Tomuto ?lanku alebo sekcii chybaju odkazy na spo?ahlive zdroje, mo?e preto obsahova? informacie, ktore je potrebne e?te overi? . Pomo?te Wikipedii a  dopl?te do ?lanku citacie, odkazy na spo?ahlive zdroje .

Stihacie lietadlo (hovorovo aj stiha?ka ) je druh vojenskeho lietadla , ktore je ur?ene predov?etkym na boj proti inym lietadlam. Posadku tvori va??inou jeden pilot, zriedkavej?ie dvaja. Stihacie lietadla su zva??a men?ie, rychlej?ie a obratnej?ie, ako va??ina ostatnych vojenskych lietadiel, mavaju lep?i pomer ?ahu/vykonu a hmotnosti. Ich vyvoj bol reakcia na narastajuce pou?ivanie lietadiel, vzducholodi a balonov na prieskum, pozorovanie a utoky na pozemne ciele po?as prvej svetovej vojny .

Hodnotenie vykonov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uvod [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?adovane udaje lietadla ako typu ur?eneho predov?etkym na ni?enie inych lietadiel sa zna?ne odli?uju od ostatnych typov strojov. Technicke udaje a najma vykon sa v priebehu ?asu menili v zavislosti od vyvoja techniky, zaviseli aj od jednotliveho bojiska, na ktorom sa nasadzovali. Pred druhou svetovou vojnou neexistovali riadene strely (objavili sa a? na jej sklonku, no ve?mi sa neroz?irili), stiha?ky viedli pa?bu z pevnych palubnych zbrani (spravidla gu?ometov alebo malokalibrovych, rychlopalnych kanonov ), ktore sa zameriavali nata?anim celeho lietadla, tak?e uprednost?ovany takticko-technicky udaj bola maximalna rychlos? , obratnos? a stupavos? .

S nastupom riadenych striel sa po?iadavky radikalne zmenili, ke??e nijake lietadlo pilotovane ?ivym pilotom nedokazalo ani teoreticky uniknu? riadenej strele. V obdobi obmedzenych vojnovych konfliktov proti relativne slabemu superovi sa oce?uje predov?etkym stupavos?, pri?om rychlos? sa uprednost?uje menej a rychlos? va??ina lietadiel sa ustalila na 2 Machoch. Viac, ako do vykonov samotneho lietadla sa investuje do riadenych rakiet a elektroniky, aj obrany proti nim.

Vykony [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri ka?dom stihacom lietadle sa udavaju rozli?ne vykony. Z nasledujucich sa daju vy?ita? manevrovacie schopnosti lietadla:

• Plo?ne za?a?enie ? ur?uje obratnos? (?im ni??ie, tym vy??ia)
• Pomer vykon/hmotnos? ? ur?uje stupavos?
• Vykon motora ? ur?uje maximalnu vodorovnu rychlos?

No aj tieto vykony mo?u vyjs? navnivo? pri zlej kon?trukcii lietadla, slabej vystupnej kontrole pri vyrobe a chabej udr?be.

Priklad:

Ak porovname plo?ne za?a?enie lietadiel P-51 Mustang a Fw 190D :

• P-51 ? 191 kg.m ^-2
• Fw 190D ? 235 kg.m ^-2

tak nam vyjde, ?e P-51 bol obratnej?i ako Fw 190D , ke??e vykony motorov oboch strojov boli podobne.

Ak porovname ich vykon/hmotnos?:

• P-51 ? 0,302 kW/kg
• Fw 190D ? 0,402 kW/kg

z toho vyplyva, ?e Fw 190D mal od P-51 vyrazne lep?iu stupavos?.

?al?ie vykony su:

• dolet ? maximalna vzdialenos?, na ktoru lietadlo doleti, udava sa niekedy aj na viac rychlosti
• dostup ? maximalna vy?ka, ktoru lietadlo dosiahne
• vyzbroj - ur?uje palebnu silu nesenych zbrani

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva svetova vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Stihacie lietadla prvej svetovej vojny

Prve stiha?ky sa objavili v prvej svetovej vojne . Boli to va??inou dvojplo?niky pripadne trojplo?niky s drevenou kostrou potiahnutou platnom, vyzbrojene ?ahkymi gu?ometmi a s maximalnou rychlos?ou okolo 200 km/h. Konfiguracia dvojplo?nika bola v tej dobe preferovana kvoli men?iemu plo?nemu za?a?eniu a tym padom i lep?ej obratnosti. Vyroba jednoplo?nikov s dostato?ne ve?kou nosnou plochou bola v tej dobe problemom, ktory kon?trukteri nedokazali celkom uspe?ne vyrie?i?.

Medzivojnove obdobie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Stihacie lietadla medzivojnoveho obdobia

Letectvo v tomto obdobi prekonalo zna?ny pokrok, postupne sa za?alo prechadza? na kovove stroje. Zvy?ovala sa aerodynamika , bolo pou?ite ?oraz zlo?itej?ie vybavenie, upu??alo sa od dvojplo?nej koncepcie. Objavili sa vysiela?ky, ?i uzavreta pilotna kabina.

Druha svetova vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Stihacie lietadla druhej svetovej vojny

V obdobi druhej svetovej vojny u? va??ina vyspelych letectiev pou?ivala celokovove jednoplo?niky so zakrytym kokpitom, zaklapate?nym podvozkom, nastavite?nou najmenej trojlistou vrtu?ou a kanonovou vyzbrojou a maximalnou rychlos?ou 500 (na za?iatku vojny) a? 700 km/h (na konci vojny). Ich dostup bol be?ne do 12 000 m. Po?as vojny boli nasadene aj prve prudove a raketove stihacie lietadla. Na niektorych stihacich lietadlach boli in?talovane aj prve e?te pomerne primitivne radary.

Povojnove obdobie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vojne boli piestove i hviezdicove motory celkom vytla?ene prudovymi. Vyzbroj bola doplnena o riadene strely, ktore v niektorych pripadoch aj pa?ne zbrane celkom vytla?ili. Z historickych dovodov sa prudove stihacie lietadla rozli?uju do tzv. generacii. Toto delenie je v?ak iba orienta?ne a ?asto sa li?i pod?a nazorov autora, krajiny povodu, doby at?. Moderne prudove stihacie stroje su poha?ane jednym alebo dvomi dvojprudovymi motormi, ich primarnou vyzbrojou su riadene strely, ktore su na cie? navadzane palubnym radarom, pripadne reaguju na teplo, ?i infra?ervene ?iarenie. Sekundarna vyzbroj je tvorena jednym alebo dvoma (len zriedkavo viacerymi) kanonmi. Dosahuju maximalnu rychlos? okolo 2 M .

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Stihacie lietadlo