Tento ?lanok alebo jeho ?as? si vy?aduje upravu, aby zodpovedal vy??iemu ?tandardu kvality. Prosim, pozrite si stranky pomocnika , odporu?anie pre encyklopedicky ?tyl a ?lanok vhodne upravte .

T??ova koruna (ine nazvy: T??ova koruna Spasite?a ^{[ chyba zdroj ]} , Bo?ia t??ova koruna ^{[ chyba zdroj ]} ) je biblicky termin a kres?ansky symbol, ktory pripomina umu?enie Je?i?a Krista ; v be?nom jazyku symbol utrpenia. Spomina sa v Matu?ovom (Mt 27, 29), Markovom (Mk 15, 17) a Janovom (Jn 19, 2 ? 5) evanjeliu . Pod?a evanjelii t??ovu korunu, ktora bola mu?iacim nastrojom Je?i?ovi po?as mu?enia nasadili rimski vojaci. Mala dvojaku funkciu: poni?i? Je?i?a (korunova? ho za ?idovskeho kra?a, ?o bol vysmech) a sposobi? mu ?kodu a boles?.

Jan pripomina, ?e rimski vojaci sa v noci zo ?tvrtka Svateho ty?d?a (Zeleny ?tvrtok) na Piatok utrpenia Pana (Ve?ky piatok) vysmievali Kristovi a jeho kra?ovskej moci tym, ?e mu nasadili t??ovu korunu. Kratko pred vystupom na Kalvariu s kri?om na chrbte Je?i?a ?ikanovali a tyrali rimski vojaci. Napoly v mdlobach sa zrutil na kamenny chodnik, mokry od vlastnej krvi. Rimskym vojakom sa zdalo smie?ne, ?e ?id z vidieka sa mo?e vyhlasova? za kra?a. Preto mu cez plecia prehodili dlhe rucho a do ruky mu dali trstinu, ktora mu slu?ila ako ?ezlo ^[1] . Na dokon?enie svojej potupy potrebovali korunu. Pru?ne konare pokryte dlhymi t??mi (zvy?ajne sa pou?ivali na zvazovanie dreva na ohe?) boli spletene do tvaru koruny a potom mu boli zabodnute do poko?ky hlavy, ?o sposobilo silne krvacanie ^{[2] [3]} .

V stredoveku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povodne bola t??ova koruna v Jeruzaleme , ale v roku 1060 bola prevezena do Kon?tantinopolu . Nikolaj Mesarit , efezsky metropolita, teolog, cirkevny a ?tatny ?inite? informuje, ?e v roku 1201 v Kon?tantinopole, v Chrame Panny Fary ( gr. . το? Θ?ρου - pri majaku) - v kostole, ur?enom na ka?dodennu liturgiu v pritomnosti cisara a jeho rodiny, ako aj na slavnostne bohoslu?by v 1. de? v roku, 1. maja, v de? spomienky na proroka Elia?a (v pritomnosti synklitu), na Zeleny ?tvrtok a na Bielu sobotu, sa uchovavali tieto relikvie: Kristova t??ova koruna, Kristova tunika, Kristova palica, bi? na bi?ovanie, svaty klinec, Longinova kopija, ?asti Kristovych sandalov (ktore priniesol cisar Jan Tzimiskes z Palestiny v roku 975 ) ^[4] .

Kon?tantinopol bol vyplieneny po?as ?tvrtej kri?iackej vypravy v roku 1204 . Kri?iaci si z Kon?tantinopolu odniesli relikvie vratane t??ovej koruny. Korunu kupil ?udovit IX. v roku 1238 od kon?tantinopolskeho cisara Balduina II. ^[5] udajne za vtedy obrovsku sumu 135 000 livrov ^[6] . Presnej?ie, Balduin II. zastavil t??ovu korunu Benatkam , od ktorych ju kupil ?udovit IX. V roku 1239 ?udovit IX. a jeho brat Robert d'Artois v sprievode do Sans, bosi, v jednoduchych ko?eliach, niesli mu??u s t??ovou korunou. T??ova koruna bola potom prevezena do Pari?a , odkia? boli neskor prinesene ?asti Panovho kri?a, Longinovo kopija a ?al?ie predmety - svedkovia Stareho a Noveho zakona . Na uchovanie svatych relikvii dal ?udovit Svaty postavi? v Pari?i osobitny kostol ( kaplnka kra?ovskeho palaca , zaklady boli polo?ene v roku 1242 ) a v tom istom roku 1239 do?asne umiestnil t??ovu korunu do mestskej katedraly ^[7] . V roku 1246 bola t??ova koruna premiestnena do kaplnky Sainte-Chapelle ^[8] .

V traktate "Pojednanie o relikviach", ktory napisal protestantsky u?enec Jan Kalvin ^[9] v roku 1543 a odvtedy bol mnohokrat publikovany, sa uvadza, ?e t??ova koruna mala to?ko ?asti, ?e keby sa spojili, tvorili by ?tyri koruny. Boli to: tretina koruny v Saint-Chapelle v Pari?i ; tri v rimskej Bazilike sv. Kri?a Jeruzalemskeho ^{[10] [ chyba vhodnej?i zdroj ]} ; viacero hrotov v bazilike svateho Eustacha ; viacero hrotov v Siene ; jeden hrot vo Vicenze ; pa? hrotov v Bourgese ; v Besancone , v katedrale svateho Jana, tri; Sarreinsberg ou Mont-Roya - tri; v katedrale v Oviede v ?panielsku ^[11] ; v katedrale svateho Jakuba v Galicii dve; v Albi tri; v Toulouse ; Macone ; Charroux (Vienne) v Poitou ; v bazilike Notre-Dame de Clery-Saint-Andre; Saint-Flour ; Saint-Maximin-la-Saint-Baume, v Provensalsku ; l'abbaye de la Salle; vo farskom kostole Saint Martin v Noyone . ^{[ chyba zdroj ]}

V neskor?ej dobe [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as Francuzskej revolucie v 18. storo?i , po po?iari kaplnky Saint-Chapelle , bola T??ova koruna prenesena a ulo?ena v Cabinet des medailles do Francuzskej narodnej kni?nice. ?udovit IX. po?as svojho ?ivota ziskal ve?a relikvii, vytvoril tak rozsiahlej?iu zbierku, ktorej ve?ka ?as? bola zamerne a profanne po?as francuzskej revolucie zni?ena, t??ova koruna sa zachovala ^[12] . Svata koruna bola pova?ovana za kulturne dedi?stvo. Napoleon I. ho vratil cirkvi. V roku 1806 bola umiestnene do sakristie katedrale Notre-Dame v Pari?i . ^{[ chyba zdroj ]}

Konkordat z roku 1801 znamenal, ?e relikvia bola odovzdana pari?skemu arcibiskupovi, ktory ju v roku 1806 pridelil do klenotnice katedraly Notre-Dame v Pari?i, kde bola ulo?ena v trezore a? do vyhorenia katedraly. Svate relikvie boli zverene kanonikom kapituly katedraly Notre-Dame, potom boli zverene do zakonnej starostlivosti Rytierov Svateho hrobu v Jeruzaleme . Boli to teda kanonici, ktori ich prezentovali, a rytieri, ktori boli zodpovedni za ich ochranu po?as jej vystavenia. ^{[ chyba zdroj ]}

Relikviar [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tomuto ?lanku alebo sekcii chybaju odkazy na spo?ahlive zdroje, mo?e preto obsahova? informacie, ktore je potrebne e?te overi? . Pomo?te Wikipedii a  dopl?te do ?lanku citacie, odkazy na spo?ahlive zdroje .

Aby sa t??ova koruna nepo?kodila a zachovala dali vyhotovi? a darovali Napoleon I. a Napoleon III. relikviar. Prvy v neoklasicistickom ?tyle vyrobil v roku 1806 zlatnik Jean-Charles Cahier.

Relikviar t??ovej koruny z roku 1862 v neogotickom ?tyle navrhol Viollet-le-Duc a vyrobila ho zlatnicka diel?a Placide Poussielgue-Rusand. Tento relikviar z bronzu a pozlateneho striebra ma bohatu vyzdobu: "deva? chimer podopiera prvy podnos, zdobeny filigrianovymi zvitkami a drahymi kame?mi. Svata Helena dr?iaca kri?, kra? Balduin II. , cisar Kon?tantinopolu, so ?ezlom a globusom v ruke, a svaty ?udovit dr?iaci v rukach svatu korunu, sedia na kreslach s levimi hlavami v hieratickych postojoch, hlavy maju mierne natiahnute dopredu. Mala plo?ina a uzol zdobeny listim podopieraju kruhovu mon?tranciu , na ktorej sa pod malymi baldachynmi s ve?i?kami striedaju trojramenne azurove arkady a niky , v ktorych je umiestnenych dvanas? apo?tolov. Nakoniec ho korunuju vysoke fleur-de-lys, obohatene listami a drahymi kame?mi. Cela tato horna ?as? spo?iva na centralnom st?pe a na st?poch troch tronov. V tejto mon?trancii je umiestneny kruhovy relikviar so svatou korunou.

V roku 1896 nahradil korunu z roku 1806 novy valec z horskeho kri?ta?u a pozlateneho striebra. Kri?ta?ovy prste? s priemerom 21 cm a prierezom 15 mm, ktory navrhol architekt Jules Astruc a realizoval Maurice Poussielgue-Rusand, nastupca jeho otca, sa sklada zo ?iestich ?asti spojenych tromi sponami. Tato relikviarova rurka obsahuje kruh spletenych prutov z ra?eliny, ktore su od seba vzdialene asi patnas? podobnych ra?elin. Uprostred tychto vazieb vedie zlata ni?. Uprostred tejto vyvy?eniny museli by? napichane t?niste konare, ktore boli odstranene, preto?e svaty ?udovit ich ve?a rozdal. Pod?a Charlesa Rohaulta de Fleury sa prstenec sklada z druhu juncus balticus a rodu Rhamnus alebo Ziziphus spina-christi . Dve tretiny tohto prste?a su pokryte pletencom t??ovych vetvi?iek z tepaneho zlata s perlami, kame?mi a kvetmi v briliantoch a z dia?ky do dia?ky zdobene smaltovanymi rozetami, ktore na licnej strane predstavuju Saint-Denis , Saint Genevieve a erb kapituly Notre-Dame a na rubovej strane tvar Krista, erb mesta Pari? a pe?a? Saint Louis. Po?as re?taurovania v 20. rokoch 20. storo?ia bol do relikviarovej rury kohuta umiestneneho na vrchole ve?e vlo?eny kusok svatej koruny. Relikviar sa od roku 2008 nachadzal v apsidalnej kaplnke katedraly.

Vedecky vyskum [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1870 Rohault de Fleury podrobil tuto relikviu prvykrat v jej historii odbornemu skumaniu. Zistil, ?e vnutorny priemer 1,5 cm hrubej obru?e zo sitiny je 21 cm. Ako uviedol, podopierala kon?trukciu z t??ov a bola pritla?ena na hlavu. Tymto sposobom zra?ovala nosite?a ove?a viac ako koruny zname z kres?anskej ikonografie . Je pravdepodobne, ?e koruna bola zhotovena pripevnenim vetvi?iek z t?nia k upletenemu kruhu (preto bola na upevnenie vetvi?iek potrebna ?nura). Takyto sposob zobrazenia t??ovej koruny je v?ak zriedkavy (pod?a niektorych badate?ov Turinske platno poskytuje indicie o skuto?nej podobe t??ovej koruny, ktora bola nasadena Je?i?ovi . ^{[ chyba zdroj ]}

Botanici, ktori skumali pari?sku pamiatku, uviedli, ?e okraj koruny s priemerom asi 21 cm bol zhotoveny z baltskeho sitka ( Juncus balticus ), ktory rastie vo vychodnych oblastiach Stredozemneho mora. 15 alebo 16 vetvi?iek zostalo v okraji sitka, ktore pochadzali z krika s nazvom Zizyphus spina-christi ^[13] .

Identifikacia t??ov je ove?a ?a??ia. Pod?a vypo?tov botanikov musel ma? t?? 50 a? 60 t??ov. Francuzsky architekt Charles Rohault de Fleury medzitym v roku 1870 vypo?ital, ?e v europskych kostoloch sa nachadza 139 t??ov uctievanych ako su?as? Kristovej koruny ^[14] . Vo svojom pracovnom katalogu svatych t??ov uviedol, ?e dva z nich sa nachadzaju v Krakove . J. Maillat a S. Maillat (biblicki badatelia rastlin) to vysvet?uju tak, ?e vyhonky t?nisteho t?nia europskeho, ktory je v Palestine be?ny, boli prepletene medzi t??mi z vyhonkov Zizyphus spina-christi. Na pletenie t??ovej koruny sa mohli pou?iva? aj t?niste vyhonky t??ovca ( Sarcopoterium spinosum ). ^{[ chyba zdroj ]}

?iadny historicky prame? neuvadza pou?itie t??ovej koruny pred ukri?ovanim . Na latke Turinskeho platna su na lebke po?etne vyrony krvi. Boli sposobene prepichnutim krvnych ciev na hlave t??mi t??ovej koruny. Chirurgovia napo?itali 13 ran na ?ele a 20 na zadnej strane hlavy sposobenych t??mi, ale predpokladaju, ?e ich mohlo by? okolo 50. Ke??e pod ko?ou na hlave je sie? inervacii a krvnych ciev, t??ova koruna sposobovala neznesite?nu boles? a silne krvacanie. "Ak si uvedomime, ?e na poko?ke hlavy je 140 bodov citlivych na boles? na cm², mo?eme si predstavi? ve?kos? Kristovho utrpenia v ?ase tragickej korunovacie," - napisal L. Coppini, riadite? Ustavu anatomie na Bolonskej univerzite. ^{[ chyba zdroj ]}

Su?asnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Relikvia, uctievana ako Bo?ia t??ova koruna, ktora predstavuje celu korunu, bola ulo?ena v Pari?i v katedrale Notre de Dame .

T??ova koruna sa zvy?ajne nevystavuje na verejnosti. V pokladnici sakristie pari?skej katedraly Notre-Dame boli trvalo vystavene len dva relikviare z 19. storo?ia, ktore darovali Napoleon I. a Napoleon III. Korunka, relikvie z dreva kri?a a klinec z kri?a boli veriacim k ucte predkladane ka?dy prvy piatok v mesiaci o 15.00 h, ka?dy piatok po?as Ve?keho postu o 15.00 h a na Ve?ky piatok od 10.00 do 17.00 h. ^{[ chyba zdroj ]}

Od roku 1806 Svata t??ova koruna len zriedkavo opu??a pokladnicu Notre-Dame de Paris. V juni 1939 pri prile?itosti 700. vyro?ia prichodu relikvie do Francuzska kardinal Verdier, pari?sky arcibiskup, s ?ou vykonal symbolicku pu? zo Sens do Pari?a. V auguste 1997 pri prile?itosti Svetovych dni mlade?e v Pari?i bola relikvia nieko?ko dni vystavena vo Svatej kaplnke. V marci 2014 pri prile?itosti 800. vyro?ia narodenia a krstu svateho ?udovita bola vystavena vo Svatej kaplnke a v kolegiatnom kostole Notre-Dame de Poissy. ^{[ chyba zdroj ]}

Pri po?iari katedraly Notre-Dame v Pari?i , ktory vypukol 15. aprila 2019 bola t??ova koruna z katedraly zachranena a prenesena na pari?sku radnicu ^[15] . Po?as po?iaru sa hasi?om podarilo zachrani? Svatu korunu a ko?e?u svateho ?udovita, najma v?aka abbemu Jeanovi-Marcovi Fournierovi, kaplanovi pari?skych hasi?ov a ?lenom pari?skeho hasi?skeho zboru. ^{[ chyba zdroj ]}

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu T??ova koruna

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov Sainte Couronne na francuzskej Wikipedii, Терновый венец na ruskej Wikipedii a Korona cierniowa na po?skej Wikipedii.