z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Sabota?
alebo
sabotovanie
(?iasto?ne synonymum je
za?kodnictvo, diverzia
) je (spravidla utajene a ?asto nasilne) umyselne a planovane naru?enie funk?nosti ?i vykonnosti (dole?iteho) civilneho alebo vojenskeho zariadenia alebo vystroje (najma v ?ase vojny) prostrednictvom jeho po?kodenia alebo zni?enia. V ?ir?om zmysle je to umyselne a planovane naru?enie funk?nosti, vykonnosti ?i uspechu politickeho, ekonomickeho ?i vojenskeho zariadenia, podniku, projektu ?i akcie prostrednictvom pasivneho odporu, naru?enia chodu prace alebo po?kodenia ?i zni?enia. ?udia vykonavajuci sabota?e byvaju ozna?ovani slovom
saboteri
.
Technika sabota?e sa pou?iva najma v dobe prudkych spolo?enskych
konfliktov
typu
vojen
,
povstani
, odboja proti
okupa?nej
moci a pod. ?asto tuto ?innos? vyu?ivaju
partizani
, tajne
odbojove
organizacie,
namorni pirati
,
teroristi
, ?pecialne vycvi?ene
diverzne
vojenske skupiny, a pod.
Spravne vykonana sabota? mo?e vies? aj k uplnemu zni?eniu, respektive k totalnej
de?trukcii
prislu?neho technickeho diela ?i predmetu.
Vzh?adom na povahu tejto ?innosti byva takmer v?dy ve?mi dosledne utajovana a zvy?ajne podlieha prisnej
kon?piracii
. Prichytenym saboterom v?dy hrozili i hrozia prisne
tresty
vratane trestov najvy??ich (
do?ivotne vazenie
,
trest smrti
).
Posudzovanie sabota?e a saboterov
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Sabota? a saboteri sa daju (subjektivne) hodnoti? rozne ? v dobach vojny mo?u by? diverzanti a partizani vnimani ako hrdinovia, naopak sabota? uskuto?nena v mene vlastnych cie?ov (politicke, v obchode, v ?porte) je v?eobecne hodnotena ako nemoralna (ne?portova) a ved?a moralneho odsudenia hrozia i vysoke tresty.
