,7 %). [24]

?Faktom je a zostane, ?e neby? Me?iara, 1. januara 1993 by Slovenska republika nevznikla. ?iadny z alternativnych lidrov, ktori boli k dispozicii (K?a?ko, Kova?, Moric, Marku?, ?arnogursky a pod.), by nedokazal ziska? (vo vo?bach) politicku podporu 38 percent hlasov, ktora viedla k rozdeleniu ?SFR. Problem je, ?e na rozhodnutia, ktore urobil, mu podpora voli?ov HZDS ?iadny mandat nedavala.“ Napisal Peter Schutz . [24]

?Mytologizacia sprevadzala aj vznik samostatneho Slovenska. Na jednej strane mnohi z politikov HZDS, ?i im blizki novinari, rozpravali o bajnom tisicro?nom usili slovenskeho naroda o samostatnos?, ale v priamom prenose tie? vytvarali z Vladimira Me?iara otca vlasti. A to aj napriek tomu, ?e e?te kratko predtym chcel Me?iar dokopa? ?echov do federacie a v programe HZDS sa ?tatopravnych rie?eni nachadzalo viac, ale o samostatnosti nehovoril pred vo?bami 1992 nikto okrem SNS .“ Napisal Toma? Galis . [25] ( Otec vlasti bol v staroveku titul rimskych cisarov.)

Samotny Me?iar za?iatkom jula 1992 pre francuzsky dennik Le Monde akyko?vek vklad do rozpadu ?eskoslovenska poprel: ? Nechceme nezavislos?, tla?ia nas do nej. “ [26] Napriek tomu o polnoci 1. januara 1993 pri?iel (v sprievode k?aza Antona Hlinku a predsedu Narodnej rady Ivana Ga?parovi?a ) na Namestie SNP v Bratislave a desa?tisic dobre naladenym ?u?om zagratuloval ku vzniku samostatneho Slovenska (a ziskaniu slobody). [27] 1. januar sa stal ?tatnym sviatkom ? De? vzniku Slovenskej republiky a Me?iar pokra?oval v budovani si imid?u zakladate?a ?tatu.

Ne?lo v?ak v?etko pod?a jeho predstav. 15. februara bol zvoleny a 2. marca 1993 nastupil do funkcie prveho prezidenta Michal Kova? . Na stretnuti s funkcionarmi HZDS 27. a 28. novembra 1993 v Zlatej Idke , ktoreho nahravku pod?a Mariana Le?ka spristupnil niektory z funkcionarov, [28] Me?iar povedal:

? Ak by sme, nedajbo?e, museli is? do pred?asnych volieb, tak aby sme boli taki silni, ?e prevalcujeme v?etko.. je nam to u? proste jedno, my sme u? biti ako ?ito za pozitivnu robotu, ?e to prevalcujeme, nech sa deje vo?a Bo?ia, ?e sa do toho pustime tak, ?e sa potom budu v?etci divi?. “ [5] [29]

Jeho predtucha sa splnila. Tri mesiace po Zlatej Idke stratila Me?iarova vlada parlamentnu va??inovu podporu. Prezident Michal Kova? v marci 1994 predniesol v narodnej rade spravu o stave spolo?nosti, v ktorej kritizoval jeho sposob vladnutia, ?o nakoniec viedlo k pred?asnym vo?bam. [30]

Predseda s prestavkou [ upravi? | upravi? zdroj ]

Urad predsedu vlady zastaval do 14. marca 1994 , kedy bola jeho vlada odvolana a nastupila vlada Jozefa Morav?ika . Po vo?bach koncom roka 1994 , v ktorych jeho strana opa? zvi?azila, bol od 13. decembra 1994 do 29. oktobra 1998 znovu predsedom vlady SR .

Po?as tejto jeho vlady bol 31. augusta 1995 uneseny syn slovenskeho prezidenta Michal Kova? ml. do rakuskeho Hainburgu a medzi hlavnych podozrivych sa dostala slovenska tajna slu?ba SIS . Spojka korunneho svedka unosu Robert Remia? nasledne v aprili 1996 zhorel pri vybuchu auta v Karlovej Vsi . [31] Pachate?ov unosu a suvisiacej vra?dy Remia?a (ak by boli obvi?ovani ?udia spajani s unosom) Me?iar v roku 1998 amnestoval . [8] Tie? do?lo k protiustavnemu odvolaniu poslanca Franti?ka Gauliedera (1996) [32] a zmareniu referenda o vstupe do NATO a priamej vo?be prezidenta (1997) . [33] Slovensko sa za?alo pomaly dostava? do medzinarodnej izolacie a nepo?italo sa s jeho prijatim do Europskej Unie ani do NATO .

V opozicii: obdobie po vo?bach 1998 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyhrane vo?by 1998 a odchod do opozicie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vo?bach v septembri 1998 , v ktorych opa? tesne zvi?azil, nebola jeho strana schopna vytvori? koaliciu a preto sa predsedom vlady stal Mikula? Dzurinda . Me?iar, hoci bol lidrom kandidatky HZDS , do poslaneckej lavice v?ak nezasadol. Vzdal sa funkcie poslanca a na jeho miesto nastupil ako nahradnik Ivan Lexa . Odchadzajuci premier tvrdil, ?e po odchode z funkcie stale vlastni iba trojizbovy byt a staru ?korzi?ku“. [34]

? Je to koniec slovenskej cesty. Ta sa tymito vo?bami skon?ila, “ povedal Me?iar 30. septembra 1998 v poslednom prihovore v STV v relacii Ako ?alej, pan premier. [35] Na rozlu?ku zaspieval. ? S Panom Bohom, idem od vas, neubli?il som, neubli?il som, ?iadnemu z vas. “ [36]

Kandidatura na prezidenta 1999 [ upravi? | upravi? zdroj ]

V prvom kole prezidentskych volieb v roku 1999 , ktore sa konali po prvykrat ako priame, Me?iar ziskal 37,23 % hlasov, ?im sa umiestnil na druhom mieste. [37] V druhom kole ziskal s 42,81 % hlasov, opa? druhe miesto, vo?by prehral a prezidentom sa stal Rudolf Schuster . [38]

HZDS pod vedenim Vladimira Me?iara zvi?azilo aj v parlamentnych vo?bach v roku 2002 , ale znovu nebolo schopne vytvori? vladu a preto zostalo na?alej v opozicii. Vladu vytvorila opa? koalicia na ?ele s premierom Dzurindom. V roku 2003 bolo HZDS premenovane na ?S-HZDS .

Prezidentske vo?by 2004 [ upravi? | upravi? zdroj ]

V prvom kole prezidentskych volieb v roku 2004 Me?iar ziskal 32,73 % hlasov, ?im sa umiestnil na prvom mieste. [39] V druhom kole ziskal s 40,08 % hlasov druhe miesto, vo?by prehral a prezidentom sa stal Ivan Ga?parovi? . [40]

Opatovne zvoleny za predsedu HZDS [ upravi? | upravi? zdroj ]

Me?iar bol opatovne zvoleny za predsedu ?S-HZDS aj 4. juna 2005 na sneme strany v Pre?ove . Bol jedinym kandidatom na funkciu predsedu a hlasovalo za neho 255 z 257 delegatov s hlasom rozhodujucim. Me?iar bol lidrom HZDS 14 rokov. Po?as vykonu funkcie na?iel iba dvakrat vyzyvate?a na suboj o predsednicku stoli?ku ? v roku 1993 sa o to na republikovom sneme v Trnave pokusil Milan K?a?ko a v roku 2007 Viliam Vete?ka , ktory v?ak pre zdravotne komplikacie tesne pred snemom z kandidatury odstupil.

Vo vo?bach v roku 2010 ?S-HZDS neziskalo ani 5 % hlasov a ?iadni jeho kandidati sa tak nedostali do parlamentu.

Ukon?enie politickej kariery [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pred konanim pred?asnych parlamentnych volieb 10. marca 2012 Me?iar oznamil odchod vedenia strany, vratane jeho osoby, v de? po vo?bach v pripade, ?e ?S-HZDS nedosiahne dobry vysledok. Strana dostala podporu 0,93 % voli?ov. Svoj skuto?ny odchod oznamil 26. aprila 2012 na rokovani stranickeho gremia. [41] Oficialne sa jeho posobenie vo funkcii predsedu skon?ilo 7. septembra 2013 d?om konania republikoveho snemu ?S-HZDS . [9] 12. decembra 2013 vystupil zo strany. [42]

Nepodareny navrat do politiky v roku 2019 [ upravi? | upravi? zdroj ]

V auguste 2019 Me?iar v rozhovore pre dennik Plus jeden de? vyhlasil, ?e pripravuje zalo?enie novej politickej strany. [43] Me?iar povedal, ?e na Slovensku ?chyba strana, ktora by vedela poveda?, ?e Slovensko je pre ?u na prvom mieste“. [44] V oktobri 2019 sa Me?iar za?al predstavova? ako jeden z lidrov strany Slovenska liga , ktora vznikla premenovanim strany NOVY PARLAMENT . 9. novembra 2019 bol na republikovom sneme zvoleny za predsedu a lidra kandidatnej listiny do volieb do NR SR v roku 2020 , [45] [2] av?ak koncom novembra 2019 oznamil, ?e nebude kandidova?. Dovodom mali by? nezhody v strane. [46] Me?iar nakoniec nekandidoval, zarove? ?al?i piati ?lenovia strany boli z kandidatky vyradeni [47] a strana skon?ila na poslednom mieste, ke? ziskala 809 hlasov.

Kritika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vy?etrovanie zneu?ivania pravomoci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vy?etrovate? odboru kriminalnej policie Krajskeho riadite?stva Policajneho zboru v Bratislave (KR PZ) za?al vo veci amnestii (v kauze unosu prezidentovho syna Michala Kova?a mlad?ieho ) trestne stihanie v roku 2017 vo?i V. Me?iarovi pre trestny ?in zneu?ivania pravomoci verejneho ?inite?a. [48] Vy?etrovanie bolo zastavene najprv v auguste 2017 vzh?adom na udajne preml?anie. Od oktobra toho roku sa v?ak vy?etrovanie opa? za?alo a av?ak v juli 2019 ho vy?etrovate? KR PZ v Bratislave zastavil. [49] Generalna prokuratura SR sa po preskumani vy?etrovacieho spisu nestoto?nila s uznesenim vy?etrovate?a KR PZ v Bratislave z 24. jula 2019, ktorym zastavil trestne stihanie a 25. novembra 2019 ulo?ila vyda? uznesenia o za?ati trestneho stihania. Na obnovenie trestneho stihania v decembri 2019 upozornila TV Markiza . [49]

V obdobi jeho vladnutia V. Me?iara je s nim spajanych viacero kauz (pozri aj politicke afery na Slovensku ):

Kauzy [7] [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zastra?oval nielen svojich spolustranikov. Mal zle vz?ahy s viacerymi mediami a novinarmi a viacerym sa vyhra?al, ba dokonca napadol aj fyzicky. [50]

?Predseda Me?iar pou?iva lo? ako pracovnu metodu“ ? povedal na sneme HZDS v marci 1993 M. K?a?ko. [51]

Majetkove pomery [ upravi? | upravi? zdroj ]

Koncom roku 1998 Me?iar tvrdil, ?e vlastni len ?korzi?ku“ ( Opel Corsa ) a trojizbovy byt v Bratislave. V marci 1999 media zistili, [34] ?e Me?iar je majite?om ?tvorpodla?neho penzionu Elektra v Tren?ianskych Tepliciach , kde doteraz byva. Najprv tvrdil, ?e si na kupu Elektry a jej rekon?trukciu po?i?al pa? milionov korun od podnikate?a ( Peter Ziegle­r ). Neskor ale svoje tvrdenia zmenil a vyhlasil, ?e v?etko financovala jeho man?elka, ktorej sa podarilo za milion korun kupi? akcie, a tie vzapati predala za ?es?desiat milionov. [5]

V aprili 2000 policia za?ala preverova? financovanie Elektry, vo vtedaj?ej hodnote viac ako 41 milionov korun. Me?iara predviedli na policajny vysluch kukla?i tak, ?e vyhodili do vzduchu dvere jeho penzionu. [52]

Pod?a Toma Nicholsona a dokumentov, ktore ma dennik SME k dispozicii, kupila 4. aprila 2005 Me?iarova man?elka Margita 10-percentny podiel v akciovej spolo?nosti Trend Tatry od Juliusa Reze?a mlad?ieho za jeden milion korun. O necele tri mesiace, 9. juna 2005 , predala tieto akcie za 60 milionov korun spolo?nosti Paola Properties z Gibraltaru. 48 milionov z celkovej sumy 60 milionov bola zapo?tom na po?i?ku, ktoru Me?iar dl?il prave Paola Properties a jej majite?ovi Petrovi Ziegle­rovi . ?al?ich 12 milionov jej vyplatili v hotovosti, aby bol Me?iar schopny plati? dane z tohto lukrativneho predaja akcii. Tieto transakcie suvisia s vysvetlenim, ktore dal Me?iar k svojej vile 20. septembra 2005 , teda de? po tom, ako bol prevod akcii zapisany do zoznamu akcionarov Trend Tatry v Centralnom depozitari cennych papierov . [53] Firmu Trend Tatry zalo?ili v roku 2001 Julius Reze? , Ondrej ?emba , Milan Bali? a Gabriel Vysanik . Vysanik a Bali? boli pod?a Sme spolumajite?mi spolo?nosti GVM , ktora potom v roku 2007 ziskala za zlomok trhovej ceny vy?e miliona ?tvorcovych metrov pozemkov vo Ve?kom Slavkove . Sporny prevod pozemkov odobril nominant HZDS v Slovenskom pozemkovom fonde [54] [55] Branislav Briza. [56] "Znova je to iste, ?tat odovzdal pozemok re?tituentovi, potom ten pohyb ?alej u? nebol vecou ?tatu," povedal v roku 2008 v diskusnej relacii Vladimir Me?iar ku kauze ?ierna Voda, kde sa k lukrativnym pozemkom dostala spolo?nos? blizka aktualnemu ?tatnemu tajomnikovi ministerstva vystavby Martinovi Glva?ovi , nominantovi Smeru-SD. [57]

Sidlo HZDS na Toma?ikovej ulici 32 v Bratislave vlastnila spolo?nos? s ru?enim obmedzenym Salus , preto?e politicke strany nemohli vlastni? majetok a podnika? s nim. Pod?a Obchodneho registra bol v?ak od augusta 2012 jedinym majite?om firmy Salus Me?iar. [58] Touto nehnute?nos?ou mala strana splati? dlh asi milion eur vo?i vtedy u? byvalemu predsedovi. O tom, ?e budovu Me?iar potom predal koncom roka 2016, informoval dennik Plus 1 de? . [59]

V mediach [ upravi? | upravi? zdroj ]

?estne doktoraty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvy ?estny doktorat Dr. h. c. ziskal 22. decembra 1995 na Moskovskej ?tatnej univerzite , ktora mu ho udelila za ?vyrazny prinos pre rozvoj slovensko-ruskych vz?ahov“. [66] Za doktora honoris causa ho navrhla aj Pravnicka fakulta Univerzity Komenskeho . [ chyba zdroj ] ?estny doktorat ziskal aj na univerzite Bra?a Kari?a v roku 1996 , ?o je sukromna ?kola a Me?iarovi udelila vobec svoj prvy ?estny doktorat. [67] Jej zakladate?om je podnikate?, ktory predtym nav?tivil Slovensko a stretol sa aj so slovenskym premierom.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ TASR. Vladimir Me?iar ukon?il ?lenstvo v HZDS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-12-12. Dostupne online [cit. 2018-04-12].
  2. ↑ a b Pravda. Me?iar vstupuje do politiky s hnutim Slovenska liga. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-10-28. Dostupne online [cit. 2019-10-28]. ISSN   1336-197X .
  3. ↑ a b Vladimir Me?iar [online]. Bratislava: Urad vlady SR, [cit. 2020-02-25]. Dostupne online.
  4. ↑ a b Vladimir Me?iar In: Osoby, ktore ziskali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenskeho, [cit. 2018-04-13]. Dostupne online. Archivovane 2018-04-14 z  originalu.
  5. ↑ a b c d e LESNA, ?uba. Pribeh Me?iara: Autokrat a zakladate? ?tatu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-01-22. Dostupne online [cit. 2018-04-12].
  6. ↑ a b Fico je jen druhy Me?iar, chyt?ej?i a mazan?j?i, ?ika o sokovi K?a?ko [online]. iDNES.cz, 2014-03-12, [cit. 2018-06-05]. Dostupne online.
  7. ↑ a b Kauzy Me?iarovych vlad [online]. Nadacia Zastavme korupciu, [cit. 2018-09-25]. Dostupne online.
  8. ↑ a b BUR?IK, Matu?. Me?iarove amnestie nezvrati ani Kiska. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-08-22. Dostupne online [cit. 2016-05-14]. ISSN   1335-4418 .
  9. ↑ a b SITA. Me?iar u? nie je predsedom HZDS, stranu riadi gremium. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-09-07. Dostupne online [cit. 2016-05-14]. ISSN   1335-4418 .
  10. ↑ a b Zbyte?n? repete z 90. let: Vladimir Me?iar agentem? | Tema [online]. Lidovky.cz, 2015-03-07, [cit. 2019-06-05]. Dostupne online.
  11. ↑ ?TK. Vladimir Me?iar neopravnene pou?ival titul JUDr. SME (Bratislava: Petit Press), 1996-12-21. Dostupne online [cit. 2018-04-13]. ISSN   1335-4418 .
  12. ↑ SITA. ?ivotopis: Vladimir Me?iar (HZDS). SME (Bratislava: Petit Press), 2002-09-12. Dostupne online [cit. 2018-04-13]. ISSN   1335-4418 .
  13. ↑ Profil Vladimira Me?iara. Pravda (Bratislava: Perex). Dostupne online [cit. 2018-04-13]. ISSN   1336-197X .
  14. ↑ Vlada Slovenskej republiky od 12. 12. 1989 do 26. 6. 1990 [online]. Bratislava: Urad vlady SR, [cit. 2018-09-30]. Dostupne online.
  15. ↑ a b BUDAJ, Jan. Reakcia na otazku panov P. Zajac , F.Gal a J.Flamik, ktori patraju: Ako to, ?e Me?iar dostal moc?. Dennik N Blog (Bratislava: N Press), 2017-11-18. Dostupne online [cit. 2019-11-23].
  16. ↑ a b FLAMIK, Juraj. K?a?ko: Ten Me?iar mi prichodil ako najschodnej?ia cesta. Dennik N Blog (Bratislava: N Press), 2018-02-16. Dostupne online [cit. 2018-04-12].
  17. ↑ a b Komentar Petra Bardyho: Fedor Gal urobil gesto hodne ve?kych lidrov [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-08-02]. Dostupne online.
  18. ↑ a b LE?KO, Marian. "V podstate sme sa na?li" *Anna Nagyova dostala po ?iestich rokoch tri mesiace ? bu? sa tym pribeh kon?i, alebo sa za?ina. SME (Bratislava: Petit Press), 1996-10-25. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  19. ↑ a b KRPELAN, Roman. Andra? ? prvy, koho Me?iar odstrelil. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-01-13. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  20. ↑ SNR 1990-1992, 23. sch?ze, ?ast 19. V. Ondru?: Me?iar na?iel na stole dokumenty o spolupracovnikoch byvalej ?tbi z radov ?urnalistov, politikov i duchovnych [online]. www.psp.cz, [cit. 2018-06-05]. Dostupne online. (po ?esky)
  21. ↑ a b BENEDIKOVI?OVA, Maria. Utajovany spis o atentate na Me?iara: pred 25 rokmi sa bali ?tatneho teroru. Dennik N (Bratislava: N Press), 2015-10-25. Dostupne online [cit. 2018-09-30]. ISSN   1339-844X .
  22. ↑ KYSE?, Toma?. Ako K?a?ko vystupil v STV, pomohol Me?iarovi a zmenil dejiny Slovenska. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-11-13. Dostupne online [cit. 2018-04-12].
  23. ↑ TASR. Me?iar a rozdelenie republiky: Boli va??i radikali, tvrdi V. Klaus. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2012-08-19. Dostupne online [cit. 2018-09-30].
  24. ↑ a b VAGOVI?, Marek. ?udia: Otec vlasti je Me?iar. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-12-31. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  25. ↑ GALIS, Toma?. Vladimir Me?iar nie je otec vlasti. Dennik N (Bratislava: N Press), 2017-12-20. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1339-844X .
  26. ↑ LE?KO, Marian. Me?iar a me?iarizmus : politik bez ?krupu?, politika bez zabran . Bratislava : VMV, 1996. 239 s. ISBN 80-967275-3-2 .
  27. ↑ JANCURA, Vladimir. Zbohom ?esko-Slovensko. Vitaj suverenne Slovensko! [online]. Pravda.sk, 2018-01-01, [cit. 2019-01-11]. Dostupne online.
  28. ↑ JESENSKY, Mikula?. Valec sa vratil do Zlatej Idky. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-03-15. Dostupne online [cit. 2019-01-11]. ISSN   1335-4418 .
  29. ↑ Ako to bolo s parnym valcom zo Zlatej Idky [online]. Pravda.sk, 2013-12-02, [cit. 2019-05-14]. Dostupne online.
  30. ↑ Sprava Michala Kova?a, ktorou polo?il vladu Vladimira Me?iara. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-10-06. Dostupne online [cit. 2019-01-11]. ISSN   1335-4418 .
  31. ↑ TOTH, Peter. Priate?ovi pomohol, seba zachrani? nemohol *Zavra?deny Robert Remia? by mal dnes 27 rokov, vy?etrovanie nepokra?uje. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-04-28. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  32. ↑ BOR?IN, Jan. Stop pre Gauliedera. S HZDS nepohol ani Ustavny sud. Hospodarske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupne online [cit. 2016-05-14]. ISSN   1336-1996 .
  33. ↑ BELEJ, Martin. Kraj?i priznal zodpovednos? za zmarene referendum. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-02-10. Dostupne online [cit. 2016-05-14]. ISSN   1335-4418 .
  34. ↑ a b TETTINGER, Marek. Me?iar a Elektra ? ich pravdivy pribeh. Hospodarske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2005-09-21. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1336-1996 .
  35. ↑ JANCURA, Vladimir. Ke? Me?iar zaspieval: S Panom Bohom, idem od vas. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-09-29. Dostupne online [cit. 2020-02-25]. ISSN   1336-197X .
  36. ↑ FILO, Jakub. Rok 1998: Ako Me?iar valcoval a ako skon?il. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-12-17. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  37. ↑ Vo?ba prezidenta '99 ? number and share of valid votes for the SR [online]. ?tatisticky urad SR , rev. 1999-05-30, [cit. 2018-09-30]. Dostupne online.
  38. ↑ Vo?ba prezidenta '99 ? po?et a podielov hlasov za SR, 2.kolo [online]. ?tatisticky urad SR , 1999-05-30, rev. 2004-04-18, [cit. 2018-09-30]. Dostupne online.
  39. ↑ Po?et a podiel platnych hlasov odovzdanych pre jednotlivych kandidatov za SR [online]. ?tatisticky urad SR , rev. 2004-04-18, [cit. 2018-09-30]. Dostupne online.
  40. ↑ Po?et a podiel hlasov odovzdanych pre kandidatov za SR, 2.kolo [online]. ?tatisticky urad SR , rev. 2004-04-18, [cit. 2018-09-30]. Dostupne online.
  41. ↑ TASR. HZDS si zrejme do leta noveho predsedu nezvoli. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-05-15. Dostupne online [cit. 2016-05-14]. ISSN   1335-4418 .
  42. ↑ MIKU?OVI?, Du?an; TASR. Me?iar vystupil z HZDS. Vedenie hovori o konci strany. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-12-12. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  43. ↑ Vladimir Me?iar zaklada novu politicku stranu. Dennik N (Bratislava: N Press), 2019-08-02. Dostupne online [cit. 2020-02-25]. ISSN   1339-844X .
  44. ↑ SITA. Expremier Vladimir Me?iar zaklada politicku stranu. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-08-02. Dostupne online [cit. 2020-02-25]. ISSN   1336-197X .
  45. ↑ TASR. "Stav v ?tate nas nuti sa vrati?." Me?iar stoji na ?ele novej strany. Hospodarske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-11-10. Dostupne online [cit. 2019-11-10]. ISSN   1336-1996 .
  46. ↑ TASR. Me?iar nebude kandidova? v buducoro?nych parlamentnych vo?bach. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-11-29. Dostupne online [cit. 2020-02-25]. ISSN   1336-197X .
  47. ↑ Zoznam registrovanych kandidatov. Nazov politickej strany: Slovenska liga (?.16) [online]. https://www.minv.sk/ , [cit. 2020-09-24]. Dostupne online.
  48. ↑ HUTKO, Dominik. Me?iar je bli??ie k trestnemu stihaniu za amnestie. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-12-13. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1336-197X .
  49. ↑ a b TASR. Obnovili trestne stihanie Vladimira Me?iara v kauze amnestii [online]. www.postoj.sk, [cit. 2022-09-28]. Dostupne online.
  50. ↑ MIKULOVA, Eva; KRPELAN, Roman. Me?iar v nemocnici napadol fotografku. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-10-01. Dostupne online [cit. 2018-09-30]. ISSN   1335-4418 .
  51. ↑ LE?KO, Marian. Milan K?a?ko: disponovany, aby kladol odpor. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2014-02-19. Dostupne online [cit. 2018-09-30]. ISSN   1336-2674 .
  52. ↑ BUZINKAY, Alexander; SKYVOVA, Beata. Ficov sporny zakon zastavil Ustavny sud. Hospodarske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2008-09-04. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1336-1996 .
  53. ↑ NICHOLSON, Tom. Elektru o?istil mlady Reze?. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-09-30. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  54. ↑ VAGOVI?, Marek. ?tat pri?iel o podu za miliardu. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-11-12. Dostupne online [cit. 2020-06-24]. ISSN   1335-4418 .
  55. ↑ ?TK. Elektru 'vyrovnali' ?udia profitujuci z HZDS. Pravda (Bratislava: Perex), 2008-09-30. Dostupne online [cit. 2020-06-24]. ISSN   1336-197X .
  56. ↑ VAGOVI?, Marek. Me?iarov k?eftar. .ty?de? (Bratislava: W PRESS), 2013-03-31. Dostupne online [cit. 2020-06-24]. ISSN   1336-653X .
  57. ↑ Pozemkove kauzy Smeru a HZDS su toto?ne, tvrdi Me?iar [online]. noviny.sk, [cit. 2020-06-24]. Dostupne online.
  58. ↑ SALUS, spol. s r.o. In: Obchodny register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2018-04-12]. Dostupne online.
  59. ↑ VA?UTA, Toma?. Posledny symbol HZDS kon?i, centralu strany menia na apartmany. reality.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2017-01-25. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1336-2674 .
  60. ↑ KREKOVI?, Milo?. Pustil ju do Elektry, nato?ila dokument. Bol Me?iar krotky mu? alebo diktator?. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-11-17. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  61. ↑ Me?iar (2013) [online]. Praha: ?esko-Slovenska filmova databaze, [cit. 2018-04-13]. Dostupne online.
  62. ↑ Me?iar (2017) [online]. Praha: ?esko-Slovenska filmova databaze, [cit. 2018-04-13]. Dostupne online.
  63. ↑ Me?iar K.O. v ringu nikdy nedal, ale raz dostal. aktualne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2012-12-31. Dostupne online [cit. 2018-09-30].
  64. ↑ Unos [online]. Praha: ?esko-Slovenska filmova databaze, [cit. 2018-04-13]. Dostupne online.
  65. ↑ Tema d?a : Me?iar a Bugar o amnestiach [online]. TA3, 2017-03-07, [cit. 2018-04-12]. Dostupne online.
  66. ↑ ?TK. Me?iar dostane pred Vianocami v Moskve ?estny doktorat Lomonosovovej univerzity. SME (Bratislava: Petit Press), 1995-12-16. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .
  67. ↑ TASR. V. Me?iar prevzal ?estny doktorat na sukromnej univerzite v Belehrade. SME (Bratislava: Petit Press), 1996-01-31. Dostupne online [cit. 2018-04-12]. ISSN   1335-4418 .

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • PETRA?OVA, Eva. Kto ste, pan Me?iar? . 1. vyd. Bratislava : Republic-Press, 1991. 70 s. ISBN 80-85448-00-9 .
  • PETRA?OVA, Eva. Pripad Me?iar: Ako to bolo naozaj? . Praha : Cesty, [1991]. 50 s. ISBN 80-85363-14-3 .
  • KLUSAKOVA, Jana; GAL, Fedor . Jana Klusakova a Fedor Gal rozmlouvaji nadoraz : o Me?iarovi, K?a?kovi, Klausovi, Havlovi a konci jedne revoluce . Praha : PRIMUS, 1992. 109 s. ISBN 80-85625-01-6 .
  • LE?KO, Marian . Me?iar a me?iarizmus : politik bez ?krupu?, politika bez zabran . Bratislava : VMV, 1996. 239 s. ISBN 80-967275-3-2 .
  • CHELEMENDIK, Sergej. Superslovak Vladimir Me?iar : portrety slovenskych politikov . [Bratislava] : Slovansky dom, 1996. 84 s. ISBN 80-85459-03-5 .
  • CHELEMENDIK, Sergej. Europa alebo Me?iar : utopie moci a moc utopie . [Bratislava] : Slovansky dom, 1996. 63 s. ISBN 80-85459-05-1 .
  • DOBROVOLNY, Marek. Me?iar . 1. vyd. Praha : JPM tisk, 1999. 86 s. ISBN 80-86313-00-X .
  • ?ER?ANSKY, Ivan; ?ULEN, Robert. Me?iar a jeho ?eny . [Bratislava] : Vox Populi, 2000. 139 s. ISBN 80-88706-04-1 .
  • ME?IAR, Vladimir; PODRACKA, Dana ; ?AJDOVA, ?uba. Slovenske tabu . Bratislava : Silentium, 2000. 379 s. ISBN 80-968275-5-3 .
  • BELKO, Marian; HAVLIK, Vlastimil; SEDLAR, Jaromir. Od Me?iara k Dzurindovi : slovenska politika a politicky system v prvnim desetileti samostatnosti . 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2003. 177 s. ISBN 80-210-3136-0 .
  • MATEJKA, Arpad . Dotyky s mocou : spomienky spoza opony . Trnava : VD Tirna, 2016. 390 s. ISBN 978-80-969858-6-9 .
  • LE?KO, Marian. Chudak ka?dy, ?o po nich tu karu bude ?aha? ?alej : rozhovory s Toma?om Galisom . 1. vyd. Bratislava : Premedia, 2017. 270 s. ISBN 978-80-8159-558-5 .

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]


Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Me?iar&oldid=7847288 “