Svata rimska ri?a Sacrum Romanum Imperium Heiliges Romisches Reich ↓ 800/962 ? 1806 ↓ vlajka znak
Hymna : de facto: Gott erhalte Franz den Kaiser
Geografia Svata ri?a rimska okolo roku 1789. Uzemia ?lenskych ?tatov mimo hranic Ri?e su zobrazene svetlozelenou
Hlavne mesto	oficialne ?iadne; krajina mala viacero cisarskych sidiel Viede? ( Ri?ska dvorna rada od roku 1497) Regensburg ( Ri?sky snem od roku 1663) Rim (symbolicke hlavne mesto, kde boli cisari korunovani a? do polovice 15. storo?ia )
Obyvate?stvo
Po?et obyvate?ov	26 265 000 (1786)
Narodnostne zlo?enie	Nemci (t.j. krajinske narody ?vabi , Bavori , Sasi , Brandenbur?ania , Raku?ania , Slezania a ?al?i, ktorych su?as?ou boli aj nenemecke narodnosti), Taliani , ?esi (?esi, Moravania , Slezania , v tom aj neskor?i Sudetski Nemci ), Francuzi ( Pikar?ania , Valoni , Lotrin?ania , Alsasania , Burgun?ania , Provensalci ), Holan?ania (Holan?ania, Frisovia , Vlami ), Slovinci , Lu?icki Srbi a Poliaci (Poliaci, Slezania, Ka?ubovia )
Jazyky	latin?ina (hlavny uradny a liturgicky jazyk), nem?ina , dolna nem?ina , talian?ina , ?e?tina , francuz?tina , holand?ina , slovin?ina a po??tina
Nabo?enstvo	uznane kres?anske konfesie: rimskokatolicka cirkev (do roku 1806) luteranizmus (1555 ? 1806) kalvinizmus (1648 ? 1806)
?tatny utvar
?tatne zriadenie	volena monarchia
Mena	nejednotna
Vznik	25. februara 800 ( Karol Ve?ky formalne obnovil cisarstvo na Zapade) 2. februara 962 ( Otto I. ho svojou korunovaciou definitivne upevnil)
Zanik	6. augusta 1806 ( Franti?ek II. sa na natlak Napoleona vzdal cisarskeho titulu; Ri?a bola premenena na Rynsky spolok )
Predchadzajuce ?taty: Vychodofranska ri?a Nemecke kra?ovstvo Dolne Burgundsko Horne Burgundsko Bavorske vojvodstvo ?eske knie?atstvo Obodriti Lutici Pomoranske knie?atstvo Nastupnicke ?taty: Republika siedmich spojenych provincii Stare sprisahanectvo Pruske kra?ovstvo Rakuske cisarstvo Rynsky spolok Spojene ?taty belgicke

Rimsko-nemecka ri?a (nespravne(?) Rimskonemecka ri?a ; v nemeckej odbornej literature aj Stara ri?a ; hovorovo Nemecka ri?a ; nem. romisch-deutsches Reich alebo zriedkavo deutsch-romisches Reich ) je moderny, umely ^[1] nazov pre zaniknuty nad?tatny celok v stredozapadnej Europe preva?ne zhruba na uzemi dne?neho Nemecka , ?eska , Rakuska , Slovinska , ?astiach Po?ska a Francuzska a v istom obdobi aj ?vaj?iarska , Holandska a severneho Talianska . I?lo o vedome symbolicke nadviazanie na Rimsku ri?u ako aj ri?u Karola Ve?keho .

Jeho skuto?ny nazov znel:

• Rimska ri?a (962 ? cca 1250) ? tento nazov je spo?iatku dolo?eny len v tituloch niektorych cisarov (napriklad Romanorum Imperator Augustus u Otta II. ), od 11. storo?ia je dolo?ene pou?ivanie aj celeho nazvu; od roku 1157 je dolo?ene aj ozna?enie svata ri?a ( lat. Sacrum Imperium )
• Svata rimska ri?a (cca 1250 ? 15. stor./1512/1519) ? lat. Sacrum Romanum Imperium
• Svata rimska ri?a nemeckeho naroda (15.stor./1512/1519 ? 1806) ? lat. Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicae ; nem. Heiliges Romisches Reich Deutscher Nation ; tento nazov v?ak ? na rozdiel od ?Svata rimska ri?a“ ? takmer nikdy nezah??al Talianske kra?ovstvo (ktore aj tak v roku 1648 ri?a stratila) ani Burgundsko .

Vladcovia mali titul kra? alebo cisar (Rimskej ri?e/Svatej rimskej ri?e a pod.). Kra?ov vyberali samotni ri?ski vazali nazyvani kurfirsti .

Hoci sa pojem Romanum imperium (Rimska ri?a) pou?ival u? vo Franskej ri?i v titule Karola Ve?keho (od roku 800 ), ktory formalne (ale len prechodne) ?obnovil“ Rimsku ri?u , Rimsko-nemecka ri?a fakticky vznikla a? roku 962 korunovaciou Otta I. za cisara. Aj tu si treba uvedomi?, ?e sam Otto nemal v plane zaklada? nejaku ?ri?u“ a bol iba kra?om Nemeckeho kra?ovstva (resp. Vychodofranskej ri?e), ktory bol pape?om ?povy?eny“ na cisara . Sudobe vedome a systematicke chapanie Rimsko-nemeckej ri?e ako zvla?tneho politickeho celku sa objavuje vlastne a? od 11. storo?ia.

Ri?a pozostavala povodne uzemne z Nemeckeho kra?ovstva (Nemeckej ri?e) (vratane ?iech a Moravy, Rakuska a pod.) + Talianskeho kra?ovstva + od roku 1032 Burgundska . Nemecke kra?ovstvo, a o to viac Rimsko-nemecka ri?a, boli a? do konca svojej existencie vlastne len vo?nym zvazkom ?tatov (ktorych najma v Nemecku bolo neurekom) a moc vladcov bola slaba a stale klesala. Za cisara Fridricha I. Barbarossu (dolo?ene 1157 ) bol doplneny privlastok ?svata“ v nazve (?svata ri?a“), od roku 1254 je dolo?eny tvar ?Svata rimska ri?a“ a okolo roku 1450 (dolo?ene 1474 ) sa prvykrat vyskytuje dodatok ?nemeckeho naroda“, ktory sa oficialne pou?ival zhruba od roku 1512 / 1519 . V roku 1648 Rimsko-nemecka ri?a stratila ?vaj?iarsko, Nizozemsko, Alsasko a va??inu Talianska, a stala sa u? len formalnou konfederaciou vtedy asi 300 samostatnych ?tatov. Ri?a zanikla v roku 1806 po?as napoleonskych vojen po vzniku rynskeho spolku .

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 
  Kurfirsti rimsko-nemeckej ri?e z knihy Bildatlas der Deutschen Geschichte (Obrazovy atlas nemeckych dejin) od Dr. Paula Knotela (1895)
• 
  Erby knie?at
• 
  ?as? pla??a panovnika, narys z roku 1857, Josef Schonbrunner
• 
  Ri?a v obdobi rokov 972 ? 1032

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Marie Blahova: Staro?eska kronika tak ?e?eneho Dalimila 3. Academia, Praha 1995, p. 28.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Dejiny Nemecka
• Zoznam vychodofranskych kra?ov, nemeckych kra?ov a rimsko-nemeckych cisarov