Dirk Bouts,
Kristus t?nim korunovany
(detail na t??ovu korunu), olej a tempera na dreve, cca.
1470
,
The National Gallery
,
Londyn
Maarten van Heemskerck,
Kristus t?nim korunovany
, olej na dreve (preneseny na platno), cca.
1550
, Frans Hals Museum,
Haarlem
T??ova koruna
(ine nazvy: T??ova koruna Spasite?a
[
chyba zdroj
]
, Bo?ia t??ova koruna
[
chyba zdroj
]
) je
biblicky
termin a
kres?ansky
symbol, ktory pripomina umu?enie
Je?i?a Krista
; v be?nom jazyku symbol utrpenia. Spomina sa v
Matu?ovom
(Mt 27, 29),
Markovom
(Mk 15, 17) a
Janovom
(Jn 19, 2 ? 5)
evanjeliu
. Pod?a evanjelii t??ovu korunu, ktora bola mu?iacim nastrojom Je?i?ovi po?as mu?enia nasadili rimski vojaci. Mala dvojaku funkciu: poni?i? Je?i?a (korunova? ho za ?idovskeho kra?a, ?o bol vysmech) a sposobi? mu ?kodu a boles?.
Jan pripomina, ?e rimski vojaci sa v noci zo
?tvrtka Svateho ty?d?a
(Zeleny ?tvrtok) na
Piatok utrpenia Pana
(Ve?ky piatok) vysmievali
Kristovi
a jeho kra?ovskej moci tym, ?e mu nasadili t??ovu korunu. Kratko pred vystupom na
Kalvariu
s kri?om na chrbte Je?i?a ?ikanovali a tyrali rimski vojaci. Napoly v mdlobach sa zrutil na kamenny chodnik, mokry od vlastnej krvi. Rimskym vojakom sa zdalo smie?ne, ?e ?id z vidieka sa mo?e vyhlasova? za kra?a. Preto mu cez plecia prehodili dlhe rucho a do ruky mu dali trstinu, ktora mu slu?ila ako ?ezlo
[1]
. Na dokon?enie svojej potupy potrebovali korunu. Pru?ne konare pokryte dlhymi t??mi (zvy?ajne sa pou?ivali na zvazovanie dreva na ohe?) boli spletene do tvaru koruny a potom mu boli zabodnute do poko?ky hlavy, ?o sposobilo silne krvacanie
[2]
[3]
.
T??ova koruna, Bedfordske muzeum
Povodne bola t??ova koruna v
Jeruzaleme
, ale v roku
1060
bola prevezena do
Kon?tantinopolu
.
Nikolaj Mesarit
, efezsky metropolita, teolog, cirkevny a ?tatny ?inite? informuje, ?e v roku
1201
v Kon?tantinopole, v Chrame Panny Fary (
gr.
. το? Θ?ρου - pri majaku) - v kostole, ur?enom na ka?dodennu liturgiu v pritomnosti cisara a jeho rodiny, ako aj na slavnostne bohoslu?by v 1. de? v roku, 1. maja, v de? spomienky na proroka Elia?a (v pritomnosti synklitu), na Zeleny ?tvrtok a na Bielu sobotu, sa uchovavali tieto relikvie: Kristova t??ova koruna, Kristova tunika, Kristova palica, bi? na bi?ovanie, svaty klinec, Longinova kopija, ?asti Kristovych sandalov (ktore priniesol cisar
Jan Tzimiskes
z
Palestiny
v roku
975
)
[4]
.
Kon?tantinopol
bol vyplieneny po?as
?tvrtej kri?iackej vypravy
v roku
1204
. Kri?iaci si z Kon?tantinopolu odniesli relikvie vratane t??ovej koruny. Korunu kupil
?udovit IX.
v roku
1238
od
kon?tantinopolskeho cisara
Balduina II.
[5]
udajne za vtedy obrovsku sumu 135 000 livrov
[6]
. Presnej?ie, Balduin II. zastavil t??ovu korunu
Benatkam
, od ktorych ju kupil ?udovit IX. V roku
1239
?udovit IX. a jeho brat Robert d'Artois v sprievode do Sans, bosi, v jednoduchych ko?eliach, niesli mu??u s t??ovou korunou. T??ova koruna bola potom prevezena do
Pari?a
, odkia? boli neskor prinesene ?asti Panovho kri?a, Longinovo kopija a ?al?ie predmety - svedkovia
Stareho
a
Noveho zakona
. Na uchovanie svatych relikvii dal ?udovit Svaty postavi? v
Pari?i
osobitny kostol (
kaplnka kra?ovskeho palaca
, zaklady boli polo?ene v roku
1242
) a v tom istom roku
1239
do?asne umiestnil t??ovu korunu do
mestskej katedraly
[7]
. V roku
1246
bola t??ova koruna premiestnena do kaplnky
Sainte-Chapelle
[8]
.
V traktate "Pojednanie o relikviach", ktory napisal protestantsky u?enec
Jan Kalvin
[9]
v roku
1543
a odvtedy bol mnohokrat publikovany, sa uvadza, ?e t??ova koruna mala to?ko ?asti, ?e keby sa spojili, tvorili by ?tyri koruny. Boli to: tretina koruny v
Saint-Chapelle v Pari?i
; tri v rimskej
Bazilike sv. Kri?a Jeruzalemskeho
[10]
[
chyba vhodnej?i zdroj
]
; viacero hrotov v
bazilike svateho Eustacha
; viacero hrotov v
Siene
; jeden hrot vo
Vicenze
; pa? hrotov v
Bourgese
; v
Besancone
, v katedrale svateho Jana, tri; Sarreinsberg ou Mont-Roya - tri; v katedrale v
Oviede
v
?panielsku
[11]
; v katedrale svateho Jakuba v
Galicii
dve; v
Albi
tri; v
Toulouse
;
Macone
;
Charroux (Vienne)
v
Poitou
; v bazilike Notre-Dame de Clery-Saint-Andre;
Saint-Flour
; Saint-Maximin-la-Saint-Baume, v
Provensalsku
; l'abbaye de la Salle; vo farskom kostole Saint Martin v
Noyone
.
[
chyba zdroj
]
Po?as
Francuzskej revolucie
v
18. storo?i
, po po?iari kaplnky
Saint-Chapelle
, bola T??ova koruna prenesena a ulo?ena v Cabinet des medailles do Francuzskej narodnej kni?nice.
?udovit IX.
po?as svojho ?ivota ziskal ve?a relikvii, vytvoril tak rozsiahlej?iu zbierku, ktorej ve?ka ?as? bola zamerne a
profanne
po?as
francuzskej revolucie
zni?ena, t??ova koruna sa zachovala
[12]
. Svata koruna bola pova?ovana za kulturne dedi?stvo.
Napoleon I.
ho vratil cirkvi. V roku
1806
bola umiestnene do sakristie
katedrale Notre-Dame
v
Pari?i
.
[
chyba zdroj
]
Konkordat z roku
1801
znamenal, ?e relikvia bola odovzdana pari?skemu arcibiskupovi, ktory ju v roku
1806
pridelil do klenotnice katedraly Notre-Dame v Pari?i, kde bola ulo?ena v trezore a? do vyhorenia katedraly. Svate relikvie boli zverene kanonikom kapituly katedraly Notre-Dame, potom boli zverene do zakonnej starostlivosti
Rytierov Svateho hrobu v Jeruzaleme
. Boli to teda kanonici, ktori ich prezentovali, a rytieri, ktori boli zodpovedni za ich ochranu po?as jej vystavenia.
[
chyba zdroj
]
Relikviar z roku 1806
Aby sa t??ova koruna nepo?kodila a zachovala dali vyhotovi? a darovali
Napoleon I.
a
Napoleon III.
relikviar. Prvy v neoklasicistickom ?tyle vyrobil v roku
1806
zlatnik Jean-Charles Cahier.
Relikviar t??ovej koruny z roku
1862
v neogotickom ?tyle navrhol Viollet-le-Duc a vyrobila ho zlatnicka diel?a Placide Poussielgue-Rusand. Tento relikviar z bronzu a pozlateneho striebra ma bohatu vyzdobu: "deva?
chimer
podopiera prvy podnos, zdobeny filigrianovymi zvitkami a drahymi kame?mi.
Svata Helena
dr?iaca kri?, kra?
Balduin II.
, cisar Kon?tantinopolu, so ?ezlom a globusom v ruke, a
svaty ?udovit
dr?iaci v rukach svatu korunu, sedia na kreslach s levimi hlavami v hieratickych postojoch, hlavy maju mierne natiahnute dopredu. Mala plo?ina a uzol zdobeny listim podopieraju kruhovu
mon?tranciu
, na ktorej sa pod malymi baldachynmi s ve?i?kami striedaju trojramenne azurove
arkady
a
niky
, v ktorych je umiestnenych dvanas? apo?tolov. Nakoniec ho korunuju vysoke fleur-de-lys, obohatene listami a drahymi kame?mi. Cela tato horna ?as? spo?iva na centralnom st?pe a na st?poch troch tronov. V tejto mon?trancii je umiestneny kruhovy relikviar so svatou korunou.
Relikviar z roku 1862
V roku
1896
nahradil korunu z roku
1806
novy valec z horskeho kri?ta?u a pozlateneho striebra. Kri?ta?ovy prste? s priemerom 21 cm a prierezom 15 mm, ktory navrhol architekt Jules Astruc a realizoval Maurice Poussielgue-Rusand, nastupca jeho otca, sa sklada zo ?iestich ?asti spojenych tromi sponami. Tato relikviarova rurka obsahuje kruh spletenych prutov z ra?eliny, ktore su od seba vzdialene asi patnas? podobnych ra?elin. Uprostred tychto vazieb vedie zlata ni?. Uprostred tejto vyvy?eniny museli by? napichane t?niste konare, ktore boli odstranene, preto?e svaty ?udovit ich ve?a rozdal. Pod?a Charlesa Rohaulta de Fleury sa prstenec sklada z druhu
juncus balticus
a rodu
Rhamnus
alebo
Ziziphus spina-christi
. Dve tretiny tohto prste?a su pokryte pletencom t??ovych vetvi?iek z tepaneho zlata s perlami, kame?mi a kvetmi v briliantoch a z dia?ky do dia?ky zdobene smaltovanymi rozetami, ktore na licnej strane predstavuju
Saint-Denis
, Saint Genevieve a erb kapituly Notre-Dame a na rubovej strane tvar Krista, erb mesta Pari? a pe?a? Saint Louis. Po?as re?taurovania v
20. rokoch 20. storo?ia
bol do relikviarovej rury kohuta umiestneneho na vrchole ve?e vlo?eny kusok svatej koruny. Relikviar sa od roku
2008
nachadzal v apsidalnej kaplnke katedraly.
V roku
1870
Rohault de Fleury podrobil tuto relikviu prvykrat v jej historii odbornemu skumaniu. Zistil, ?e vnutorny priemer 1,5 cm hrubej obru?e zo sitiny je 21 cm. Ako uviedol, podopierala kon?trukciu z t??ov a bola pritla?ena na hlavu. Tymto sposobom zra?ovala nosite?a ove?a viac ako koruny zname z kres?anskej
ikonografie
. Je pravdepodobne, ?e koruna bola zhotovena pripevnenim vetvi?iek z t?nia k upletenemu kruhu (preto bola na upevnenie vetvi?iek potrebna ?nura). Takyto sposob zobrazenia t??ovej koruny je v?ak zriedkavy (pod?a niektorych badate?ov
Turinske platno
poskytuje indicie o skuto?nej podobe t??ovej koruny, ktora bola nasadena
Je?i?ovi
.
[
chyba zdroj
]
Botanici, ktori skumali pari?sku pamiatku, uviedli, ?e okraj koruny s priemerom asi 21 cm bol zhotoveny z baltskeho sitka (
Juncus balticus
), ktory rastie vo vychodnych oblastiach Stredozemneho mora. 15 alebo 16 vetvi?iek zostalo v okraji sitka, ktore pochadzali z
krika
s nazvom
Zizyphus spina-christi
[13]
.
Identifikacia t??ov je ove?a ?a??ia. Pod?a vypo?tov botanikov musel ma? t?? 50 a? 60 t??ov. Francuzsky architekt Charles Rohault de Fleury medzitym v roku
1870
vypo?ital, ?e v europskych
kostoloch
sa nachadza 139 t??ov uctievanych ako su?as? Kristovej koruny
[14]
. Vo svojom pracovnom katalogu svatych t??ov uviedol, ?e dva z nich sa nachadzaju v
Krakove
. J. Maillat a S. Maillat (biblicki badatelia rastlin) to vysvet?uju tak, ?e vyhonky t?nisteho t?nia europskeho, ktory je v Palestine be?ny, boli prepletene medzi t??mi z vyhonkov Zizyphus spina-christi. Na pletenie t??ovej koruny sa mohli pou?iva? aj t?niste vyhonky t??ovca (
Sarcopoterium spinosum
).
[
chyba zdroj
]
?iadny historicky prame? neuvadza pou?itie t??ovej koruny pred
ukri?ovanim
. Na latke
Turinskeho platna
su na lebke po?etne vyrony krvi. Boli sposobene prepichnutim krvnych ciev na hlave t??mi t??ovej koruny.
Chirurgovia
napo?itali 13 ran na ?ele a 20 na zadnej strane hlavy sposobenych t??mi, ale predpokladaju, ?e ich mohlo by? okolo 50. Ke??e pod ko?ou na hlave je sie? inervacii a krvnych ciev, t??ova koruna sposobovala neznesite?nu boles? a silne krvacanie. "Ak si uvedomime, ?e na poko?ke hlavy je 140 bodov citlivych na boles? na cm², mo?eme si predstavi? ve?kos? Kristovho utrpenia v ?ase tragickej korunovacie," - napisal L. Coppini, riadite? Ustavu anatomie na Bolonskej univerzite.
[
chyba zdroj
]
Relikvia, uctievana ako Bo?ia t??ova koruna, ktora predstavuje celu korunu, bola ulo?ena v
Pari?i
v
katedrale Notre de Dame
.
T??ova koruna sa zvy?ajne nevystavuje na verejnosti. V pokladnici sakristie pari?skej
katedraly Notre-Dame
boli trvalo vystavene len dva relikviare z 19. storo?ia, ktore darovali
Napoleon I.
a
Napoleon III.
Korunka, relikvie z dreva kri?a a klinec z kri?a boli veriacim k ucte predkladane ka?dy prvy piatok v mesiaci o 15.00 h, ka?dy piatok po?as Ve?keho postu o 15.00 h a na Ve?ky piatok od 10.00 do 17.00 h.
[
chyba zdroj
]
Od roku
1806
Svata t??ova koruna len zriedkavo opu??a pokladnicu Notre-Dame de Paris. V juni
1939
pri prile?itosti 700. vyro?ia prichodu relikvie do Francuzska kardinal Verdier, pari?sky arcibiskup, s ?ou vykonal symbolicku pu? zo Sens do Pari?a. V auguste
1997
pri prile?itosti Svetovych dni mlade?e v Pari?i bola relikvia nieko?ko dni vystavena vo Svatej kaplnke. V marci
2014
pri prile?itosti 800. vyro?ia narodenia a krstu
svateho ?udovita
bola vystavena vo Svatej kaplnke a v kolegiatnom kostole Notre-Dame de Poissy.
[
chyba zdroj
]
Pri
po?iari katedraly Notre-Dame v Pari?i
, ktory vypukol
15. aprila
2019
bola t??ova koruna z katedraly zachranena a prenesena na pari?sku radnicu
[15]
. Po?as po?iaru sa hasi?om podarilo zachrani? Svatu korunu a ko?e?u svateho ?udovita, najma v?aka abbemu Jeanovi-Marcovi Fournierovi, kaplanovi pari?skych hasi?ov a ?lenom pari?skeho hasi?skeho zboru.
[
chyba zdroj
]
- ↑
S Je?i?om a Mariou v d?och bolesti a utrpenia
[online]. Farnos? Bratislava - Blumental, ?asopis Blumental 4/2000.
Dostupne online.
- ↑
Raymond Edward Brown.
The death of the Messiah : from Gethsemane to the grave : a commentary on the Passion narratives in the four Gospels
. Doubleday, 1994. S. 865-867.
ISBN
9780826435149
. (po anglicky)
- ↑
Archelogia potwierdza autentyczno?? korony cierniowej
[online]. Web Content Media,salon24.pl, 2012-04-03.
Dostupne online.
(po po?sky)
- ↑
Попов И. Н..
БОЛЬШОЙ ДВОРЕЦ В КОНСТАНТИНОПОЛЕ
.
Pravoslavnaja enciklopedija
, 2002. S. 205.
ISBN
5-89572-010-2
. (po rusky)
- ↑
Saint Louis et les reliques de la Passion
[online]. Cathedrale Notre-Dame de Paris.
Dostupne online.
(po francuzsky)
- ↑
Jim Bradbury.
The Capetians: Kings of France 987?1328
. Bloomsbury Publishing,, 2007. S. 205.
ISBN
9780826435149
. (po anglicky)
- ↑
Jannic Durand. Le tresor de la Sainte-Chapelle. ? Ed. de la Reunion des Musees Nationaux, 2001
- ↑
Терновый венец Спасителя
. Oleg Abyshko Publisher, 2011. S. 371-372. (po rusky)
- ↑
Jean Calvin: Le traite des reliques
[online]. Info-bible.org.
Dostupne online.
Archivovane 2022-04-28 z
originalu.
(po francuzsky)
- ↑
?tyri dni v Rime
[online]. Farnos? Nav?tevy Panny Marie, 2010-05-17.
Dostupne online.
- ↑
The saints of our Church Diocese
[online]. Cathedral Saints - Catedral de Oviedo. Pagina Oficial.
Dostupne online.
Archivovane 2022-04-01 z
originalu.
- ↑
Aleksandra Polewska.
Korona nad koronami
[online]. Opiekun, 2013-10-04.
Dostupne online.
Archivovane 2013-10-04 z
originalu.
(po po?sky)
- ↑
Zofia Włodarczyk: Ro?liny biblijne. Leksykon. Krakow: Instytut Botaniki im. W. Szafera PAN, 2011.
ISBN 978-83-89648-98-3
- ↑
Relikwie m?ki Jezusa: Korona Cierniowa, tabliczka z tytułem winy, Miłujcie si?, nr 2-2013
[online]. Genezaret, czyzowice-odnowa.
Dostupne online.
(po po?sky)
- ↑
Z Notre-Dame pri po?iari zachranili t??ovu korunu. Veria, ?e je prava
[online]. Our Media SR, Pravda.sk, 2021-04-02.
Dostupne online.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov
Sainte Couronne
na francuzskej Wikipedii,
Терновый венец
na ruskej Wikipedii a
Korona cierniowa
na po?skej Wikipedii.