Substancia alebo podstata (lat. substantia) je nie?o, ?o spo?iva v zaklade , podstata , zlo?ka realne existujucich veci, ktora nie je na inom, ale je sama v sebe.

Nazory filozofov na substanciu [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Aristoteles : substancia je sucno alebo substrat ; to, o ?om vypoveda ostatne, zatia? ?o u? nevypoveda o inom. Je to to prve sucno, ktore nie je na nie?om, ale existuje samostatne a je nemennym nosite?om v?etkych premennych vlastnosti .

• Descartes : substancia je vec, v ktorej je nie?o bezprostredne obsiahnute ako v subjekte alebo v ktorej prostrednictvom existuje nie?o, ?o vnimame, t. j. nejaka vlastnos?, akos? alebo atribut a jej skuto?na idea je v nas.

• Hegel : substancia je bytie, ktore je subjekt, ?i?e ktore je skuto?ne len potia?, pokia? je pohybom sebakladenia ( Bewegung des Sichselbstsetzens ), ?i?e sprostredkovanim medzi prechodom seba v ine bytie a sebou samym ( die Vermittlung des Sichanderswerdens mit sich selbst ). Substancia je samovyvoj, dianie, stavanie ( Werden ), stavanie sa inym ( Anderswerden ), stavanie sa samym sebou ( Sichselbstwerden ), samopohyb ( Selbstbewegung ). Substancia je ?iva.

• Spinoza : substancia je pri?ina seba samej ( causa sui ); je ve?na, nekone?na, toto?na s Bohom; ma nekone?ne mno?stvo atributov, ktore maju svoje individualne kone?ne prejavy - mody. Substancia je priroda tvoriaca ( natura naturans ) stvorenu prirodu ( natura naturata ). Z atributov substancie su nam pristupne dva: rozpriestranenos? a myslenie a ich mody, napriklad telesa alebo idey. V?etko je tak prejavom tej istej substancie.

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.