Simone Weilova
(
franc.
Simone Adolphine Weil
; *
3. februar
1909
,
Pari?
,
Francuzsko
– †
24. august
1943
,
Londyn
,
Spojene kra?ovstvo
) bola francuzska
filozofka
, bojovni?ka za socialne a
politicke prava
,
agnosti?ka
,
kres?anka
,
marxistka
,
mysti?ka
[1]
a u?astni?ka
francuzskeho
odboja po?as
druhej svetovej vojny
.
[2]
Simone Weilova so svojim otcom
Simone Weil sa narodila 3. februara 1909 v Pari?i na Boulevard de Strasbourg ?. 19. Rodina jej otca Bernharda Weila pochadzala z Alsaska a rodina matky Selmy z Hali?a v Rusku. Mala brata
Andreho
, ktory sa neskor stal vyznamnym matematikom. Nadanie surodencov byva pripisovane skor rodine matky, ktora bola vo?nomy?lienkarska a mala men?ie vazby k ?idovskemu nabo?enstvu. Vz?ahy v rodine boli ve?mi silne a rodi?ia robili ve?a pre vychovu a vzdelanie svojich deti. U Simone Weilovej sa u? v detstve objavili sklony k sebaobmedzovaniu a
altruizmu
. Na jej vzdelavanie mal vplyv brat, ktory ju u?il ?ita?, vysvet?oval jej astronomiu a u? ?oskoro sa prejavil ako matematicky genius. U surodencov sa objavil strach z bakterii a s tym spojene odmietanie telesneho kontaktu. Po nastupe do ?koly sa Weilova prejavila ako vynikajuca ?ia?ka, pri?om mala ve?ky vplyv na spolu?ia?ky, ?o sa prejavilo spolo?nym hranim klasickych tragedii a ?itanim basni. U? v mladosti sa Simone Weillova za?ala zaujima? o politiku a vo veku jedenastich rokov o sebe prehlasila:
?Ja som
bo??evi?ka
“
. U? ako die?a sa stavala na stranu ?udi na okraji spolo?nosti a u?astnila sa demon?tracie nezamestnanych.
[1]
?tudovala na konzervativnom gymnaziu Viktora Duruya, pri?om do ?koly nosievala noviny radikalnych politickych stran. Po maturite prestupila na gymnazium Henricha IV., aby sa mohla pripravi? na ?tudium na vysokej ?kole pre gymnazialnych profesorov
Ecole Normale
. Tu sa stretla s u?ite?om filozofie Emilom Chartierom, ktory ju vyrazne ovplyvnil.
[1]
Mlada Simone Weilova bola
agnosti?ka
:
?U? mladosti som bola toho nazoru, ?e problem Boh je problem, pre ktory nam na tomto svete chybaju predpoklady, a ?e jedina ista metoda, ktora by zamedzila falo?nemu rie?eniu, spo?iva v tom, ?e sa nim nebudeme zaobera?. Teda som sa s tym nezaoberala. Ani som s nim nesuhlasila, ani som ho nepopierala.“
[1]
V obdobi ?tudii bola jej osobnos? vyhranena, prejavovala sa odhodlanos? a rozhodnos?. Jej vzh?ad bol na tu dobu nekonven?ny. Nosila odev s mu?skym strihom a topanky bez podpatkov. Priala si, aby s ?ou rodina hovorila ako s mu?om, ?o rodina akceptovala. Odmietla lasku a man?elstvo. Zaujimala sa predov?etkym o filozofiu a
latin?inu
. Na gymnaziu protestovala proti oddelenemu sedeniu chlapcov a diev?at, kvoli ?omu si znepriatelila vedenie ?koly. Jej priate?mi sa stali Rene Chateau, Jacques Ganuchaud a Pierre Letellier. Rada chodila na kavu, diskutovala a faj?ila vlastnoru?ne vyrabane cigarety. Sympatizovala s
komunistickou
stranou, ?itala stranicke noviny L’Humanite, do svojich poznamok a listov kreslila kosaky a kladiva, av?ak do komunistickej strany nevstupila. Spoluorganizovala vzdelavacie predna?ky pre ni??ie vrstvy a v participovala na zalo?eni organizacie Groupe d’education sociale. Odmietla v?ak ozna?enie
feministka
.
[1]
V roku 1928 nastupila na Ecole Normale. Na ?kole sa politicky anga?ovala. Podporila kampa?, ktorej cie?om bolo, aby sa ?tudenti mohli slobodne rozhodnu? pre alebo proti vojenskej slu?be. Vstupila do Ligy za ?udske prava a bola literarne ?inna. V roku 1930 sa u Simone Weilovej objavili silne bolesti hlavy, ktore ju sprevadzali aj neskor. Ich pri?ina nie je znama. Zriekala sa jedla a spanku. V roku 1931 zlo?ila ?tatnu sku?ku (agregation) a dostala u?ite?ske miesto v ju?nom Francuzku, v meste La Puy. Preferovala v?ak miesto v
Le Havre
alebo v nejakom inom priemyselnom meste, aby mohla by? v blizkosti pracujucich. V tomto obdobi planovala pracova? nejaku dobu v tovarni ako robotni?ka, kvoli
hospodarskej krize
sa v?ak tento projekt odlo?il.
[1]
Simone Weilova
V ?ase, ke? bola zamestnana ako u?ite?ka, posobila aj v odboroch. Nadviazala kontakty s revolu?nymi odborarskymi skupinami ako Proletarska revolucia (La Revolution proletarienne) a Hlas ?udu (La cri du peuple). Do odborov a revolu?neho rie?enia socialnych a politickych problemov vkladala va??iu doveru, ne? do politickych stran. Finan?ne podporovala pokladnice pre nezamestnanych, pomocne organizacie, ?asopisy a odbory. Vo svojom byte odmietala kuri? v predstave, ?e ani robotnici nemaju peniaze na kurenie.
[1]
V decembri 1931 za?ala na ?udovej univerzite organizova? predna?ky pre robotnikov. 17. decembra 1931 sprevadzala skupinu nezamestnanych k starostovi Le Puy a odovzdala mu listinu s ich po?iadavkami.
[1]
Od juna do septembra 1932 sa Simone Weilova zdr?ovala v Nemecku, kde pozorovala vzostup nacistov a situaciu v ?avicovom hnuti. Kritizovala slabos? socialnej demokracie (SPD) a komunistickej strany (KPD) a ich nepripravenos? spoji? sa v boji proti
nacizmu
. V Berline sa stretla so synom
Leva Trockeho
, ktory ju po?iadal, aby preniesla do Pari?a kufor s dokumentami obsahujucimi mena nemeckych trockistov.
Po navrate z Nemecka pracovala ako u?ite?ka v meste Auxerre, kde nemala dobre vz?ahy s kolegami ani s vedenim ?koly. Anga?ovala sa v odboroch pre vychovu. Politiku komunistickej strany pova?ovala za malo radikalnu a kritizovala postup KPD v Nemecku, ako aj pomery v Sovietskom zvaze, kvoli ?omu sa dostala do konfliktov s komunistami. Riadite?ka ?koly odstranila Simone zo ?koly zru?enim kurzu filozofie. Od 5. do 7. augusta sa v
Reme?i
konal kongres Federation unitaire de l’enseignement, kde sa streli rozne tendencie v odborovom hnuti. Simone vystupila s kritikou Sovietskeho zvazu a postavila sa proti nemeckej komunistke Marii Reese. Od 23. do 29. septembra sa zu?astnila narodneho kongresu Federation unitaire de l’enseignement, pri?om bola znechutena postupom stalinistov. V recenziach na prace Rozy Luxemburgovej sa venovala viac jej osobnosti, ne? jej politickym my?lienkam.
[1]
Kritizovala
Leninove
a Stalinove my?lienky. V decembri 1933 sa stretla s Levom Trockym.
[1]
Plaketa na ulici la rue Auguste-Comte (Pari?), kde Simone Weilova ?ila v rokoch 1929-1940
V rokoch 1934 – 1935 pracovala Simone Weilova ako robotni?ka v tovarni, pri?om svoje skusenosti podrobne zachytavala v denniku. Kvoli bolestiam hlavy, fyzickej kon?trukcii a nedostato?nej manualnej zru?nosti nestihala pracova? v po?adovanom tempe. V aprili 1934 prijala miesto vo firme v Boulogne-Billancourt, kde panovali ?a?ke pracovne podmienky. Nasledne pracovala v
Renaulte
ako
frezarka
. Pracovny uraz ju pripravil o kus palca. Jej cie? ? najs? cestu medzi robotnikov sa jej nepodarilo naplni?. Jej skusenos? ju utvrdila v potrebe zasadnej ?trukturalnej reformy sveta priemyslu a zru?enia odcudzenia v?etkeho druhu. Skusenos? z tovarne v nej vyostrila politicky
pesimizmus
. Na konci svojho denniku uviedla:
?Jednozna?ne neuprosne a neprekonate?ne utla?ovanie neprina?a ako bezprostrednu reakciu ?iadnu revoltu, ale podmanenie.“
[1]
Nieko?ko ty?d?ov po ukon?eni prace v tovarni odi?la so svojimi rodi?mi do Portugalska, kde za?ila
?prvy z troch kontaktov s katolicizmom, ktore mali pre ?u mimoriadny vyznam.“
[1]
Po navrate nastupila na u?ite?ske miesto v
Bourges
, kde boli vz?ahy s kolegami, vedenim a ?iakmi lep?ie ako na predo?lych posobiskach.
[1]
Simone Weilova po?as ?panielskej ob?ianskej vojny
Po vypuknuti
?panielskej ob?ianskej vojny
odi?la Simone Weilova do
Barcelony
a pridala sa k
anarchistom
bojujucim v Durrutiho kolone. V oddiele vznikla mala medzinarodna skupina. Kvoli ne?ikovnosti a kratkozrakosti, ktore s?a?ovali jej ovladanie zbrani, pracovala v kuchyni. Nahodou stupila do hrnca s rozpalenym olejom a utrpela popaleniny. O?etrovana bola v meste Pina a v Barcelone, kde ju zastihli spravy o krutostiach pachanych spolubojovnikmi, ktore v nej vyvolali zlos?. K politickej buducnosti ?panielska bola skepticka a obavala sa ?e, by mohla skon?i? podobne ako v Rusku.
[1]
- ↑
a
b
c
d
e
f
g
h
i
j
k
l
m
n
BEYER, Dorothee.
Simone Weilova : filosofka - odbora?ka - mysti?ka
. Vyd. 1 Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2008. (Sou?asne otazky; zv. 25.)
ISBN
978-80-7412-003-9
. S. 28.
- ↑
Simone Weil | French philosopher | Britannica
[online]. www.britannica.com, [cit. 2022-05-07].
Dostupne online.
(po anglicky)
- Weilova, S.,
Dobro, mez a rovnovaha. Vybor ze Se?it?.
. Praha 1996
- Weilova, S.,
Duchovna autobiografia. Vyber z textov
. Kalligram, Bratislava 2006
- Beyerova, D.,
Simone Weilova
. Refugium, Olomouc 2008.
- Weilova, S.,
Tia? a milos?
. Kalligram, Bratislava 2009
- Weilova, S.,
Traktat o zru?eni politickych stran
. Premedia, Bratislava 2016.
- Weilova, S.,
List Joeovi Bousquetovi a ine texty
/ Marie-Madeleine Davyova,
Simone Weilova
. Hronka, Bratislava 2017
- Weilova, S.,
Tia? a milos?
. Europa, Bratislava 2021
- Weilova, S.,
Zakorenenos?
, Europa, Bratislava 2023.