Pierre Teilhard de Chardin
(*
1. maj
1881
,
Orcines
? †
10. april
1955
,
New York
) bol francuzsky
filozof
,
paleontolog
,
geolog
,
antropolog
,
jezuita
.
Pierre Teilhard de Chardin sa narodil vo vidieckom zamku Sarcenat ne?aleko Orcines v kraji Auvergne. Bol ?tvrtym z jedenastich deti Emmanuela Teilharda de Chardin a Berthy-Adele, rodenej Dompierre d´Hornoy. Pierre pre?il svoje detstvo v Sancerate alebo v
Clermont-Ferrand
a
Murol
. Zaklady vzdelania ziskal od domacich u?ite?ov a v roku
1892
ho poslali do jezuitskeho gymnazia (Colege chez les jezuites de Notre Dame de Mongre). Na tejto ?kole v roku
1897
aj zmaturoval. U? po?as gymnazialnych ?tudii prejavoval mimoriadny talent pre filozofiu, ale su?asne aj nadanie pre prirodne vedy.
20. marca
1899
vstupil k
jezuitom
v
Aix-en-Provence
a
24. augusta
roku
1911
bol vysvateny za
k?aza
. V tych rokoch ?tudoval filozofiu, vyu?oval na jezuitskom lyceu v
Kahire
a su?asne sa stale viac zaoberal ?tudiom paleontologie. Teologicke ?tudia dokon?il v roku
1912
v
Anglicku
. V tom istom roku sa stretol v
Pari?i
s vyznamnym paleontologom profesorom Marcellinom Boulom, ?o ur?ilo jeho ?al?iu vedecku orientaciu. A? do roku
1915
, ke? v ramci mobilizacie narukoval, sa zaoberal vylu?ne ?tudiom prirodnych vied.
Prvu svetovu vojnu
pre?il na roznych frontoch, dostalo sa mu viacero vyznamenani, medzi nimi i stuha rytiera
?estnej legie
.
V rokoch
1919
?
1923
intenzivne pokra?oval v ?tudiu na
Sorbone
(paleontologia, zoologia, botanika, geologia) a v roku
1922
tu obhajil doktorsku pracu. Popri ?tudiu, v rokoch
1920
a?
1923
, predna?al geologiu na Katolickom in?titute v Pari?i, kde ho po dosiahnuti doktoratu (promovany bol 22. marca 1922) prijali ako asistenta geologie. V ?tudiach v?ak neustale pokra?oval v
Muzeu historie prirody
v Pari?i. Jeho zaujem sa ?im ?alej tym viac sustre?oval na ?tudium povodu ?loveka, v ?om ho podporovali aj jeho priatelia profesor Boule a Henri Breuil z In?titutu pre ?udsku paleontologiu. Teilhardova doktorska praca, ktora bola zamerana na cicavce ?ijuce v oceane, uputala pozornos? nieko?kych vyznamnych paleontologov a v priebehu nieko?kych rokov tak mohol nadviaza? vyznamny kontakt s odbornikmi nielen vo Francuzsku, ale aj v Belgicku, Anglicku, vo ?vaj?iarsku, v USA i v ?ine. V tom obdobi (v roku
1923
) u? bolo napisane jedno z jeho hlavnych diel:
Bo?ske prostredie
(Le milieu Divin), ktore v?ak nedostalo cirkevne schvalenie (
imprimatur
).
V roku 1923 odcestoval Teilhard do
?iny
, kde sa prakticky celych 23 rokov (s preru?enim tromi kratkymi pobytmi vo Francuzsku) zu?ast?oval na nieko?kych vedeckych vypravach h?adajucich stopy po
antropoidoch
. V tom ?ase ziskal slavu ako spoluobjavite?
?loveka pekinskeho
(sinanthropus pekinensis) a nadviazal trvalu spolupracu s mnohymi vedeckymi in?tituciami. Po?as
druhej svetovej vojny
(
1938
-
1945
) sa zdr?iaval v
Pekingu
. V tom ?ase dokon?il svoje dielo:
?udsky fenomen
(Le Phenomen humain), ktore v hlavnych obrysoch vznikalo u? v rokoch
1914
?
1919
, ba i skor, o ?om sved?i Teilhardova kore?pondencia z tych ?ias. Napisal aj ine vedecke spisy, medzi nimi vyznamny spis
Kres?anstvo a evolucia
(Christianisme et Evolution). Spolu s ?al?im jezuitom Leroiom zalo?il pekinsky geobiologicky ustav a v roku 1943 za?al vydava? periodikum Geobiologica.
Pobyt vo Francuzsku v rokoch
1946
?
47
bol pre Teilharda vyznamny tym, ?e nadviazal priate?stvo s poprednym zoologom
Julianom Huxleyom
a viedol vedecku polemiku s
Gabrielom Marcelom
. V septembri
1947
jezuitski
predstaveni zakazali Teilhardovi pisanie filozofickych spisov. Podobny zakaz ho postihol u? v roku 1933, ke? mu zakazali vykonava? v Pari?i akeko?vek verejne a vedecke, pedagogicke a ine funkcie. V roku 1948 mu cirkevni predstaveni zabranili prija? katedru, ktoru mu ponukali na
College de France
. V roku
1950
bol vymenovany za ?lena francuzskej
Akademie vied
a v tom istom roku mu cirkevna cenzura zakazala publikova? knihu:
?udska zoologicka skupina
(Le groupe zoologique humain). Na pokyn svojich reho?nych predstavenych opustil Pari? a natrvalo sa usadil v
New Yorku
, kde potom spolupracoval s Centrom pre antropologicke vyskumy. V New Yorku
10. aprila
1955
, na ve?kono?nu nede?u, ktoru za?al slavenim svatej om?e v
Katedrale sv. Patrika
, na sklonku d?a - po?as rozhovoru s priate?mi pri ?alke ?aju - nahle zomrel na srdcove zlyhanie. Pochovany je na jezuitskom cintorine v St. Andrew´s on Hudson, asi 160
km
od mesta
New York
. (Cintorin dnes patri Americkemu kucharskemu in?titutu (Culinary Institute of America).
Po smrti Teilharda de Chardin boli zo v?etkych kni?nic duchovnych in?titucii stiahnute v?etky jeho knihy. V roku 1962 vyhlasilo
Svate oficium
tzv.
Monitum
, ktore vystrihalo pred omylmi autora
?udskeho fenomenu
. Zarove? v?ak vyvolalo roznorode komentare ako v katolickych periodikach, tak aj v politickych dennikoch. To malo za nasledok prejavenie mnohonasobne vy??ieho zaujmu o Teilhardovo dielo. Po?as
Druheho vatikanskeho koncilu
sa vyrazne zmenila atmosfera, hlavne zasluhou pape?a
Jana XXIII.
, a v roku 1963 sa u? objavuje v katolickom revue Wie? tento komentar: ? ... hodnotenie koncepcie Teilharda de Chardin, obsiahnute v Monite, nemo?e by? pokladane za jednomyse?ny a kone?ny nazor vedenia cirkvi, ale jedine za vyraz znepokojenia niektorych jej predstavite?ov“.
Kratko po smrti Pierra Teilharda de Chardin vznikol vedecky vybor, ktory sa ujal vydavania jeho prac a tak sa vydali do sveta my?lienky tohto neoby?ajneho jezuitu.
Pierre Teilharda de Chardin vo svojej filozofickej koncepcii sa na zaklade zakonov biologickeho vyvoja ?loveka sna?i ukaza? proces hominizacie (z?ud?tenia) sveta, ktory pova?uje za ustredny pozemsky jav, ako proces zahrnujuci zarove? zduchovnenie sveta a tym aj jeho divinizaciu (zbo???ovanie) ako vyvoj, ktory smeruje ?vpred“ a ?hore“ k ?bodu Omega“, k duchovnemu centru, k Bohu; jednorazovy akt stvorenia nahradzuje vyvinovym procesom.
- Le phenomene humain,
1955
- Oeuvres,
1955
an.
- Nouvelles lettres de voyage
1939
-
1955
,
1957
- Ecrits du temps de la guerre
1916
a
1919
,
1965
- Maurice Blondel/Pierre Teilhard de Chardin Correspondence,
1965
Slovensky vy?lo
- Bo?ske prostredie: Esej o vnutornom ?ivote
, Dobra Kniha, Trnava
1996
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.