z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Substancia
alebo
podstata
(lat. substantia) je nie?o, ?o spo?iva v
zaklade
,
podstata
, zlo?ka realne existujucich veci, ktora nie je na inom, ale je sama v sebe.
- Aristoteles
: substancia je sucno alebo
substrat
; to, o ?om vypoveda ostatne, zatia? ?o u? nevypoveda o inom. Je to to prve sucno, ktore nie je na nie?om, ale existuje samostatne a je nemennym nosite?om v?etkych premennych
vlastnosti
.
- Descartes
: substancia je vec, v ktorej je nie?o bezprostredne obsiahnute ako v subjekte alebo v ktorej prostrednictvom existuje nie?o, ?o vnimame, t. j. nejaka vlastnos?, akos? alebo atribut a jej skuto?na idea je v nas.
- Hegel
: substancia je bytie, ktore je subjekt, ?i?e ktore je skuto?ne len potia?, pokia? je pohybom sebakladenia (
Bewegung des Sichselbstsetzens
), ?i?e sprostredkovanim medzi prechodom seba v ine bytie a sebou samym (
die Vermittlung des Sichanderswerdens mit sich selbst
). Substancia je samovyvoj, dianie, stavanie (
Werden
), stavanie sa inym (
Anderswerden
), stavanie sa samym sebou (
Sichselbstwerden
), samopohyb (
Selbstbewegung
). Substancia je ?iva.
- Spinoza
: substancia je pri?ina seba samej (
causa sui
); je ve?na, nekone?na, toto?na s Bohom; ma nekone?ne mno?stvo atributov, ktore maju svoje individualne kone?ne prejavy - mody. Substancia je priroda tvoriaca (
natura naturans
) stvorenu prirodu (
natura naturata
). Z atributov substancie su nam pristupne dva: rozpriestranenos? a myslenie a ich mody, napriklad telesa alebo idey. V?etko je tak prejavom tej istej substancie.
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.