Starovek je tradi?ne ozna?enie obdobia svetovych dejin, ktore sa za?ina vznikom pisomnych systemov resp. prvych ?tatov (oboje okolo 3000 pred Kr. v Mezopotamii a v Egypte ) a kon?i sa rokom 476 (zanik Zapadorimskej ri?e ).

Geograficke vymedzenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pojem v?ak nie je ohrani?eny len chronologicky (?asovo), ale aj geograficky (priestorovo), preto?e ?taty nevznikali ani z?aleka v?ade v rovnakom ?ase. Geograficky sa teda pojem vz?ahuje na Stredomorie a susediace uzemia, ?inu , Indiu a Blizky vychod . Niektori historici obmedzuju pojem starovek len na hore uvedene uzemia okrem ?iny a Indie. Kultura Mayov v dne?nom Mexiku , ani ine americke kultury sa obvykle nepova?uju za su?as? staroveku, hoci by tam ?asovo zapadli.

?asove vymedzenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za?iatok staroveku (koniec praveku) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Treba si uvedomi?, ?e starovek v u??om zmysle slova sa za?al na roznych miestach v roznych obdobiach. Kym v Egypte, Mezopotamii a inde vznikali prve ?taty, Europa bola e?te v hlbokom praveku . Staroveky Rim napriklad vznikol a? v roku 753 pred Kr. , zatia? ?o Egypt okolo roku 3000 pred Kr..

Za kulturny medznik medzi pravekom a starovekom sa poklada objavenie pisma a organizovanych ?tatnych celkov ( Egypt , Mezopotamia ).

Koniec staroveku (za?iatok stredoveku) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Niektori historici kladu koniec staroveku (za?iatok stredoveku ) do:

• 3. storo?ia (kriza Rimskeho cisarstva )
• 313 ( Milansky edikt akceptujuci kres?anstvo)
• 324 (za?iatok samovlady Kon?tantina Ve?keho , kone?ne vi?azstvo kres?anstva )
• 330 (vznik Kon?tantinopola na odli?enie od ?pohanskeho“ Rima)
• 476 (zanik Zapadorimskej ri?e)
• 395 (za?iatok S?ahovania narodov )
• cca 500
• 526 (smr? ostrogotskeho kra?a Teodoricha Ve?keho v Italii )
• 529 : cisar Justinian I. dal zatvori? Platonsku akademiu a Benedikt z Nursie zalo?il benediktinske opatstvo Monte Cassino .
• 632 : smr? Mohameda
• 800 : ( Karol Ve?ky sa stal cisarom )

alebo do inych rokov le?iacich v rozpati 3. storo?ia a? roku 800. Koniec sa tie? v?eobecne kladie do obdobia s?ahovania narodov ( 4. ? 6. storo?ie ) alebo vpadu Arabov , t. j. islamu , do Stredomoria ( 7. ? 8. storo?ie ) alebo konca grecko-rimskej antiky (tzv. klasickeho staroveku).

V?eobecne sa za koniec staroveku prijima rok 476 . Posledny cisar Zapadorimskej ri?e Romulus Augustus , zvany Augustulus, bol 4. septembra 476 prinuteny germanskym vodcom Odoakrom vzda? sa cisarskeho tronu a titulu. Kym na vychode ?alej existovala Vychodorimska ri?a, v stredoveku nazyvana Byzantska ri?a , uzemie Zapadorimskej ri?e zaujali barbarske kra?ovstva.

Nech u? sa symbolicka hranica umiestni kamko?vek, faktom zostava, ?e okolo roku 750 u? existovala mocenska sustava zalo?ena na Byzantskej ri?i , arabskom Kalifate a Franskej ri?i , ktora bola charakteristicka pre skory stredovek.

Z poh?adu ?tatov strednej, vychodnej a severnej Europy, a teda aj Slovenska (mimo ?asti priamo za?lenenenych do Rimskeho imperia), treba poukaza? na absenciu staroveku. Z praveku tak domace obyvate?stvo vstupilo medzi 8. ? 12. storo?im do stredoveku, preto?e a? vtedy sa splnili podmienky charakterizujuce v?asny stredovek. Viacere (buduce) narody (napriklad ?esi , Ma?ari , Poliaci , Rusi ) sa usadili, rozpadlo sa im rodove zriadenie , za?ali budova? prve ?taty a prijali kres?anstvo . Na Slovensku a Morave bol tento proces ukon?eny u? skor, koncom 8. storo?ia ( Nitrianske knie?atstvo a Moravske knie?atstvo ), i ke? v 10. storo?i bol vyvoj preru?eny mocenskym vakuom.

Antika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najma v zapadnej Europe sa ?asto pou?iva aj pojem antika (z lat. antiquus = stary). Vyraz antika je novoveky , razili ho vo francuzskom prostredi. Tento pojem povodne znamenal grecko-rimske umenie , od za?iatku 20. storo?ia v?ak aj (len) grecko-rimsky starovek ako historicku epochu, ktora sa za?ina pris?ahovaleckymi vlnami v Grecku v 2. tisicro?i pred Kr. a kon?i s koncom rimskeho cisarstva, presnej?ie niektorym z u? uvedenych rokov a? po rok 476 . Je to teda ?asovy usek staroveku, v ktorom vznikli a rozvinuli sa vo vytvarnych umeniach i krasnej literature, vo vede i filozofii, v politickej teorii i praxi, zasluhou greckych a rimskych tvorcov kulturne hodnoty, ktore sa stali zakladom europskej ? a jej prostrednictvom do zna?nej miery aj svetovej ? vzdelanosti.

Priestorovo sa pojem obmedzuje na uzemia pod vplyvom greckej kultury v Stredomori, neskor aj na celu Rimsku ri?u.

Existuje aj pojem neskora antika (prevzaty z dejin umenia), ktory sa za?ina spolu s rimskym dominatom , ?i?e roku 284 , a kon?i smr?ou cisara Justiniana I. roku 565 alebo ob?as v?eobecne vpadom Arabov v 7. storo?i .

Antika vo filozofii [ upravi? | upravi? zdroj ]

F. Novotny definoval antiku ako stale pritomnu sustavu, v ktorej su ustalene a trvaju mnohe zo zlo?iek ?ivota starogreckeho naroda. Pojem antiky je pod?a neho do zna?nej miery umely a u? viackrat bol vytvoreny, a to zaka?dym rovnako; rozne doby, ?i dokonca rozni ?udia, maju antiku rozli?nu, antiku svoju. Antikou rozumel Novotny teda nedelite?nu jednotu greckej a rimskej kultury.

Pod?a ?eskeho historika D. T?e?tika ? tak ako existuje v na?om povedomi ? je antika vlastne obrazom zlo?enym z prvkov vybranych z klasickeho Grecka (a tu e?te predov?etkym z Aten) a z ich napodobenin z Rime 1. storo?ia. Anticke v?ak nie je toto?ne nielen so starovekym , ale ani s klasickym .

Charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

V principe mo?no rozli?i? dve zakladne skupiny ?tatov.

Stary Orient [ upravi? | upravi? zdroj ]

Sem patria najstar?ie kulturne oblasti:

• Mezopotamia (prve mestske ?taty Sumerov vznikli asi po roku 3500 pred Kr.)
• Egypt (vznik ?tatov Horneho a Dolneho Egypta asi roku 3200 pred Kr.)
• India (vznik mestskych ?tatov Protoindov pri Inde asi roku 2400 pred Kr.)
• ?ina (legendarny po?iatok ri?e 2200 pred Kr., archeologicky po?iatok zatia? 1766 pred Kr.)

Niekedy ich nazyvame aj orientalne despocie alebo starootrokarske ?taty.

Ich v?eobecne znaky su:

• vhodne prirodne podmienky (v teplych oblastiach na ve?riekach ? Nil , Tigris , Ganga a pod.)
• zavlahove hospodarstvo: Zaplavy prina?ali urodne nanosy pody. Budovali sa kanaly a zavlahove zariadenia, aby bola uroda aj v ?asoch a oblastiach sucha. Budovali sa protizaplavove priehrady
• despoticka forma vlady (neobmedzena vlada jednotlivca)

• staro?na nemennos? zriadenia, nazorov na svet, prirodu a spolo?nos?, nemennos? sposobu vyroby a vrstiev spolo?nosti
• vladnuce vrstvy:
  • panovnik (zastupca boha, jeho moc pochadzala od boha)
  • k?azi (podporovali panovnikovu moc)
  • uradnici
  • vojenski hodnostari
• vykoris?ovani:
  • dedinska ob?ina (?i?e ro?nici a remeselnici; dedinska ob?ina vystriedala rodovu obec)
  • otroci
• vyroba mala po?nohospodarsky charakter
• pod?a marxistov tzv. azijsky sposob vyroby:
  • Otroci nepracovali na sukromnych pozemkoch alebo diel?ach (ako v antike), ale boli spolo?nym vlastnictvom vladnucej triedy resp. ob?iny.
  • Otroci netvorili hlavnu pracovnu silu ? tu tvorili slobodni chudobni ob?ania.
  • Zna?na potreba spolo?nej prace

Klasicky starovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

Sem patria najma:

• Kreta (vznik Egejskej kultury okolo 3000 pred Kr.)
• Staroveke Grecko (vznik Egejskej kultury okolo 3000 pred Kr., vznik mestskych ?tatov okolo 800 pred Kr.)
• Chetiti (vznik Chetitskej ri?e okolo 1900 pred Kr.)
• Fenicia (obsadenie pobre?ia a budovanie miest okolo r. 2000 pred Kr.)
• Rim (vznik mestskeho ?tatu Rim okolo 753 pred Kr.)

Ich v?eobecne znaky su:

• primorske ?taty
• prevzali kulturne bohatstvo Stareho orientu
• dynamickos? dejin, vratane zmien vrstiev spolo?nosti
• rozvoj remesiel a obchodu (nie len po?nohospodarstvo)
• pod?a marxistov tzv. anticky sposob vyroby:
  • premena ob?inovej dr?by pody na individualne sukromne vlastnictvo
  • po?et otrokov stale narastal

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Starovek
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Starovek
• Wikislovnik ponuka heslo Starovek