한국   대만   중국   일본 
Raffael ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Raffael

Upravi? odkazy
z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Raffaello Santi
taliansky renesan?ny maliar a architekt
Raffael
Narodenie 6. april 1483
Urbino , Urbinske vojvodstvo
Umrtie 6. april 1520 (37 rokov)
Rim , Pape?sky ?tat
Podpis Raffael, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Raffael
Svadba Panny Marie

Raffael , vlastnym menom Raffaello Sanzio , znamy aj ako Raffaello Santi , Raffaello de Urbino alebo Rafael Sanzio de Urbino (* 6. april 1483 , Urbino , Urbinske vojvodstvo ? † 6. april 1520 , Rim , Pape?sky ?tat ) bol taliansky renesan?ny maliar a architekt florentskej ?koly v obdobi vrcholnej renesancie .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mlados? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa v Urbine. Jeho otec, Giovanni Santi , bol taktie? maliarom na urbinskom dvore. V roku 1491 mu zomrela matka a o tri roky neskor aj otec. Jedenas?ro?ny Raffael bol zvereny do vychovy svojho stryka Bartolomea, ktory bol k?azom. Chlapcov talent sa prejavil ve?mi skoro. Existuju doklady o tom, ?e sa podie?al na praci v otcovej maliarskej dielne e?te za jeho ?ivota.

Urbino bolo za vlady Federica da Montefeltro centrom kultury. Vojvoda ?tedro podporoval umenie aj umelcov a na jeho dvore pracovali vyznamni talianski maliari ako Donato Bramante , Piero della Francesca , Paolo Uccello alebo Luca Signorelli . Kontakt s tymito umelcami prispel k Raffaelovmu rychlemu dozrievaniu, rovnako ako praca v maliarskom atelieri majstra Pietra Perugina , ktory mal na jeho ranu tvorbu zna?ny vplyv. Nie je preto ve?mi udivujuce, ?e u? v roku 1501 , teda vo veku 18 rokov sa o Raffaelovi Santim hovori ako o majstrovi.

Prvou zdokumentovanou pracou je oltarny obraz v chrame sv. Nicoly z Tolentina v Citta di Castello , meste?ku medzi Perugiou a Urbinom (obraz bol zna?ne po?kodeny pri zemetraseni v roku 1789 a zachovali sa iba fragmenty). V nasledujucich rokoch pracoval na objednavkach kostolov v najbli??om okoli ( Brera , Perugia ).

Florencia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1504 odi?iel do Florencie , aby ?tudoval prace Leonarda da Vinci a Michelangela . Stravil tu takmer ?tyri roky. ?alej pracoval na chramovych objednavkach zo svojho rodneho kraja, ale pod vplyvom umelcov florentskej ?koly, najma Fra Bartolomea zasadne zmenil svoj maliarsky ?tyl. Jemne elegantne Peruginove linie nahradil ove?a robustnej?imi a posobivej?imi formami.

Rim [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na konci roku ziskal objednavku pape?a Julia II. na vyzdobu miestnosti v jeho palaci a vo Vatikane . Pre dvadsa?pa?ro?neho umelca to bola ve?mi presti?na zale?itos?, ktoru vedel nale?ite vyu?i? a zostal v Rime natrvalo a takmer vyhradne v slu?bach pape?a Julia a jeho nasledovnika Leva X. . Portrety obidvoch pape?ov patria medzi najlep?ie Raffaelove portretne diela.

V roku 1514 bol menovany za hlavneho architekta Baziliky sv. Petra . Mnoho jeho prac sa sice po jeho smrti pri prestavbach stratilo, ale jeho stopa je vo Vatikane stale zrete?na. V roku 1515 bol menovany spravcom antickych zbierok Vatikanskeho muzea . Z tejto doby pravdepodobne pochadza aj najslavnej?i Raffaelov obraz Sixtinska madona (dnes v galerii Zwinger v Dra??anoch ) pomenovana pod?a pape?a Sixta IV. , ktory stoji pri jej nohach.

Jednou z najdole?itej?ich pape?skych objednavok bola seria desiatich navrhov gobelinov so scenami zo ?ivota svateho Pavla z Tarsu a sv. Petra pre Sixtinsku kaplnku . Gobeliny utkali v dielni Piera van Aelsta v Bruseli . Je pravdepodobne, ?e Raffael kone?ny vysledok svojho diela nikdy nevidel, lebo boli dodavane do Rima v rokoch 1519 a 1520 .

Rafael sa nikdy neo?enil aj ke? sa traduje, ?e bol v roku 1514 zasnubeny s vnu?kou kardinala Mariou Bibbienou. Inou ?enou v jeho ?ivote bola pravdepodobne La Fornarina , Margerita, dcera pekara Francesca Lutti zo Sieny . Pod?a ?ivotopisca Giorgia Vasariho zomrel Raffael po prili? burlivej noci stravenej s Margeritou a naslednej nevhodnej lie?be.

Zomrel v de? svojich 37 narodenin roku 1520 a bol pochovany v rodnom Urbine. Jeho pozostatky boli prenesene roku 1759 do rimskeho Panteonu . (Malo is? o vyrovnanie historickej podl?nosti vyznamnym Talianom.) Na jeho nahrobku je napis vytvoreny spisovate?om a basnikom kardinalom Pietrom Bembo: ?Ille hic est Raffael, timuit quo sospite vinci, rerum magna parens et moriente mori.“ (Tu le?i Raffael, za ktoreho ?ivota sa Priroda obavala, ?e nad ?ou zvi?azi; ke? zomrel, tu?ila zomrie? s nim).

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Portret mladika alebo Fornariny
Sixtinska Madona - Dra??any
La Fornarina
Po?iar v Borgu, 1514, freska
Svata Katarina Alexandrijska
Portret Julia II.
Villa Farnesina, freska

Dielo Raffaela Santi je napriek jeho kratkemu ?ivotu neoby?ajne rozsiahle. Ka?da va??ia galeria sa mo?e pochvali? nejednou uka?kou jeho tvorby.

Prve ma?by [ upravi? | upravi? zdroj ]

Florencia 1504 - 1506 [ upravi? | upravi? zdroj ]

4* Sv. Juraj a drak, 1505 - 1506 , olej na dreve, National Gallery of Art , Washington D.C.

Florencia 1507 - 1508 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyzdoba miestnosti pape?skeho palaca vo Vatikane [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rim 1509 - 1520 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • PA?ITKOVA, O?ga: Raffael Santi : Z maliara knie?at knie?a maliarov. In: Historicka revue , ro?. XXXI, 2020, ?. 4, s. 34  – 39.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Raffael

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Raffael&oldid=7844577 “