한국   대만   중국   일본 
Var?avske metro ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Var?avske metro

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Var?avske metro tvoria dve linky podzemnej drahy vo Var?ave . Je to jedine metro v Po?sku .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vyhlaseni nezavisleho Po?ska v roku 1918 sa Var?ava stala hlavnym mestom noveho ?tatu. V tomto ?ase vznikli prve plany na vybudovanie siete podzemnej ?eleznice. Za?ali sa pripravne prace, av?ak Ve?ka hospodarska kriza v 30. rokoch a druha svetova vojna ich zastavili. Plany po?itali s dvoma linkami s celkovou d??kou 13,8 km. Po Var?avskom povstani a oslobodeni bolo zni?enych 90 percent budov v strede mesta a tak bola dole?itej?ia obnova mesta ako doprava.

Var?ava bola prebudovana ako moderne mesto so ?irokymi bulvarmi a domami v sovietskom ?tyle. Z dopravneho h?adiska mala by? zavedene, podobne ako v Prahe , aj podpovrchova elektri?ka, a to trasovana rovnako ako prva linka predvojnoveho projektu. Na okrajovych ?astiach by linka viedla po povrchu a v centre meste by sa nachadzalo nieko?ko stanic pod zemou. Projekt bol v?ak v roku 1948 zru?eny a nahradeny koncepciou klasickeho metra, vedeneho zhruba 15 metrov pod povrchom. Jeho realizacia sa v?ak tie? neuskuto?nila.

Schema metra

Obrat priniesla a? hrozba jadrovej vojny . Komunisticke urady si uvedomovali, ?e budu v pripade ohrozenia musie? zaisti? aj prevadzku cez rieku Vislu , aj ochranu civilneho obyvate?stva. Vypracovali sa plany na vystavbu prvej trate, vedenej severoju?nym smerom a zalo?enej hlboko pod zemou. Na sedemnastich miestach za?ali su?asne a okam?ite stavebne prace, vybudovalo sa 771 metrov tunelov. Po smrti Stalina v roku 1953 sa va??ina prac zastavila a Var?ava zase stratila nadej na vlastny system podzemnej drahy, prebiehali v?ak rozne prieskumne prace a? do roku 1957.

Kone?ne rozhodnutie o vystavbe podzemnej drahy pod mestom padlo v roku 1984 , metro bolo koncipovane ako klasicke metro sovietskeho typu. Vzh?adom na to, ?e Po?sko sa nachadzalo v tom ?ase v nie ve?mi priaznivej ekonomickej situacii, stavba postupovala pomaly. Prvy usek modrej linky 1 s jedenastimi stanicami bol sprevadzkovany v roku 1995 a stale sa roz?iruje. Existuju aj plany na vybudovanie ?al?ich dvoch liniek, ?ervenej a zelenej.

Druha linka (M2) so 7 stanicami bola otvorena 8. marca 2015 . Spaja vychodny a zapadny breh Visly a naklady na jej vystavbu presiahli 1 mld. eur.

Linky [ upravi? | upravi? zdroj ]

M1 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ozn. Nazov stanice Odovzdana do pou?ivania Lokalizacia
STP1 Kabaty ? Depo 7. april 1995 ul. Wilczy Doł
A1 Kabaty 7. april 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej , ul. W?wozowa
A2 Natolin 7. april 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej , ul. Belgradzka
A4 Imelin 7. april 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej , ul. Indiry Gandhi
A5 Stokłosy 7. april 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej , ul. Jastrz?bowskiego, ul. Herbsta
A6 Ursynow 7. april 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej , ul. Surowieckiego, ul. Bartoka, ul. Wokalna
A7 Słu?ew 7. april 1995 ul. Wałbrzyska, ul. Batuty, ul. Sonaty
A8 Wilanowska 7. april 1995 ul. Puławska , blizko al. Wilanowskiej,
A9 Wierzbno 7. april 1995 Aleja Niepodległo?ci , ul. Woronicza , ul. Naruszewicza
A10 Racławicka 7. april 1995 Aleja Niepodległo?ci , ul. Racławicka, ul. Wiktorska
A11 Pole Mokotowskie 7. april 1995 Aleja Niepodległo?ci , ul. Rakowiecka
A12 Politechnika 7. april 1995 ul.Wary?skiego ( Rondo Jazdy Polskiej ) i ul. Nowowiejska
A13 Plac Konstytucji planovana Plac Konstytucji , ul. Wilcza
A14 Centrum 26. maj 1998 pl. Defilad , rondo R. Dmowskiego
A15 ?wi?tokrzyska 11. maj 2001 ul. ?wi?tokrzyska , ul. Marszałkowska
A16 Ratusz Arsenał 11. maj 2001 pl. Bankowy , ul. Długa, al. Solidarno?ci
A17 Muranow planovana ul. gen. Andersa, ul. Anielewicza, ul. ?wi?tojerska
A18 Dworzec Gda?ski 20. december 2003 ul. gen. Andersa, ul. Słomi?skiego
A19 Plac Wilsona 8. april 2005 Plac Thomasa Woodrowa Wilsona
A20 Marymont 29. december 2006 ul. Słowackiego, ul. Popiełuszki, ul. Armii Krajowej
A21 Słodowiec 23. april 2008 ul. Kasprowicza, ul. ?eromskiego, ul. Marymoncka
A22 Stare Bielany 25. oktober 2008 ul. Kasprowicza, ul. Płatnicza, al. Zjednoczenia
A23 Wawrzyszew 25. oktober 2008 ul. Kasprowicza, ul. Wolumen, ul. Lindego
A2 Młociny 25. oktober 2008 ul. Kasprowicza, ul. Nocznickiego

M2 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ozn. Nazov stanice Odovzdana do pou?ivania Lokalizacia
STP2 Karolin - Depo planovany rok otvorenia 2026
C1 Karolin planovany rok otvorenia 2026
C2 Chrzanow planovany rok otvorenia 2026
C3 Lazurowa planovany rok otvorenia 2026
C4 Bemowo 30. ?ervna 2022
C5 Ulrychow 30. ?ervna 2022
C6 Ksi?cia Janusza 4. dubna 2020
C7 Młynow 4. dubna 2020
C8 Płocka 4. dubna 2020
C9 Rondo Daszy?skiego 8. marec 2015 Rondo Daszy?skiego, ul. Prosta
C10 Rondo ONZ 8. marec 2015 Rondo ONZ, ul. Prosta, ul. ?wi?tokrzyska, al. Jana Pawła II.
C11 ?wi?tokrzyska 8. marec 2015 ul. ?wi?tokrzyska, ul. Marszalkowska
C12 Nowy ?wiat-Uniwersytet 8. marec 2015 ul. ?wi?tokrzyska
C13 Centrum Nauki Kopernik 8. marec 2015 Wybrze?e Ko?ciuszkowskie, Skwer Kahla
C14 Stadion Narodowy 8. marec 2015 ul. Sokola
C15 Dworzec Wile?ski 8. marec 2015 ul. Targowa, al. Solidarno?ci
C16 Szwedzka 15. za?i 2019
C17 Targowek Mieszkaniowy 15. za?i 2019
C18 Trocka 15. za?i 2019
C19 Zacisze 28. za?i 2022
C20 Kondratowicza 28. za?i 2022
C21 Brodno 28. za?i 2022

Vlaky [ upravi? | upravi? zdroj ]

V su?asnosti disponuje linka ruskymi vozidlami typu 81-71 v po?te 60 ks, ako aj modernymi vlakmi od firmy Alstom v po?te 108 ks a vlakmi od firmy Siemens .

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]