Ve?kono?ne povstanie
(
angl.
Easter Rising
,
ir.
Eiri Amach na Casca
) alebo tie?
Ve?kono?na rebelia
bolo ozbrojene povstanie v
Irsku
po?as Ve?kono?neho ty?d?a v roku
1916
. Povstanie bolo zahajene Irskymi republikanmi aby ukon?ili Britsku nadvladu v Irsku, vystupili zo Spojeneho kra?ovstva Ve?kej Britanie a Irska a zriadili nezavislu Irsku republiku zatia? ?o Spojene kra?ovstvo bolo ?a?ko zapojene v
prvej svetovej vojne
. Bolo to najvyznamnej?ie povstanie v Irsku od povstania v roku 1798.
Organizovane bolo siedmymi ?lenmi Vojenskej rady
Irskeho republikanskeho bratstva
(
Irish republican Brotherhood
). Za?alo na
Ve?kono?ny pondelok
, 24. aprila 1916 a trvalo ?al?ich ?es? dni. ?lenovia
Irskych dobrovo?nikov
(
Irish Volunteers
) boli vedeni u?ite?om Patrickom Pearsom spolu s
Irskou ob?ianskou armadou
(
Irish Citizen Army
) vedenou Jamesom Connollym spolu s 200 ?lenmi
Cumann na mBan
obsadili k?u?ove miesta v Dubline a vyhlasili Irsku republiku nezavislu od Spojeneho kra?ovstva. Odohravali sa aj ?al?ie akcie v ostatnych ?astiach Irska, ale okrem utoku na kasarne v
Ashbourne
boli tieto akcie men?ie.
Britska armada s va??im po?tom vojakov a delostrelectvom rychlo potla?ila povstanie a Patrick Pearse suhlasil s bezpodmiene?nou kapitulaciou v sobotu 29. aprila. Va??ina vodcov bola vojenskym sudom odsudena na trest smrti, povstanie pomohlo Irskym republikanom dosta? sa do ?ela Irskej politiky.
V decembri 1918, republikani (reprezentovani stranou
Sinn Fein
) vyhrali 73 kresiel zo 105 kresiel ur?enych pre Irsko vo vo?bach do
Britskeho parlamentu
, v?aka zalo?eniu na politike
abstentionizmu
a Irskej nezavislosti. 21. januara 1919 zvolali ?lenovia
Sinn Fein
tzv. First Dail. Deklarovali nezavislos? Irskej republiky a neskor v ten isty de? za?ala
Irska vojna za nezavislos?
.
Dohoda o unii z roku 1800 zjednotila
Kra?ovstvo Ve?kej Britanie
a
Irske kra?ovstvo
ako
Spojene kra?ovstvo Ve?kej Britanie a Irska
, zru?ila irsky parlament a dala zastupenie Irsku vo Westminsteri. Od za?iatku bolo mnoho irskych nacionalistov proti unii a videli ju ako vykoris?ovanie a zbeda?ovanie ich krajiny.
Irske republikanske bratstvo (IRB) videlo prile?itos? vytvori? ozbrojenu organizaciu na vykonanie vlastnych cie?ov a 25. novembra 1913 bola vytvorena skupina Irski dobrovo?nici. Jej cie?om bolo "zabezpe?enie a udr?anie prava a slobody pre v?etkych obyvate?ov Irska. Vodcom Irskych dobrovo?nikov bol Eoin MacNeill ktory nebol ?lenom IRB. Bol vytvoreny do?asny vybor, ktory zah??al ?udi so ?irokou ?kalou politickych nazorov. ?al?ia militantna skupina Irska ob?ianska armada bola vytvorena odborarmi v tom istom roku ako dosledok
Dublinskej vyluky
. Rastuca militarizacia Irskej politiky bola zatienena skoro, po vypuknuti Prvej svetovej vojny a zapojenie Irska do konfliktu.
Najvy??ia rada IRB sa stretla d?a 5. septembra 1914, len nie?o malo cez mesiac po vyhlaseni vojny Nemecku Ve?kou Britaniou. Na tomto stretnuti sa rozhodlo uskuto?ni? povstanie pred koncom vojny a prija? v?etku pomoc ktoru by Nemecko ponuklo. Zodpovednos? za planovanie povstania bola dana Tomovi Clarkeovi a Seanovi MacDermottovi. Irski dobrovo?nici vytvorili riadiaci personal ktory zah??al: Patricka Pearseho ako riadite?a vojenskej organizacie, Josepha Plunketta ako riadite?a vojnovych operacii a Thomasa MacDonagha ako riadite?a vzdelavania. Eamonn Ceannt bol neskor pridany ako riadite? komunikacie. V maji 1915 Clarke a MacDermott zriadili vojensky vybor v ramci IRB skladajuci sa z Pearsea, Plunketta a Ceannta a vypracovali plany pre povstanie. Dobrvo?nicky na?elnik ?tabu Eoin MacNeill podporoval povstanie iba za predpokladu zvy?enia podpory verejnosti po nepopularnych opatreniach londynskej vlady ako je zavedenie brannej povinnosti. ?lenovia IRB zastavali dostojnicke hodnosti v dobrovo?nikoch po celej krajine a dostavali rozkazy od vojenskeho vyboru a nie od Eoina MacNeilla.
Plunkett Cestoval do Nemecka v aprili 1915 aby sa spojil s Rogerom Casementom ktory tam pri?iel zo
Spojenych ?tatov
s podporou vodcu organizacie
Clan na Gael
Johnom Devoyom a po rokovaniach s nemeckym ve?vyslancom vo Washingtone s grofom von Bernstorffom aby sa pokusil naverbova? "Irsku brigadu" z radov irskych vojenskych zajatcov a zabezpe?il nemecku podporu pre irsku nezavislos?. Plunkett a Casement spolo?ne predstavili plan, kde by nemecke expedi?ne sily sa vylodili na zapadnom pobre?i Irska, zatia? ?o povstanie v Dubline by odlakalo britske sily a Nemci by s pomocou miestnych dobrovo?nikov obsadili liniu rieky Shannon.
James Connolly - vodca Irskej ob?ianskej armady (ICA) ?o bola ozbrojena skupina socialistickych odborovych mu?ov a ?ien neboli informovany o planoch IRB a hrozilo, ?e za?nu povstanie na vlastnu pas? pokia? by ostatne strany nedokazali kona?. Keby i?li sami, IRB a dobrovo?nici by im ur?ite pri?li na pomoc, ale vodcovia IRB sa v januari 1916 stretli s Connollym a presved?ili ho, aby spojili ich sily. Zhodli sa na tom, ?e nasledujucu Ve?ku noc budu kona? spolo?ne a urobili Connollyho ?iestym ?lenom vojenskeho vyboru. Thomas MacDonagh by sa neskor stal siedmym a poslednym ?lenom.
Jedna z dvoch vlajok, ktore viali na GPO po?as povstania
Skoro rano v pondelok 24. aprila 1916 pribli?ne 1200 dobrovo?nikov a ?lenov ob?ianskej armady prevzali oporne body v centre Dublinu. Spojene sily okolo 400 dobrovo?nikov a ?lenov ob?ianskej armady sa zi?li pred Liberty Hall pod vedenim velite?a Jamesa Connollyho.
Rebelskou zaklad?ou bola vtedy budova Hlavnej po?ty (GPO) kde boli James Connolly a ?tyria ?al?i ?lenovia vojenskej rady: Patrick Pearse, Tom Clarke, Sean Mac Dermott a Joseph Plunkett. Po obsadeni po?ty dobrovo?nici vyvesili dve republikanske vlajky a Pearse ?ital vyhlasenie republiky.
Inde rebelske jednotky zaujali pozicie na Four Courts, Jacob's Biscuit Factory, Boland's Mill, nemocni?nom komplexe South Dublin Union a v palenici na Marrowbone Line. ?al?ia jednotka pod vedenim Michala Mallina sa zakopal v parku St. Stephen's Green.
Hoci bol len ?ahko stra?eny, dobrovo?nikom a ob?ianskej armade pod vedenim Seana Connollyho sa nepodarilo ziska?
Dublinsky hrad
?o bolo centrum britskej vlady v Irsku. Zastrelili policajnu hliadku a premohli vojakov v stra?nici ale nepodarilo sa im potla?i? protiutok. Podsekretar Sir Matthew Nathan upozorneni stre?bou pomohol zatvori? hradne brany. Rebeli obsadili Dublinsku radnicu a pri?ahle budovy. Tie? nedokazali ziska? Trinity College v srdci centra mesta ktoru obra?ovala len h?stka unionistickych ?tudentov. Na poludnie maly tim dobrovo?nikov a ?lenov
Fianna Eireann
napadol Magazine Fort vo Phoenix Park a odzbrojili stra?e s umyslom zmocni? sa zbrani a vyhodi? do povetria budovu ako signal toho, ?e povstanie za?alo. Aj ke? umiestnili vybu?niny, nepodarilo sa im ziska? ?iadne zbrane.
Po?as najmenej dvoch incidentov v Jacob's Biscuit Factory a St. Stephen's Green, dobrovo?nici a ob?ianska armada zastrelili civilistov ktori sa ich sna?ili napadnu? alebo zni?i? ich barikady. Inde civilistov udierali pa?bami pu?iek a posielali ich pre?.
Britska armada bola totalne nepripravena na povstanie a ich odozva od prveho d?a bola v?eobecne nekoordinovana. Na Mount Street skupina dobrovo?nickeho vycvikoveho oddielu britskej armady bola napadnuta rebelmi a ?tyria voajci boli zastreleni skor ako stihli dojs? do kasarni Beggars Bush.
Traja neozbrojeni ?lenovia
Dublinskej metropolitnej policie
boli zastreleni v prvy de? povstania a ich komisar sa rozhodol stiahnu? policiu z ulic. ?iasto?ne v dosledku odstupenia policie vypukla v centre mesta vlna rabovania a to najma v oblasti O'Connell Street. Po povstani bolo zatknutych 425 ?udi pre rabovanie.
Lord Wimborne deklaroval
stanne pravo
v utorok ve?er a odovzdal svetsku moc brigadnemu generalovi Williamovi Lowemu. Britske sily sa spo?iatku usilovali o zabezpe?enie pristupu k Dublinskemu hradu a o izolovanie rebelskych zakladi ktore ako verili sa nachadzaju v Liberty Hall. Britsky velite? Lowe pracoval pomaly, bol si ve?mi neisty a v meste mal len 1269 vojakov ke? sa vratil z vojenskej zakladne Curragh Camp v skorych rannych hodinach 25. aprila.
Rebelom sa nepodarilo ziska? jednu z dvoch hlavnych ?elezni?nych stanic v Dubline alebo niektory z pristavov v Dubline - Dublin Port alebo Kingstown. Vysledkom bolo, ?e po?as nasledujuceho ty?d?a boli Briti schopni privies? tisicky posil z
Anglicka
a ich posadok v Curraghu a
Belfaste
. Do konca ty?d?a britska sila vzrastla na 16 000 vojakov. Ich palebna sila bola poskytovana po?nym delostrelectvom povolanym z ich posadky v
Athlone
, ktore bolo umiestnene na severovychode mesta v Phibsborough a na Trinity College a hliadkovacie plavidlo Helga ktore sa plavilo po rieke Liffey bolo povolane z pristavu Kingstown. V stredu 26. aprila zbrane na Trinity College a Helga za?ali pa?bu na Liberty Hall a dela na Trinity College za?ali strie?a? na pozicie povstalcov najprv na Boland's Mill a potom na O'Connell Street.
"Zrod Irskej republiky" od Waltera Pageta ktory na obraze vyli?il GPO po?as ostre?ovania
Hlavne pozicie rebelov v GPO, Four Courts, Jacob's Factory a v Boland's Mill boli svedkami len maleho boja. Briti ich skor obk?u?ili a bombardovali ako na nich priamo uto?ili. Jeden dobrovo?nik ktory bol v GPO spominal: "my sme prakticky vobec nestrie?ali nako?ko sme nevideli ?iaden cie?." Podobne, rebelske pozicie v St Stephen's Green dr?ala ob?ianska armada pod vedenim
Michaela Mallina
boli neudr?ate?ne potom ?o Briti umiestnili ostre?ova?ov a gu?omety v Shelbourne Hotel a v okolitych budovach. Vysledkom toho bolo, ?e Mallinovi mu?i ustupili do budovy Royal College of Surgeons kde zostali po zvy?ok ty?d?a. Ale tam kde povstali dr?ali trasy po ktorych briti posieli posily sa odohravali ne?utostne boje.
Do Dublinu boli poslane jednotky z Anglicka, ktore sa vylodili v pristave Kingstown rano 26. aprila. K ?a?kym bojom do?lo v okoli
Grand Canal
preto?e tieto jednotky postupovali smerom k Dublinu. Jednotka britskej armady nazyvana Sherwood Foresters sa opakovane dostavali do kri?nej pa?by ke? sa sna?ili prekro?i? Grand Canal na Mount Street. Sedemnas? dobrovo?nikov dokazalo va?ne naru?i? britsku zalohu, zabi? alebo zrani? 240 mu?ov. napriek tomu ?e existovali ?al?ie alternativne trasy cez Grand Canal, general Lowe nariadil opakova? frontalne utoky na pozicie na Mount Street. Vo ?tvrtok Briti nakoniec ziskali poziciu ktora nebola posil?ovana blizkou rebelskou posadkou v Boland's Mills, ale po?as bojov tam utrpeli a? dve tretiny strat ktore mali za cely ty?de? za cenu len ?tyroch m?tvych dobrovo?nikov.
Pozicie rebelov na South Dublin Union, Marrowbone Lane a na zapad od Grand Canal tie? sposobili britskym vojakom ?a?ke straty. South Dublin Union bol ve?ky komplex budov kde sa ve?mi ?a?ko bojovalo okolo aj vo vnutri budov. Do konca ty?d?a sa Britom podarilo ziska? nieko?ko budov ale ostatne zostali v rukach povstalcov. Britski vojaci tie? utrpeli straty pri neuspe?nych frontalnych utokoch na liehovar Marrowbone Lane.
Pozicie povstaleckych sil a britskych jednotiek okolo rieky Liffey v Dubline
Tretia hlavna bojova scena bojov bola na North King Street za Four Courts kde sa vo ?tvrtok Briti sna?ili ziska? dobre zabarikadovane rebelske pozicie. Do tej doby u? rebelske zakladne kapitulovali. Pluk Ju?neho Staffordshireu bod vedenim plukovnika Taylora ziskal len 150 yardov (140 m) ulice za cenu 11 m?tvych a 28 zranenych. Rozzureni vojaci sa vlamali do budov pozd?? ulice a strie?ali a pobodali 15 civilistov ktorych obvi?ovali, ?e bojuju po boku rebelov.
Inde v Portobello kasar?ach dostojnik Bowen Colthurst popravil ?es? civilistov vratane pacifickeho nacionalistickeho aktivistu Francisa Sheehy-Skeffingtona. Tieto pripady zabijania civilistov britskou armadou boli neskor vysoko kontroverzne v Irsku.
Centralna posadka v GPO po d?och ostre?ovania bola nutena opusti? svoje sidlo pri po?iari ktori sa ?iril po celom GPO. Connolly nebol schopny ni?oho kvoli strelnej rane do ?lenka a velenie predal Pearsovi. O'Rahilly bol zabity po?as ustupu z GPO. Kvoli evakuacii po?ty prerazili steny susednych budov bez toho aby pre?li pod pa?bu Britov a zaujali nove pozicie na 16 Moore Street. V sobotu 29. aprila sa posadka z tohto noveho velite?stva potom ?o si uvedomila, ?e sa nemo?u vymani? z tejto pozicie bez strat, Pearse vydal v?etkym rotam rozkaz ku kapitulacii. Pearse sa bezpodmiene?ne vzdal brigadnemu generalovi Lowemu. V kapitula?nom dokumente stalo:
"Aby sa zabranilo ?al?iemu zabijaniu ob?anov Dublinu a v nadeji, ?e zachranime ?ivoty na?ich nasledovnikov ktori su teraz obk?u?eni a v men?ine, ?lenovia Do?asnej vlady v zakladniach sa dohodli na bezpodmiene?nej kapitulacii a naria?ujeme v?etkym velite?om okresov v meste a v grofstve zlo?i? zbrane."
GPO bola jedina povstalecka zaklad?a, ktora bola ziskana po?as ty?d?a. Ostatne boli odovzdane a? po tom ?o Pearse nariadil kapitulaciu. Sporadicke boje preto prebiehali a? do nedele , kedy sa slovo kapitulacia dostalo aj do inych povstaleckych posadok. Velenie britskym jedontkam bolo odovzdane z ruk Loweho generalovi Maxwellovi ktory pri?iel do Dublinu prave v?as aby prijal kapitulaciu povstalcov. Maxell bol urobeny do?asnym vojenskym guvernerom Irska.
Jednotky Irskych dobrovo?nikov boli mobilizovane na Ve?kono?nu nede?u na nieko?kych miestach mimo Dublinu ale kvoli rozkazu Eoina MacNeilla sa va??ina z nich vratila domov bez boja. Okrem toho vzh?adom na zachytenie nemeckych zbrani na lodi AUD boli provin?ne jednotky dobrovo?nikov zle vyzbrojene. Na juhu sa v meste Cork zhroma?dilo asi 1200 dobrovo?nikov pod vedenim Tomasa Mac Curtaina v nede?u ale po obdr?ani rozkazov odoslanich z vedenia v Dubline sa museli rozpusti?. Tento rozkaz nahneval mnoho dobrovo?nikov. MacCurtain pod tlakom katolickeho duchovenstva suhlasil s kapitulaciou svojich mu?ov v stredu. Jedine nasilie v Corku nastalo ke? rodina Kentovcov sa branila zatknutiu RIC. Jeden ?len rodiny bol po?as prestrelky zastreleny a ?al?i bol neskor popraveny.
K jedinej ve?kej poty?ke do?lo v meste
Ashbourne
v
grofstve Meath
. Dobrovo?nici z 5. batalionu Dublinskej brigady (tie? znamy ako Fingalsky batalion) vedeny Thomasom Asheom a Richard Mulcahym zlo?eny pribli?ne z 60 mu?ov mobilizovanych vo
Swords
kde sa zmocnili kasarni RIC a budovy po?ty. Toto iste urobili v ne?alekych dedinach Donabate a Garristown e?te pred utokom na kasarne RIC v Ashtown.
Po?as utoku na kasarne, hliadka RIC sa dostala pod pa?bu ktora viedla k pa? hodinovej prestrelke v ktorej bolo osem stra?nikov RIC zastrelenych a 15 zranenych. Tie? boli zabity dvaja dobrovo?nici a pa? zranenych. Po?as prestrelky bol zabity aj jeden civilista. Mu?i Thomasa Ashea taborili v Kilsalaghan blizko Dublinu a? do soboty, kedy dostali prikaz ku kapitulacii.
Dobrovo?nicke kontingenty sa tie? mobilizovali v grofstvach Meath a Louth ale nedokazali sa spoji? s jednotkou Severneho Dublinu a? pokia? nekapitulovali. 24. aprila v
grofstve Louth
dobrovo?nici zastrelili ?lena RIC nedaleko dediny Castlebellingham po?as incidentu v ktorom bolo zajatych 15 ?lenov RIC.
V grofstve Wexford asi 100 dobrovo?nikov vedenych Robertom Brennanom, Seamusom Doyleom a J. R. Etchinghamom prevzali
Enniscorthy
vo ?tvrtok 27. aprila do nasledujucej nedele. Vykonali kratky a neuspe?ny utok na kasarne RIC, ale ke? sa im ich nepodarilo prevzia? rozhodli sa, ?e namiesto toho urobia ich blokadu. Po?as ich okupacie mesta vykonavali take gesta ako vlajuca irska trikolora na divadle Atheneum z ktoreho si urobili sidlo a pochodavli v uniformach cez mesto.
Mala skupina dobrovo?nikov vyrazila z Dublinu a vratilii sa ke? stretli vlak plny britskych jednotiek na ich ceste k Enniscorthy. V sobotu boli dvaja dobrovo?nicky vodcovia eskortovany Britmi do vaznica Arbour Hill kde im Pearse nariadil, aby sa vzdali.
Na zapade Liam Mellows viedol 600 - 700 dobrovo?nikov v neuspe?nych utokoch na nieko?ko policajnych stanic v mestach Oranmore a Clarinbridge v
grofstve Galway
. Tie? bola poty?ka v meste Clarinbridge kde bol zabity jeden ?len RIC (Constable Patrick Whelan). Av?ak jeho mu?i boli uboho vyzbrojeny iba s 25 pu?kami a 300 brokovnicami z ktorych mnohe boli vybavene iba bodakmi. Ku koncu ty?d?a boli Mellowsovi ve?mi zle zasobovani potravinami a po?uli, ?e ve?ke britske posily boli poslane na zapad. Okrem toho britsky kri?nik HMS Gloucester pri?iel do
Galway Bay
kde ostre?oval polia okolo
Athenry
kde ostre?oval rebelske pozicie.
29. aprila dobrovo?nici vyhodnotili situaciu ako beznadejnu a rozptylili sa do mesta Athenry. Mnoho z nich bolo zatkunich v obdobi po povstani, zatia? ?o iny vratane Mellowsa mali by? na uteku. V ?ase ke? britske posily dorazili na zapad, povstanie tam u? bolo rozpustene.
Sackville Street (dnes O´Connell Street),Dublin, po povstani
General Maxwell rychlo signalizoval svoj zamer zatknu? v?etkych nebezpe?nych ?lenov Sinn Fein ktori sa aktivne podie?aju na tomto hnuti aj ke? nie v tomto povstani ktore odzrkadlilo popularnu vieru ?e Sinn Fein je separatisticka organizacia ktora nebola ani militantna ani republikanska tak po?as povstania ur?ite bola. Celkovo bolo zatknutych 3430 mu?ov a 79 ?ien aj ke? va??ina z nich bola nasledne prepustena.
V serii sudov ktore za?ali 2. maja bolo 90 ?udi odsudenych na trest smrti. Patnas? z nich (vratane v?etkych siedmych signatarov vyhlasenia republiky) mali svoje tresty potvrdene priamo Maxwellom a boli vykonane vo vaznici
Kilmainham Gaol
zastrelenim odsudenych medzi 3 a? 12 majom (medzi zastrelenymi bol aj Connolly ktory bol zastreleny zatia? ?o bol sputany na stoli?ke kvoli zranenemu ?lenku). Nie v?etci popraveni boli vodcovia. Willie Pearse sam seba opisal ako osobneho ata?e jeho brata Patricka Pearseho. John MacBride ani nevedel o povstani pokia? neza?alo, ale bojoval proti Britom v
burskej vojne
pred patnastimi rokmi. Thomas Kent sa neu?astnil vobec. Bol popraveny za zabitie policajta po?as utoku na jeho dom po povstani. Najprominentnej?im vodcom ktory unikol poprave bol
Eamon de Valera
velite? 3. batalionu kvoli jeho americkemu pasu. Prezident sudov bol Charles Blackader.
Ruiny Metropole Hotel na Sackville Street
1 480 mu?ov bolo internovanych v
Anglicku
a
Walese
z ktorych mnohi ako
Arthur Griffith
mali malo alebo nemali ni? spolo?neho s aferou. Tabory ako Interna?ny tabor Frongoch sa stal "?kolou revolucie" kde buduci vodcovia ako
Michael Collins
,
Terence McSwiney
a
J. J. O'Connell
za?ali planova? nadchadzajucu
vojnu za nezavislos?
. Popravy povstalechych vodcov odsudenych na trest smrti sa konali v priebehu deviatich dni:
- 3. maj: Patrick Pearse, Thomas MacDonagh a Thomas J. Clarke
- 4. maj: Joseph Plunkett, William Pearse, Edward Daly a Michael O'Hanrahan
- 5. maj: John MacBride
- 8. maj: Eamonn Ceannt, Michael Mallin, Sean Heuston a Conn Colbert
- 12. maj: James Connolly a Sean MacDiarmada
Britski vojaci ktori preh?adavaju rieku Tolka v Dubline kvoli zbraniam a municii
Kra?ovska komisia bola zriedena skuma? pri?iny povstania. Vypo?uvanie za?alo 18. maja pod vedenim Lorda Hardingeho z Penshurst. Komisia vypo?ula dokazy od Sira Matthewa Nathana, Augustineho Birrella, Lord Wimborneho, Sira Nevilla Chamberlaina (generalny in?pektor Kra?ovskej irskej policie), generala Lovicka Frienda, majora Ivora Priceho z vojenskeho spravodajstva a ?al?ich. Sprava zverejnena 26. juna bola kritickou pre dublinsku administrativu v ktorej sa pisalo ?e Irsko bolo nieko?ko rokov vedene na principe poru?ovania zakonov ak by to umo?nilo vyhnu? sa kolizii s akymiko?vek frakciami irskeho ?udu. Birrell a Nathan odstupili ihne? po povstani. Wimborne tie? neochote odstupil a bol preveleny do Londyna no bol opatovne vymenovany na konci roka 1917. Skoro nato odstupil aj Chamberlain.
Stretnutie s nazvom Count Plunkett d?a 19. aprila viedlo k vytvoreniu ?irokeho politickeho hnutia pod zastavou Sinn Fein ktore sa sformovalo na
Ard Fheis
strany Sinn Fein 25. oktobra 1917. Kriza brannej povinnosti v roku 1918 zosilnila podporu verejnosti pre Sinn Fein pred v?eobecnymi vo?bami do britskeho parlamentu
14. decembra
1918
. Vyustilo to v ohromne volebne vi?azstvo pre Sinn Fein, ktorej poslanci sa zi?ili v Dubline
21. januara
1919
kde vytvorili
Dail Eireann
prijali
deklaraciu nezavislosti
.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Easter Rising
na anglickej Wikipedii.