z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Svata rimska ri?a
Sacrum Romanum Imperium
Heiliges Romisches Reich
vlajka
|
znak
|
|
Hymna
:
de facto:
Gott erhalte Franz den Kaiser
|
Geografia
Svata ri?a rimska okolo roku 1789. Uzemia ?lenskych ?tatov mimo hranic Ri?e su zobrazene svetlozelenou
|
|
|
|
Obyvate?stvo
|
Po?et obyvate?ov
|
26 265 000
(1786)
|
Narodnostne zlo?enie
|
Nemci
(t.j. krajinske narody
?vabi
,
Bavori
,
Sasi
,
Brandenbur?ania
,
Raku?ania
,
Slezania
a ?al?i, ktorych su?as?ou boli aj nenemecke narodnosti),
Taliani
,
?esi
(?esi,
Moravania
,
Slezania
, v tom aj neskor?i
Sudetski Nemci
),
Francuzi
(
Pikar?ania
,
Valoni
,
Lotrin?ania
,
Alsasania
,
Burgun?ania
,
Provensalci
),
Holan?ania
(Holan?ania,
Frisovia
,
Vlami
),
Slovinci
,
Lu?icki Srbi
a
Poliaci
(Poliaci, Slezania,
Ka?ubovia
)
|
|
|
|
|
?tatny utvar
|
|
|
|
nejednotna
|
Vznik
|
|
Zanik
|
|
Predchadzajuce ?taty:
|
Nastupnicke ?taty:
|
|
Rimsko-nemecka ri?a
(nespravne(?)
Rimskonemecka ri?a
; v nemeckej odbornej literature aj
Stara ri?a
; hovorovo
Nemecka ri?a
;
nem.
romisch-deutsches Reich
alebo zriedkavo
deutsch-romisches Reich
) je moderny, umely
[1]
nazov pre zaniknuty nad?tatny celok v stredozapadnej Europe preva?ne zhruba na uzemi dne?neho
Nemecka
,
?eska
,
Rakuska
,
Slovinska
, ?astiach
Po?ska
a
Francuzska
a v istom obdobi aj
?vaj?iarska
,
Holandska
a severneho
Talianska
. I?lo o vedome symbolicke nadviazanie na
Rimsku ri?u
ako aj ri?u
Karola Ve?keho
.
Jeho skuto?ny nazov znel:
- Rimska ri?a
(962 ? cca 1250) ? tento nazov je spo?iatku dolo?eny len v tituloch niektorych
cisarov
(napriklad
Romanorum Imperator Augustus
u
Otta II.
), od
11. storo?ia
je dolo?ene pou?ivanie aj celeho nazvu; od roku 1157 je dolo?ene aj ozna?enie
svata ri?a
(
lat.
Sacrum Imperium
)
- Svata rimska ri?a
(cca 1250 ? 15. stor./1512/1519) ?
lat.
Sacrum Romanum Imperium
- Svata rimska ri?a nemeckeho naroda
(15.stor./1512/1519 ? 1806) ?
lat.
Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicae
;
nem.
Heiliges Romisches Reich Deutscher Nation
; tento nazov v?ak ? na rozdiel od ?Svata rimska ri?a“ ? takmer nikdy nezah??al
Talianske kra?ovstvo
(ktore aj tak v roku 1648 ri?a stratila) ani
Burgundsko
.
Vladcovia
mali titul
kra?
alebo
cisar
(Rimskej ri?e/Svatej rimskej ri?e a pod.). Kra?ov vyberali samotni ri?ski
vazali
nazyvani
kurfirsti
.
Hoci sa pojem
Romanum imperium
(Rimska ri?a) pou?ival u? vo
Franskej ri?i
v titule Karola Ve?keho (od roku
800
), ktory formalne (ale len prechodne) ?obnovil“
Rimsku ri?u
, Rimsko-nemecka ri?a fakticky vznikla a? roku
962
korunovaciou
Otta I.
za cisara. Aj tu si treba uvedomi?, ?e sam Otto nemal v plane zaklada? nejaku ?ri?u“ a bol iba kra?om Nemeckeho kra?ovstva (resp. Vychodofranskej ri?e), ktory bol pape?om ?povy?eny“ na
cisara
. Sudobe vedome a systematicke chapanie Rimsko-nemeckej ri?e ako zvla?tneho politickeho celku sa objavuje vlastne a? od 11. storo?ia.
Ri?a pozostavala povodne uzemne z
Nemeckeho kra?ovstva
(Nemeckej ri?e) (vratane ?iech a Moravy, Rakuska a pod.) +
Talianskeho kra?ovstva
+ od roku
1032
Burgundska
. Nemecke kra?ovstvo, a o to viac Rimsko-nemecka ri?a, boli a? do konca svojej existencie vlastne len vo?nym zvazkom ?tatov (ktorych najma v Nemecku bolo neurekom) a moc vladcov bola slaba a stale klesala. Za cisara
Fridricha I. Barbarossu
(dolo?ene
1157
) bol doplneny privlastok ?svata“ v nazve (?svata ri?a“), od roku
1254
je dolo?eny tvar ?Svata rimska ri?a“ a okolo roku
1450
(dolo?ene
1474
) sa prvykrat vyskytuje dodatok ?nemeckeho naroda“, ktory sa oficialne pou?ival zhruba od roku
1512
/
1519
. V roku
1648
Rimsko-nemecka ri?a stratila ?vaj?iarsko, Nizozemsko, Alsasko a va??inu Talianska, a stala sa u? len formalnou konfederaciou vtedy asi 300 samostatnych ?tatov. Ri?a zanikla v roku
1806
po?as
napoleonskych vojen
po vzniku
rynskeho spolku
.
-
Kurfirsti
rimsko-nemeckej ri?e z knihy
Bildatlas der Deutschen Geschichte
(Obrazovy atlas nemeckych dejin) od Dr. Paula Knotela (1895)
-
Erby knie?at
-
?as? pla??a panovnika, narys z roku 1857, Josef Schonbrunner
-
Ri?a v obdobi rokov 972 ? 1032
- ↑
Marie Blahova:
Staro?eska kronika tak ?e?eneho Dalimila
3. Academia, Praha 1995, p. 28.