Tyrkys
je
mineral
kry?talizujuci v
triklinickej sustave
, chemicky hydratovany zasadity
fosfore?nan
medi
a
hlinika
- CuAl
6
(PO
4
)
4
(OH)
8
·4H
2
O peknej modrozelenej farby. Znamy je u? od
staroveku
, pou?iva sa ako
polodrahokam
a ozdobny kame?. Nazov pochadza pravdepodobne z
fr.
slova
pierre turquoise
, znamenajuceho turecky kame?. Tyrkys sa v?ak v
Turecku
nenachadza, nazov vznikol pravdepodobne tak, ?e Turci s nim obchodovali a boli jeho hlavnym dovozcom na zapad.
Tvrdos? tyrkysu je nie?o menej ako 6 (v
Mohsovej stupnici
), tesne pod
ortoklasom
. Len zriedka vytvara male
kry?taliky
, va??inou sa vyskytuje v roznych masivnych utvaroch, pripadne vytvara rozne povlaky. Od tvaru zavisia aj ?al?ie vlastnosti tyrkysu: prieh?adnos? (kry?taly su prieh?adne, masiv je neprieh?adny) a lesk (kry?talovy ma skleny lesk, masivny matny). Farba je va?inou modra (tyrkysova), ale vyskytuju sa aj odtiene zelenej, belasej, prip. bielej.
Tyrkys je nerozpustny vo vode a kyselinach, s vynimkou horucej
kys. chlorovodikovej
. Jeho hustota sa pohybuje od 2,6 do 2,9 kg.dm
?3
.
Tyrkys je sekundarny mineral medi, preto sa vyskytuje na jej naleziskach. Musia v?ak by? pritomne aj mineraly hlinika,
fosforu
a
pH
men?ie ako 7, aby bol mo?ny jeho vznik. Typickym prostredim je suche
aridne
prostredie vysoko premenenych
vulkanitov
spolu s vyskytom
oxidov
?eleza
. Taktie? je mo?ny jeho vznik z
hydrotermalnych roztokov
.
Ako sprievodne mineraly tyrkysu sa vyskytuju
kaolinit
,
montmorillonit
,
alofan
,
wavellit
a
pyrit
.
Tyrkys je jeden z prvych drahokamov, ktory bol ?a?eny. Jeho ?a?ba je dolo?ena u? pred 5000 rokmi.
Ta?ba tyrkysu sa datuje u? od prvej dynastie. Na polostrove
Sinaj
je ?es? nalezisk, v?etky su v juhozapadnej ?asti ostrova a pokryvaju ploch 650 km
2
. Dve z nich
Serabit el-Chadim
a
Wadi Maghreh
su pravdepodobne najstar?ie
bane
na svete. Tyrkys sa tu vyskytuje v
pieskovcoch
prekrytych
bazaltami
. V su?asnosti sa u? ne?a?i, aj ke? miestni obyvatelia ho sporadicky zbieraju.
Iranske
naleziska su tie? ve?mi stare. Tyrkys sa ?a?i v baniach pri vrchu
Ali-mersai
, asi 25 km od
Ma?hadu
, hlavneho mesta provincie
Chorasan
. Tyrkys sa vyskytuje v
zvetranom
trachyte
, spolu s vrstvami
limonitu
a pieskovcov.
Men?ie, tie? stare naleziska su v
?ine
, kde sa vyskytuje v silne prekremenenych
vapencoch
, v
Tibete
,
Turkmensku
,
Afganistane
a
?ile
. Nov?ie bol objaveny v
USA
,
Australii
(
Queensland
a
Victoria
), a
Nemecku
(
Sasko
).
Kolekcia tyrkysovych ?perkov.
Jedine prakticke vyu?itie tyrkysu pre jeho krasne farby je v ?perkarstve. Ako ozdobny kame? sa vyskytuje u? v starom
Egypte
,
Indii
,
Mezopotamii
, ?ine,
Perzskej
ri?i (tu bol po staro?ia narodnym kame?om) a predkolumbovskej Amerike. Do Europy, kde bol a? do
14. storo?ia
neznamy, sa dostal po
hodvabnej ceste
. Pou?iva sa hlavne ako ozdobny kame? do bro?ni, prste?ov, spon, konskych ohlavok a pod. (v tomto smere sa za najkraj?ie pova?uju perzske a indicke prace), ako aj obkladovy kame? stavieb (naj?astej?ie
me?it
). ?asto sa do tyrkysu (hlavne v Perzii) vyryvali slova, ktore boli potom vykladane
zlatom
.
Ine vyznamy (napr. ako ruda medi) nemaju prakticky vyznam.
?aste su aj imitacie tyrkysu (ako prvi ich vyrabali egyp?ania zo skla s primesami zlu?enim medi), napr. tzv.
Viedensky tyrkys
, ?o je chemicky vyzra?any fosfore?nan hlinity, zafarbeny oleatom me?natym, alebo
neolit
, ?o je zmes
bayeritu
(
hydroxid hlinity
) a
fosfore?nanu me?anteho
. Ako tyrkys sa ?asto predava ja zafarbeny hydroxid
boritokremi?itan vapenaty
tzv.
howlit
. V?etky tieto napodobeniny maju odli?ne fyzikalne vlastnosti od praveho tyrkysu. V roku
1972
bol v?ak tyrkys syntetizovany Pierrom Gilsonom.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Tyrkys