Ursida

	Medve?ovite
	; ?ijuci zastupcovia: prvy st?pec zhora: medve? baribal , medve? malajsky ; druhy st?pec: medve? hnedy , medve? biely , medve? okuliarnaty ; treti st?pec: panda ve?ka , medve? u?aty , medve? pyskaty
Vedecka klasifikacia
Domena	eukaryoty
Ri?a (regnum)	?ivo?ichy (Animalia)
Vyvojovy stupe?	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vyvojova vetva	druhoustovce (Dueterostomia)
Kme? (phylum)	chordaty (Chordata)
Podkme? (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	?e?ustnatce (Gnathostomata)
Stupe?	?tvorno?ce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	?ivorode (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	maso?ravce (Carnivora)
Podrad (subordo)	suchozemske (Fissipedia)
?e?a? (familia)	medve?ovite (Ursidae)
Vedecky nazov
	Ursidae ; G. Fischer de Waldheim , 1817
	Vedecka klasifikacia preva?ne pod?a tohto ?lanku
	Biologicky portal

Ursida je ve?ky taxon maso?ravcov . V mnohych systemoch (podrobnosti pozri ni??ie) je uplne alebo takmer zhodny s nad?e?a?ou medvede (lat. Ursoidea) a ?e?a?ou medve?ovite (Ursidae) ?i pod?e?a?ou medvede (Ursinae). Rody z tohto taxonu (okrem rodov zo skupiny Ailuropidini , teda okrem (?asti) pand ) sa po slovensky volaju medve? , pokia? vobec maju slovenske meno.

Maco [ upravi? | upravi? zdroj ]

Domacky ekvivalent slova medve? je od 19. storo?ia slovo maco (odvodene zdrobneniny su: macko alebo macik ). Tvar macko bolo zo sloven?iny prebrany aj do ma?ar?iny (ma?.: macko). Jeho etymologiu pozri ni??ie. ^[1]^[2]

Etymologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Slovo medve? (v star?ej sloven?ine aj: nedv(i)e?) sa v roznych obmenach vyskytuje u v?etkych Slovanov a znamena medojed, t.j. pojeda? medu , ten, kto je(dava) med. Rekon?truovana praslovanska (a dolo?ena staroslovienska) podoba tohto slova je *medv?dь; tato vznikla zo spojenia praslovanskych slov *medъ (vyznam: med) a ?sti (vyznam: jes?). Je ale mo?ne, ?e toto slovo je u? praindoeuropske; jeho praindoeuropska podoba by potom bola *med ^hu-(h ₁)ed-. Dokladom spravnosti tejto etymologie je aj staroindicke slovo madh(u)vad, ktore znamena ten, kto je sladke (prip. med) alebo pojeda? sladkeho (prip. medu). Spominane praslovanske (a pripadne aj praindoeuropske) slovo je pravdepodobne tabuisticka nahrada povodneho, uplne odli?neho nazvu tohto zviera?a, preto?e vyslovi? (skuto?ne) meno nebezpe?neho zviera?a sa pova?ovalo za nevhodne. Tento povodny nazov mal v praindoeurop?ine rekon?truovanu podobu *r?kthos (*r?kþos), *r?ktos, *r?ksos alebo *r?tkos (je sporne, ktory z tychto tvarov je spravny), pri?om z tohto praindoeuropskeho tvaru vzniklo napriklad latinske slovo ursus a grecke slovo arktos (obe znamenaju medve?). V praslovan?ine mal vy??ie spominany povodny nazov rekon?truovanu podobu *rъsь. ^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]^[8]^[9]

Slovo maco povodne znamenalo domacky tvar mena Matej . Aj tu asi ide o tabuisticku nahradu povodneho odli?neho nazvu tohto zviera?a, ktorym je v tomto pripade nazov medve?. ^[1]

Anatomia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medve?ovite maju ve?mi robustnu postavu, ve?ku lebku , kratky chvost a silne nohy s dlhymi nezatiahnute?nymi pazurmi , ktorymi mo?u jedinym uderom zabi? aj ve?ke zviera. Samce su a? o 20 % va??ie ne? samice . Srs? byva ?iernej, hnedej alebo bielej farby, obvykle maju na prsiach ?lty alebo biely znak. Pod?a dlheho ?ufaku, malych o?i a u?i sa da usudzova?, ?e maju vyborny ?uch , ale zarove? zly zrak a sluch. Stoli?ky niektorych druhov stratili rezaciu a trhaciu funkciu. Miesto toho su ploche s hrbolkami a su vybornym nastrojom na drvenie vegetacie.

Medve?ovite chodia pomaly a pri chodzi sa dotykaju zeme v?etkymi piatimi prstami aj patou , ale v pripade potreby doka?u ve?mi rychlo zrychli? a tie? ve?mi dobre ?plhaju.

Medzi medve?mi najdeme najva??ieho ?ijuceho maso?ravca (?elmu) vobec, je nim poddruh medve?a hnedeho ? kodiak, ktory vo vzty?enej polohe na zadnych nohach dosahuje vy?ku a? 3,5 m.

Potrava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Potrava va??iny druhov medve?ovitych sa sklada va??inou zo zmesi masa , vratane ryb a hmyzu , a rastlinneho materialu ako su korene a bobule. Vyhradne na maso sa ?pecializuje len medve? biely , preto?e ne?ije v prostredi s vegetaciou, zatia??o panda ve?ka je takmer vylu?ne vegetarian . ?ivi sa bambusovymi vyhonkami. Medvede zbieraju potravu predov?etkym vo dne a na rastlinnu stravu sa zameriavaju viac ne? ostatne ?elmy, a preto travia omnoho viacej ?asu k?menim.

Povod [ upravi? | upravi? zdroj ]

Predkom su?asnych medve?ov je pod?a niektorych nazorov oligocenny rod Cephalogale , dosahujuci pribli?ne ve?kosti dne?nej pandy ?ervenej . V tom obdobi mali e?te v?etci predchodcovia medve?ov dlhy chvost a dosahovali podobne rozmery. V priebehu evolucie zva??ovali medvede postupne svoje rozmery, a? sa nakoniec stali najva??imi suchozemskymi ?elmami s masivnou hlavou, silnym telom a kratkym chvostom. Miestom povodu medve?ov bola Eurazia .

Systematika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ursida = Ursoidea v ?ir?om zmysle = Ursidae A:

?rod † Adracon
rod † Amphicynodon (Cynodon, Paracynodon) ? zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle (t. j. Phoicoidea v ?ir?om zmysle)
rod † Allocyon ? zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle
rod † Kolponomos - zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle
rod † Parictis (=Cympylocynodon, Parietis, Subparictis) - zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle
rod † Adelpharctos De Bonis 1971 - zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle
rod † Allocyon - zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle
rod † Drassonax - zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle
?rod † Pachycynodon - zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle
?rod † Nothocyon - zar. aj pod Pinnipedia v ?ir?om zmysle
nad?e?a? Ursoidea v u??om zmysle:
- rod † Amphicticeps
- ?rod † Ursulus
- ?rod† Metarctos
- ?rod † Harpaleocyon
- ?e?a? Ursidae B (pod?e?a? Ursinae A):
  - pod?e?a? Hemicyoninae (?e?a? Hemicyonidae ) v ?ir?om zmysle
    - (-) Phoberocyoninae ( Phoberocyonidae )
      - rod † Phoberogalen
      - rod † Phoberocyon
      - rod † Plithocyon
    - (-)Hemicyoninae (Hemicyonidae) v u??om zmysle
      - rod † Hemicyon
      - rod † Dinocyon
      - rod † Zaragocyon
      - rod † Cephalogale ? zara?ovane aj priamo pod Ursoidea B
  - pod?e?a? Ursinae B (?e?a? Ursidae C)
    - skupina Tremarctini (pod?e?a? Tremactinae )
      - ?rod † Pararctotherium
      - ?rod † Thaumastocyon
      - rod † Arctodus (=Arctothermium, Tremarctotherium)
      - rod † Plionarctos
      - rod Tremarctos ? medve?
    - skupina Ailuropodini (pod?e?a? Ailuropodinae )
      - rod † Agriarctos
      - rod Ailuropoda (=Aelureidopus, Ailuropus, Pandarctos) - panda /star?ie bambusiar
      - ?rod † Ailurarctos
    - skupina Ursavini
      - rod † Agriotherium ? zara?ovane aj inde v Ursidae, nap. pod Ailuropodini
      - rod † Indarctos ? zara?ovane aj pod Ailuropodini
      - rod † Ursavus (vratane Ballusia ) ? zara?ovane aj pod Ursini
    - skupina Ursini ( Ursinae C)
      - rod Helarctos ? medve? ? niekedy zara?. pod Ursus; jediny druh je medve? malajsky ( Helarctos/Ursus malayanus )
      - rod Melursus ? medve? - ?asto zara?. pod Ursus; jediny druh je medve? pyskaty ( Melursus/Ursus ursinus )
      - rod Ursus - medve? (=Arceus, Arcticonus, Chondrorhynchus, Danis, Euarctos, Melanarctos, Mylarctos, Myrmarctos, Prochilus, Selenarctos, Thalarctos, Thalassarctos, Thalassiarchus, Ursarctos, Vetularctos)

Priamo pod Ursida sa niekedy zara?uje aj:

?e?a? Amphicyonidae
taxon plutvono?ce v ?ir?om zmysle ( Pinnipedimorpha , Pinnipedia v ?ir?om zmysle, Phoicoidea v ?ir?om zmysle)

Star?ie sa niekedy ved?a Ailuropodinae zara?ovala aj pod?e?a? Ailurinae (dnes zara?ovana inak alebo ako ?e?a? pandovite ).

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ ^a ^b maco. In: KRALIK, ?ubor . Stru?ny etymologicky slovnik sloven?iny . 1. vyd. Bratislava : Veda , 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7 . S. 338.
↑ macko [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-11-06]. Dostupne online.
↑ medv??dь. In: TRUBA?OV, O. N. (ed.). Etimologi?eskij slovar slavjanskich jazykov. T. 18. Moskva: Nauka. S. 65-66
↑ medv??dь, medъ. In: DERKSEN, R. Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon. Leiden, Boston: Brill. 2008
↑ медведь. In: ?ERNYCH, P. J. Istoricko-etimologi?eskij slovar russkogo jazyka. Vol. 1. Moskva. 1999. S. 519
↑ Devickij, V. V.. Osnovi germanistyky (Основи герман?стики) . [s.l.] : Nova Kniga (Нова Книга), 2008. 528 s. ISBN 978-966-8609-66-4 . S. 32.
↑ KAPOVI?, Mate; RAMAT, Anna Giacalone; RAMAT, Paolo. The Indo-European Languages . [s.l.] : Taylor & Francis, 2017. 650 s. ISBN 978-1-317-39153-1 . S. 30.
↑ medv?d. In: GEBAUER, J. Slovnik staro?esky, I?II. Praha: ?eska akademie… . 1903 a 1916; Praha: Academia, 1970.
↑ medve?. In: KRALIK, ?ubor . Stru?ny etymologicky slovnik sloven?iny . 1. vyd. Bratislava : Veda , 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7 . S. 352.