Extenzia (geologia)

Vznik stavby striedania vyzdvihnutych a poklesnutych blokov, typicky prejav roz?ahovania kory (na obrazku znazorneny smer roz?ahovania ?ervenymi ?ipkami).

Extenzna tektonika skratene extenzia alebo rifting je subor geologickych deforma?nych procesov charakteristicky predl?ovanim a sten?ovanim zemskej kory alebo litosfery . Obvykle je tie? spojeny so vznikom poklesovych zlomov , vz?a?ovanim tektonickych platni a ?ahom, ku ktoremu dochadza na ich styku. Je vyznamnym ?inite?om ovplyv?ujucim vznik sedimenta?nych panvi alebo rozpad zhrubnutej zemskej kory.

?tyly deformacie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Typy vznikajucich ?truktur a ich geometria su zavisle na ve?kosti pritomneho natiahnutia (pred??enia). Pred??enie sa va??inou vyjadruje pomocou veli?iny $\beta$ , ozna?ovanej ako beta faktor alebo faktor vytiahnutia (stretch) ^[1]^[2]:

$\beta ={\frac {t_{0}}{t_{1}}}$

$t_{0}$ je po?iato?na hrubka kory a $t_{1}$ je kone?na hrubka kory po deformacii.

Deformacia extenziou sa v zemskej kore v krehkych-pripovrchovych podmienkach mo?e realizova? ^[3]:

duktilnym vy?ahovanim, ktore v?ak mo?e prebieha? len v reologicky vhodnych horninach ( evapority , bridlice a ine)
tvorbou otvorenych trhlin , ale len do ur?itej h?bky
poklesovymi zlomami

V oblastiach s relativne nizkeho koroveho vytiahnutia, su dominantnymi ?trukturami prudko a? mierne uklonene poklesove zlomy , so suvisiacimi halfgrabenmi a naklonenymi blokmi. ^[4]

V oblastiach s vysokym korovym vytiahnutim, mo?u by? extenzne (poklesove) zlomy nato?ko posunute a zrotovane, ?e dosiahnu ve?mi nizky sklon, ktory im neumo??uje ?al?iu aktivitu. Toto ma za nasledok vznik novych zlomov. Ve?ke posuny mo?u sposobi? zbli?enie syntektonickych sedimentov ( metamorfozou nepostihnutych) a premenenych hornin spodnej a strednej kory , teda hornin ktore boli vystavene vysokym tlakom a teplotam. ?truktury, v ktorych su pritomne dva taketo horninovo ve?mi odli?ne bloky sa ozna?uju ako zony odlepenia (angl. detachment faults). Niekedy su taketo oblasti odlepenia zvrasnene , pri?om premenene horniny vystupuju v jadrach antiklinal . Typicke su napriklad pre metamorfne korove komplexy .

Samostatnym ?tylom extenznej deformacie sa vyzna?uju pasivne okraje , ktore vznikli nad zoslabnutou vrstvou zemskej kory. V oblastiach pasivnych okrajov dochadza k vzniku ve?kych listrickych (oblukovitych) zlomov uklonenych smerom k oceanu. Na niektorych okrajoch kontinentov ako napr. v delte rieky Niger , boli zaznamenane aj opa?ne (ku kontinentu) uklonene zlomy, ktore vytvaraju rozne ve?ke grabenove panvy antiticke k regionalnym listrickym zlomom. ^[5]

Geologicke prostredia spojene s extenznou tektonikou [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kontinentalne rifty a divergentne okraje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rifty su linearne zony korovej extenzie. Tvoria zony s jednym alebo komplexom poklesovych zlomov a samostatnymi poklesavajucimi blokmi. Zlomy v jednotlivych segmentoch riftu maju rovnaku polaritu (napr. smer sklonu) ?o ma za nasledok, ?e rifty vlastne tvori subor niekto?kych halfgrabenov . ^[6] Vznik riftov sposobuje obvykle vyklenutie astenofery av?ak celkove procesy sa mo?u v dosledku odli?nosti v regionalnej stavbe oblasti. Zatia? ?o rifty, ktorych ?irka sa pohybuje radovo v stovkach kilometrov, va??inou vznikli v oblasti hrubej a chladnej litosfery ( Bajkalska riftova zona , Vychodoafricka priekopova prepadlina alebo Rynsky graben ), nieko?ko tisic kilometrov ?iroke riftove oblasti (napr. Basin and range v USA, alebo Egejske more ) su miestami s tenkou a prehriatou korou. ^[4]

Pokra?ovanie riftogenezy mo?e ma? za nasledok vznik aktivneho rozpinania oceanskeho dna so stredooceanskym chrbtom a oceanskou korou . Vznikaju tak divergentne okraje platni.

Gravita?ny rozpad zon so zhrubnutou korou [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oblasti so zhrubnutou korou, hlavne tie, ktore vznikaju pri orogeneze sa zvyknu rozpada? do stran. Takyto rozpad mo?e prebieha? dokonca aj vtedy, ke? stale prebieha kontinentalna kolizia. Po skon?eni kolizie v kore existuje nerovnovaha, vysoke tlaky a tia? ve?keho objemu hornin v nadlo?i posobi na pre?a?ene a nepevne podlo?ie. Dochadza k takzvanemu gravita?nemu kolapsu, ?asto za vzniku ve?kych extenznych zlomov, napr. metamorfny korovy komplex . Znama je napriklad extenzia tohto typu, ktora prebehla v devone , kedy nasledovala priamo po kaledonskom vrasneni v oblasti vychodneho Gronska a zapadneho Norska . ^[7]^[8]

Uvo??ujuci ohyb pozd?? smerne posuvnych zlomov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri vzniku smerne posuvnych zlomov (angl. strike-slip), ktorymi sa uvo??uje horizontalne napatie dochadza na mieste vz?a?ovania blokov v miestach uvo??ujuceho ohybu k lokalnej extenzii. (Smerne posuvne zlomy maju 2 typy segmentov so striedanim koliznych a extenznych usekov.) Na tychto miestach vznikaju prehlbujuce sa ( subsidujuce ) oblasti, lemovane poklesovymi zlomami ozna?ovane ako pull-apart bazeny ^[3]. Prikladmi aktivnych pull-apartovych panvi je M?tve more , ktore je su?as?ou ?avostup?oveho segmentu sinistralneho zlomu M?tveho mora alebo Marmarske more , ktore vzniklo v pravostup?ovom segmente dextralneho Severoanatolskeho zlomu . ^[9]

Zaoblukove panvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zaoblukove panvy vznikaju v oblasti za subduk?nymi zonami (na nadlo?nej platni) v dosledku ustupu oceanskej priekopy v smere od nadlo?nej platne. Extenzia v tejto oblasti je rovnobe?na s ostrovnym oblukom .

Pasivny okraj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pasivne okraje su zoslabnute miesta zemskej kory, ?asto ohrani?ene nedostato?ne pevnymi horninami ( bridlice , evapority ), ktore po za?a?eni mo?u slu?i? ako ?mykove plochy extenznych zlomov. K podobnym procesom dochadza aj v sedimentarnych klinoch, kedy je extenzia v spodnej ?asti horninovych telies spojena s rozpadom vyrovnavana kompresiou vo vrchnej ?asti.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ Park, R.G. 1997: Foundations of Structural Geology. 3rd edition, Routledge, 216 s.
↑ Peacock, D.C.P., Knipe, R.J., Sanderson, D.J., 2000: Glossary of normal faults. Journal of Structural Geology, 22, s. 291-305
↑ ^a ^b Marko, F., Jacko, S., 1999: ?trukturna geologia I (V?eobecna a systematicka). Archivovane 2011-07-19 na Wayback Machine Vydavate?stvo Harlequin, Ko?ice, 180 s.
↑ ^a ^b Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, F.J. 2009: Global Tectonics. Wiley-Blackwell, Chichester, 482 s.
↑ Tuttle, M.L.W., Charpentier, R.R., Brownfield, M.E. 2002: The Niger Delta Petroleum System: Niger Delta Province, Nigeria, Cameroon, and Equatorial Guinea, Africa. USGS Open-File Report 99-50-H.
↑ Ebinger, C.J., Jackson, J.A., Foster, A.N. & Hayward, N.J. 1999: Extensional basin geometry and the elastic lithosphere. Philosophical Transactions of the Royal Society, London, 357, s. 741-765
↑ Dunlap, J.W., Fossen, H. 1998: Early Paleozoic orogenic collapse, tectonic stability, and late Paleozoic continental rifting revealed through thermochronology of K-feldspars, southern Norway. Tectonics, 17, s. 604-620.
↑ Hartz, E.H, Andresen, A., Hodges K.V., Martin, M.W., 2000: The Fjord Region Detachment Zone: A long-lived extensional fault in the East Greenland Caledonides. J. Geol. Soc. London, 158, s . 795-810.
↑ Armijo, R., Meyer, B., Navarro, S., King, G., Barka, A. 2002: Asymmetric slip partitioning in the Sea of Marmara pull-apart: a clue to propagation processes of the North Anatolian Fault? Terra Nova, 14, s. 80?86.

Portal vied o Zemi

[1] Park, R.G. 1997: Foundations of Structural Geology. 3rd edition, Routledge, 216 s.

[2] Peacock, D.C.P., Knipe, R.J., Sanderson, D.J., 2000: Glossary of normal faults. Journal of Structural Geology, 22, s. 291-305

[Marko,_Jacko-3] Marko, F., Jacko, S., 1999: ?trukturna geologia I (V?eobecna a systematicka). Archivovane 2011-07-19 na Wayback Machine Vydavate?stvo Harlequin, Ko?ice, 180 s.

[kearey-4] Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, F.J. 2009: Global Tectonics. Wiley-Blackwell, Chichester, 482 s.

[5] Tuttle, M.L.W., Charpentier, R.R., Brownfield, M.E. 2002: The Niger Delta Petroleum System: Niger Delta Province, Nigeria, Cameroon, and Equatorial Guinea, Africa. USGS Open-File Report 99-50-H.

[6] Ebinger, C.J., Jackson, J.A., Foster, A.N. & Hayward, N.J. 1999: Extensional basin geometry and the elastic lithosphere. Philosophical Transactions of the Royal Society, London, 357, s. 741-765

[7] Dunlap, J.W., Fossen, H. 1998: Early Paleozoic orogenic collapse, tectonic stability, and late Paleozoic continental rifting revealed through thermochronology of K-feldspars, southern Norway. Tectonics, 17, s. 604-620.

[8] Hartz, E.H, Andresen, A., Hodges K.V., Martin, M.W., 2000: The Fjord Region Detachment Zone: A long-lived extensional fault in the East Greenland Caledonides. J. Geol. Soc. London, 158, s . 795-810.

[9] Armijo, R., Meyer, B., Navarro, S., King, G., Barka, A. 2002: Asymmetric slip partitioning in the Sea of Marmara pull-apart: a clue to propagation processes of the North Anatolian Fault? Terra Nova, 14, s. 80?86.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]