Solun

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
O rovnomennej krajskej jednotke pozri Thessaloniki (krajska jednotka) .
Solun
angl. Thessaloniki
novogr. Θεσσαλον?κη
pristavne mesto
Solun
Vlajka
?tat Grécko Grecko
Region Makedonia
Suradnice 40°38′42.9″S 22°54′51″V  /  40,645250°S 22,91417°V  / 40.645250; 22.91417
Najvy??i bod
 - vy?ka 250  m n. m.
Najni??i bod
 - vy?ka 0  m n. m.
Rozloha 19,307  km²  (1 931  ha )
 - aglomeracie 111,703  km²  (11 170  ha )
 - okresu 1 455,62  km²  (145 562  ha )
Obyvate?stvo 325 182  ( 2011 )
 - aglomeracie 788 952
 - okresu 1 104 460
Hustota 16 842,7 obyv./ km²
 - aglomeracie 7,100 obyv./ km²
 - okresu 760 obyv./ km²
?asove pasmo VE? ( UTC +2)
 - letny ?as VEL? ( UTC +3)
PS? 53xxx, 54xxx, 55xxx, 56xxx
Poloha mesta v Grécku
Poloha mesta v Grecku
Wikimedia Commons: Θεσσαλον?κη
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:

Solun ( gr. Θεσσαλον?κη ?  novogr. Thessaloniki /starogr. Thessalonike , ?udovo Σαλον?κη ?  Saloniki ) je druhe najva??ie pristavne mesto v Grecku ; le?i pri Solunskom zalive, hlavne mesto greckej Makedonie . Bolo zalo?ene v roku 315 pred Kr. diadochom Kassandrom , od roku 146 bolo hlavnym mestom rimskej provincie Macedonia , najvyznamnej?im mestom Byzantskej ri?e po Kon?tantinopole . V su?asnosti ma mesto okolo 365 000 a metropolitna oblas? 1 000 000 obyvate?ov.

Geograficka poloha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Solun sa nachadza na Balkanskom polostrove , v Grecku , v kraji Makedonia , na zapadnej strane polostrova Chalkidiki v Solunskom zalive. Mesto sa nachadza na malej ni?ine, obklopenej vrchmi, ktora vznikla v delte riek Axios a Aliakmon . Vrchy vytvarali na ni?ine relativne bezpe?ne prostredie, hlboky zaliv poskytoval vyborne podmienky pre pristav. Mesto malo v?aka svojej polohe ve?ky strategicky vyznam.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Starovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

Biela ve?a
Interier kostola Sv. Demetria

V dobe bronzovej tu bolo vyznamne osidlenie na polohe Tumba , i?lo o jednu z najproduktivnej?ich kultur Balkanu . Mesto, na ktoreho ruinach bol zalo?eny Solun, sa nazyvalo Therme a bola to grecka kolonia mesta Eritrea na Euboii . Toto mesto sa spomina vo viacerych starovekych greckych dielach od Herodota , Thukydida i Aischina .

Mesto Solun bolo zalo?ene jednym z generalov Alexandra Macedonskeho , Kassandrom , v roku 316 alebo 315 pred Kr. Kassandros bol general slu?iaci Alexandrovi Ve?kemu a zarove? jeho ?vagor. V ramci zjednocovacieho procesu v tejto oblasti zni?il dvadsa??es? dedin, z ktorych sa obyvatelia sustredili do jedneho mesta (povodne znameho pod menom Therme). Obyvatelia Therme boli grecki kolonisti z Euboie a tie? povodni grecki Macedonci . Po tomto sustredeni obyvate?ov bolo mesto pomenovane po Kassandrovej man?elke, sestre Alexandra Ve?keho. Princezna Thessalonike ziskala toto meno po vi?aznej bitke v Thesalii. Meno sa sklada z nazvu kraja ( Thessalia ) a greckeho slova vi?azstvo ( nike ). V 2. storo?i pred Kr. bol Solun slobodnym mestom Macedonie s mestskou radou, cez ktoru zasahoval do diania v meste kra? . Sidlili tu Greci povodom z roznych kon?in Stredomoria.

V roku 168 pred Kr. , po viacerych bitkach, padlo Macedonske kra?ovstvo a jeho posledny kra? Perseus a Thessaloniki, rovnako ako cele Grecko, sa dostali pod vplyv Rima . V roku 167 bola Macedonia Rimom rozdelena na ?tyri di?trikty. Solun sa stal hlavnym mestom druheho.

Po?as 1. storo?ia pred Kr., po roku 42 pred Kr. , sa dokonca stal hlavnym mestom celej rimskej provincie Macedonia, ktora sa rozprestierala na uzemi dne?neho Grecka , Albanska a republiky FYROM . Thessaloniki boli ustanovene za slobodne mesto, ?o bolo odmenou za ich podporu Augustovi . Vyznamne postavenie, prirodzene vyplyvajuce z ich polohy, si zachovali aj po?as 1. storo?ia .

Thessaloniki sa stali po?as rimskej nadvlady hlavnym mestom celej provincie. Macedonia bola Rimu lojalna, preto bola pod vladou senatneho prokonzula zodpovedneho rimskemu senatu, ktory mal svoj urad prave v tomto meste. Latinske meno mesta bolo Thesalonica, starogrecke Thessalonike. Mesto malo i vlastnu radu. Obchodna funkcia mesta suvisi s faktom, ?e Thessaloniki boli dopravnym uzlom. Vyborne prirodne podmienky pre ve?ky a bezpe?ny pristav Rimania dobre vyu?ili, ?o rozvinulo ?uly namorny obchod. Mesto tie? le?alo na vyznamnych cestach, ktore sa vyu?ivali hlavne na obchodne u?ely. Spomenuty pristav bol za?iatkom vyznamnej obchodnej cesty spajajucej Egejske more s Dunajom, hlavna dopravna tepna medzi Rimom a jeho vychodnymi provinciami: ?Via Egnatia“. V?aka tymto faktorom bolo mesto nielen najvyznamnej?im, ale pod?a niektorych historikov i najbohat?im mestom tejto provincie. Sidlil tu senatny prokonzul. Rimania tu vystavali cele nove forum, novy pristav, kupele a divadlo, ktorych ruiny vidie? dodnes.

V 1. storo?i tu vznikla druha kres?anska obec v Europe . V Solune ?ilo v prvom storo?i po Kristovi pribli?ne 65 000 obyvate?ov, najma Greci ale aj Rimania . Po ?idovskych vojnach s Rimanmi sa sem nas?ahovali aj ?idia . V meste sa vytvorila nabo?ensky ve?mi pluralitna spolo?nos?. Ob?ubene boli po?etne mysterijne kulty, napr. Dionyzov , Serapidin , Osirisov i Mitrov , ale aj maloazijske grecke kulty. Vykopavky odhalili miesta, na ktorych sa uctieval grecky Partenon , v men?ej miere pretrvavalo uctievanie spomenutych egyptskych bohov. So vzrastajucim rimskym vplyvom vzrastal aj kult cisara , ktoremu sa podriadili aj ostatne kulty. Po?etna ?idovska komunita sa schadzala k spolo?nemu vyu?ovaniu a modlitbam v synagoge (Skutky 17,1). Vierovyznanim sa k ?idom pripojilo aj ve?a pohanov, najma Grekov. Pavlovo trojty?d?ove kazanie o Panovi Je?i?ovi zasiahlo mnohych ?udi. Bolo to prve z miest, v ktorom Pavlovo vyu?ovanie prilakalo ve?ku skupinu spolo?ensky dobre situovanych ob?anov. Od tejto doby za?ina va??ina solunskych Grekov prestupova? na kres?anstvo .

V 4. storo?i , po?as tetrarchie tu sidlil cisar Galerius ako cisar vychodnej ?asti ri?e. Sidlil tu aj Kon?tantin Ve?ky . Cisar Theodosius I. sem v 4. storo?i umiestnil ve?ku rimsku armadu a mesto obohnal hradbami, ktore sa na niektorych miestach zachovali dodnes, lebo slu?ili aj po?as byzantskej doby. Prave za jeho vlady bolo ve?a obyvate?ov zmasakrovanych. Solun?ania toti? zavra?dili miestneho generala Germana Bothericha a jeho m?tvolu vla?ili ulicami. Cisar Theododius potom v meste usporiadal dostihy, po?as ktorych do ?tadiona vtrhli vojaci a ?ud zmasakrovali. Tento incident sa nazyva Solunska masakra.

Byzantska doba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kostol Sv. Demetria

V roku 395 sa Rimska ri?a rozdelila a Solun pripadol vychodnemu ( Byzantskemu ) imperiu. Ri?a sa postupne pretransformovala na ri?u Grekov . Potom, ako Arabi dobyli Kartago , Alexandriu a Antiochiu v 7. storo?i , ostali Thessaloniki najvyznamnej?im mestom ri?e po Kon?tantinopole . V meste sa rozvijala byzantska grecka architektura. V tejto dobe sa do Grecka dostavaju Slovania , ktori si h?adaju nove uzemia na usadenie a prelomili dunajsku hranicu. Mnoho Slovanov sa usadilo i v okoli Soluna, no mesto sa im nikdy nepodarilo doby?. Byzantska vlada nedokazala Slovanov z Grecka vyhna?. Cela severna oblas? Makedonie sa slovanizovala. Nakoniec cisar Nikiforos v 8. storo?i dokazal Slovanov pri Patre zni?i?, ?o zabezpe?ilo nahly obrat, Slovania pova??ine Grecko opustili. Niektori Slovania sa v Solune, u? pod byzantskou nadvladou, v nasledujucich storo?iach pogre?tili. Solun je rodisko svateho Cyrila a Metoda , ktori takisto ovladali slovansky jazyk. Tito dvaja filozofi boli synmi solunskeho byzantskeho miestodr?ite?a. V nasledujucich rokoch sa te?il Solun ve?kej slave, po Kon?tantinopole to bolo druhe najvyznamnej?ie mesto ri?e a jedno z najva??ich kulturnych centier Europy . V roku 1204 Byzantsku ri?u dobyli kri?iacki Benat?ania a ri?u si rozdelili europski panovnici. 1206  ?  1246 bol Solun sidlom kri?iackeho Solunskeho kra?ovstva , no v roku 1246 sa vratil pod obnovenu Byzantsku ri?u. Nepokoje v meste nastali, ke? Byzantsku ri?u spravovala ako regentka Anna Savojska , lebo Greci boli proti jej vlade. V Solune vzniklo najznamej?ie protivladne povstanie, Povstanie Zelotov , ktori skonfi?kovali aristokracii cely majetok. Mesto potom obliehal vzdorocisar Jan Kantakuzenes , no jeho armada bola odrazena. Po ?al?ich rebeliach si Solun?ania nestihli povola? pomoc zo Srbska , preto bolo toto hnutie porazene. Povstanie Zelotov posobilo v rokoch 1342  ?  1349 . V nasledujucich rokoch Byzanciu ni?ili osmanski Turci , ktori sa v rokoch 1430 zmocnili aj Soluna. Za?ina sa turecka nadvlada.

Osmanska nadvlada [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rimske divadlo

Solun bol aj v tomto obdobi ve?mi vyznamnym mestom a usadilo sa tu nieko?ko tureckych rodin. Grecke meno Thessaloniki Turci zjednodu?ili na Selanik. Po dobyti mesta Turci predali mnoho obyvate?ov do otroctva, ?as? obyvate?stva mesto opustilo, ?im Thessaloniki zna?ne upadli. V roku 1478 ?ilo v Thessalonikach 6 094 Grekov a 4 320 moslimov . Miestni moslimovia boli potur?eni Greci, Albanci a Turci . V ?al?ich obdobiach sa v meste usadzuju aj Bulhari , Armeni no najma ?idia , vyhnani zo ?panielska . Mesto postupne opa? kulturne vzrastlo, spolu s Kon?tantinopolom a Smyrnou patrilo k najvyznamnej?im mestam Osmanskej ri?e a sidlom eyaletu (osmanska provincia). V 19. stor. boli Thessaloniki mnohonarodnym mestom a centrom vzdelanosti pre rozne narody. V tejto dobe bulharsky etnograf Vasil Kin?ov uviedol, ?e v Thessalonikach ?ilo 118 000 obyvate?ov, z toho 55 000 ?idov , 26 000 Turkov (mnohi z nich rozpravali slovansky, grecky a albansky), 26 000 Grekov , 10 000 Bulharov , 2 500 Ciganov a 8 500 ?udi tvorili ine narodnosti ( Francuzi , Taliani , Armeni ). Miestni Greci boli jednak povodni byzantski obyvatelia mesta, ale aj rozni remeselnici ?i podnikatelia povodom z inych kon?in, najma severneho Grecka.

V Grecku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristotelovo namestie

V roku 1831 sa Grecko osamostatnilo od Turecka. Oblas? Makedonia spolu s Thessalonikami oslobodil od tureckej nadvlady grecky premier Eleftherios Venizelos v roku 1913 . Moslimske obyvate?stvo sa z mesta vys?ahovalo a? po?as Grecko-tureckej vymeny obyvate?stva v roku 1921 . Tesne po oslobodeni sa v meste usadilo aj mnoho Grekov z Krety , na posilnenie greckeho obyvate?stva. V roku 1917 mesto vyhorelo, pri?om po?iar zni?il ve?ku ?as? stareho mesta. Nasledne bolo vystavane dne?ne mesto, aj zname Aristotelovo namestie. V Solune a aj v Makedonii v?ak stale ?ilo slovanske obyvate?stvo, ktore tvorilo men?inu oproti Grekom. Priamo v Thessalonikach sa v?ak miestni Slovania pova?ovali za Bulharov a tak sa dostavali do konfliktov s Grekmi. Bulhari toti? mali zaujem ovladnu? Thessaloniki, no Greci ich predbehli. Po pri?leneni do Grecka boli Bulhari presidleni do Bulharska, po?as Grecko-bulharskej vymeny obyvate?ov. V roku 1923, po tureckej pora?ke Grekov v Malej Azii sa konala Grecko-turecka vymena obyvate?ov. Z Grecka vtedy odi?lo 500 000 moslimov, z Turecka vy?e 2 000 000 Grekov. Pribli?ne 300 000 Maloazijskych Grekov sa usadilo v Thessalonikach. Pochadzali hlavne z kraja Ionia s vyspelym mestom Smyrna , z Kon?tantinopolu a z kraja Pontos . Thessaloniki sa tak stali ?isto greckym mestom. V priebehu 20. stor. sa tu usadili aj obyvatelia okolitych krajov.

Historicke stavby [ upravi? | upravi? zdroj ]

Galeriov vi?azny obluk a mauzoleum

Mesto bolo obohnane murmi v tvare obd??nika, ktore postavil rimsky cisar Theodosius Ve?ky , z ktorych severna a vychodna ?as? stale stoja.

V meste pri vychodnych hradbach bol hipodrom slu?iaci na konske preteky. Uprostred mesta sa sformovalo ?tvorcove forum , ktorym prechadzala ?Via Egnatia“. Ruiny fora a rimske divadlo vidie? v centre mesta dodnes. Pre dopravnu infra?trukturu bol vyznamny aj ve?ky pristav, ktory vybudovali Rimania . Nazyvali ho "Skryty pristav". Pri vykopavkach sa objavili aj kupele datovane do 1. storo?ia. V meste stala i hlavna ?idovska synagoga celej oblasti. V roku 55 pred Kr. postavili z bezpe?nostnych dovodov za mestom v severnych horach akropolu. V roku 303 tu cisar Galerius postavil vi?azny obluk ( Kamara ) na znak vi?azstva nad Per?anmi a postavil tu tie? svoje mauzoleum. Mauzoleum bolo neskor premenene na kostol (tzv. rotunda) a stoji dodnes.

V 5. storo?i tu bol postaveny monastier ( kla?tor ) Studion a chram sv. ve?komu?enika Demetra Solunskeho (Myroto?iveho) (Εκκλ?σια του Αγ?ου Δημ?τρη), kde sa nachadzaju aj ostatky tohto svatca, ktory je pova?ovany za ochrancu mesta. Chram bazilikalneho typu bol zrekon?truovany po po?iari v r. 1917 , v interieri sa nachadzaju bohate byzantske fresky. Za byzantskej doby tu bol postaveny aj chram sv. archanjela Michala, chram Svatej Mudrosti (?γ?α Σοφ?α). Ve?mi znamy jej aj kostol Panagia Chalkeon z 11. stor. tradi?nej byzantskej architektury. Hlavne namestie dne?neho mesta je monumentalne Aristotelovo namestie, postavene po ve?kom po?iari v roku 1917. Architektom bol Francuz Ernest Hebrard , ktory sa pri tomto namesti in?piroval najma byzantskou architekturou . Solun ma druhy najva??i pristav v Grecku. V meste sa nachadza aj najslavnej?ia grecka univerzita, Aristotelova univerzita . Je tu vybudovana promenada pri mori, na ktorej je ve?kolepy pamatnik venovany Alexandrovi Ve?kemu s jeho jazdeckou sochou. Nachadza sa tu anticke Archeologicke muzeum a tie? Byzantske muzeum. Podobne ako v Atenach , aj v Solune su typicke nizke ?in?ove budovy bielej farby. ?tyl starej dochovanej mestskej architektury je osmanskeho typu. Symbolom mesta je aj tzv. Biela ve?a ( Lefkos Pyrgos ), ktora bola postavena ako osmanske vazenie, no po oslobodeni mesta sa stala jeho symbolom.

Kultura mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mestske divadlo Theatro Dasos

Mestska tradi?na kultura sa tu vyvinula v 19. storo?i , po?as modernizacie Osmanskej ri?e . Mesto malo ?tatut ve?komesta a v?aka pristavu a podnikaniu bohatlo. Spolo?ne s Kon?tantinopolom a v Smyrnou boli Thessaloniki najvyznamnej?im mestom ri?e. Svoje postavenie si uchovali aj po vymene obyvate?ov v roku 1923, kedy sa tu usadila prave kultivovana vrstva mestskych Grekov zo Smyrny , ?i z Kon?tantinopolu .

V meste mo?eme nav?tivi? tradi?ne kaviarne s greckou ?ivou hudbou, nachadza sa tu mno?stvo kaviarni, ?udovych jedalni (taverna) a re?tauracii, je tu aj bohaty no?ny ?ivot. Thessaloniki su univerzitne mesto, ?o znamena mno?stvo mladych ?udi. V meste je aj ve?a parkov a obchodnych centier. ?udia ?asto chodia na miestne pla?e, najznamej?ia je Aja Triada (Sv. trojica). Nachadzaju sa tu aj rozne divadelne in?titucie, zname je aj mestske otvorene divadlo Theatro Dasos , kde sa v lete konaju rozne divadelne predstavenia, ?asto starogrecke tragedie. V Thessalonikach sa nachadza aj ve?ke mno?stvo knihkupectiev. Nachadzaju sa tu Muzeum moderneho umenia, Muzeum su?asneho umenia, Experimentalne centrum pre umenie, Muzeum fotografie, Muzeum filmu (posledne tri su situovane v revitalizovanej ?asti pristavu) a ?al?ie muzea. Mesto je dnes metropolou Grecka a zvykne sa nazyva? druhe hlavne mesto Grecka.

Partnerske mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pou?ita literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Solun&oldid=7749471 “