Rozhlas (zvuk)

Rozhlas je audialny masovokomunika?ny prostriedok .

Rozhlas je telekomunika?ne zariadenie pre jednosmerny prenos zvuku na dia?ku. V sloven?ine sa tie? udomacnil cudzi vyraz radio. Obvykle ako prenosove medium slu?ia vysokofrekven?ne, elektromagneticke (radiove) vlny, ale pou?ivaju sa aj metalicke linky (rozhlas po drote). V poslednej dobe sa rozhlas ?iri aj pomocou internetu a z vysielani z dru?ic .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozhlasova technologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyskumom radiokomunika?neho spojenia sa na konci 19. a za?iatku 20. storo?ia zaoberalo mnoho vedcov a vynalezcov, v prvenstve niektorych objavov preto dodnes existuju nejasnosti a kontroverzie, ni??ie su preto uvedene iba jednozna?ne preukazane prvenstva

1873 - James Clerk Maxwell matematicky popisal princip ?irenia elektromagnetickych v?n
1876 - Heinrich Rudolf Hertz prvy experimentalne dokazal existenciu tychto v?n a popisal ich vlastnosti, skon?truoval predchodcu dne?nej dipolovej anteny
1893 - Nikola Tesla predviedol prvu verejnu demon?traciu radia a radioveho spojenia
1895 - Alexander Stepanovi? Popov skon?truoval prvu bezdrotovu telegraficku stanicu za vyu?itia hromozvodu ako anteny
1896 - Guglielmo Marconi telegrafuje na vzdialenos? vy?e troch kilometrov za pou?itia ?tvorvlnneho unipolu
1904 - Jozef Murga? zdokonalil radiotelegraficke technologie, v roku 1905 udajne uskuto?nil prvy radiovy prenos hlasu (nepova?uje sa za jednozna?ne preukazane)

Rozhlasove vysielanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1919 - Za?iatky prac na koncepcii rozhlasoveho vysielania v Spojenom kra?ovstve
1920 - Prva rozhlasova stanica uvedena do prevadzky
1922 - Za?ina vysiela? British Broadcasting Corporation
1922 - Uvedena prva reklama v rozhlase ( USA )
1923 - ?esko-slovensky rozhlas za?ina 18. maja vysielanie ( Praha )
1926 - ?esko-slovensky rozhlas za?ina vysielanie na Slovensku
1926 - Vytvorena prva sie? komer?nych radii ( USA )
1928 - Rok pova?ovany za za?iatok zlatej ery rozhlasu
1930 - Prve vyskumy sledovanosti programov
1938 - Roz?irenie priestoru pre rozhlasove spravodajstvo
50. roky - Rozmach televizie ? koniec zlatej ery rozhlasu

Princip [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prena?any zvuk sa meni na elektricke kmito?ty nizkych frekvencii. Tento signal pre svoje nizke frekvencie nie je schopny ?irenia sa na dia?ku elektromagnetickymi vlnami, preto sa moduluje na kmito?ty vy??ich frekvencii, ktore sa potom menia na elektromagneticke vlny pomocou vysiela?ov. Pou?ivaju sa dva zakladne druhy modulacie: frekven?na (FM) kde sa v malom rozsahu meni kmito?et nosnej vlny pod?a nizkofrekven?neho signalu. Amplitudova (AM) v ktorej sa pod?a prena?aneho nizkofrekven?neho signalu meni amplituda (ve?kos? a tym aj intenzita nosnej vlny).

V dne?nej dobe su radia dostupne taktie? pomocou dru?icoveho vysielania. A to klasickym analogovym sposobom alebo digitalnym. Uzemie na ktorom je mo?ne prijima? vysielanie je pokryte rozhlasovymi vysiela?mi. Na tomto uzemi su?asne vysiela viac rozhlasovych stanic, preto im treba prideli? rozne frekvencie. Pridelena frekvencia sa nazyva kmito?et alebo kanal. Kanaly su pride?ovane centralnou autoritou (Slovensky telekomunika?ny urad), aby nedochadzalo k ich vzajomnemu ru?eniu.

Slovensky rozhlas je narodna nezavisla, verejnopravna, informa?na, kulturna a vzdelavacia in?titucia, ktora poskytuje slu?bu verejnosti v oblasti rozhlasoveho vysielania.

?pecifika rozhlasu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozhlasove vysielanie ako jeden z typov masovej komunikacie ma svoje ?pecifika a obmedzenia:

Maximalna operativnos? , vyplyvajuca z vysokej frekvencie spravodajskych relacii. Prina?a rozhlasu konkuren?nu vyhodu, napriklad v porovnani s tla?ou . V?aka priamym prenosom dochadza k splynutiu ?asu.
Nepretr?itos? , rozhlasu umo??uje nepretr?ity kontakt s poslucha?mi.
Prakticky stopercentne pokrytie uzemia rozhlasovym vysielanim a od objavenia tranzistoroveho radia i mo?nos? po?uva? rozhlasove vysielanie prakticky kdeko?vek.
Anonymita poslucha?ov , rozhlasove vysielanie po?uva ?iroke spektrum poslucha?ov rozneho veku, vzdelania, svetonazoru, at?. V ?iadnom pripade nejde o nejaku homogennu masu, ale treba vychadza? z toho, ?e rozhlas po?uva ur?ity po?et jednotlivcov, ktori po?uvaju rozhlas individualne, alebo v malych skupinach (napr. rodina)
Minimalna priama spatna vazba , v tzv. zlatej ere rozhlasu priama spatna vazba prakticky neexistovala. Jedinou prile?itos?ou vyjadri? svoj nazor na vysielane programy boli prieskumy po?uvanosti, pripadne vyjadrenie svojho nazoru v liste redakcii. Neskor sa vytvoril priestor pre limitovanu priamu spatnu vazbu tym, ?e poslucha?i sa mohli prostrednictvom telefonu zapoji? do vysielaneho programu. Po?et tych, ktorym sa u?la takato prile?itos? bol v?ak zanedbatelny v porovnani s celkovym po?tom poslucha?ov. V ostatnych rokoch sa k telefonu pripojili dve nove mo?nosti: SMS spravy a e-maily . Na jednej strane sa tym zna?ne roz?irila kapacita kanala spatnej vazby, na druhej strane sa stratila interaktivnos? komunikacie a vytvorila sa mo?nos? ?filtrova?“ v redakcii ohlasy poslucha?ov.
Pou?ivanie zvukov ako jedinych vyrazovych prostriedkov, prostrednictvom ktoreho komunikuje s poslucha?mi. V dosledku toho poslucha?i mo?u vysielany rozhlasovy program vnima? len sluchom . Prostrednictvom rozhlasoveho vysielania mo?no ?iri? len tie informa?ne obsahy, ktore sa daju vyjadri? v zvukovej podobe. Tymto obmedzenim su ur?ene i vyrazove prostriedky , ktore ma rozhlas k dispozicii: re? (slovo), hudbu , ?pecialne zvuky a ?umy.

Sposob vnimania rozhlasoveho vysielania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi ?pecifika rozhlasoveho vysielania mo?eme zaradi? aj sposob jeho vnimania . Vnimanie rozhlasoveho programu je zalo?ene vylu?ne na sluchovom vneme . Prakticky rozli?ujeme nasledovne typy vnimania rozhlasoveho vysielania:

sustredeny posluch, po?uvanie radia ako jedina ?innos?. Takymto sposobom sa kedysi po?uvali rozhlasove hry, pripadne novoro?ny prejav prezidenta .
suvisla pozornos?, po?uvanie radia len doplnkovou ?innos?ou k inej, hlavnej ?innosti.
okrajova pozornos?, je typ vnimania, kedy popri po?uvani vykonavame i hlavnu ?innos?, ktora v?ak plne nezamestna na?e zmysly.
ako kulisu, je dnes naj?astej?im typom vnimania rozhlasoveho vysielania.