Pari?ska univerzita

Pari?ska univerzita ( Universite de Paris ) bola starobyla univerzita v Pari?i . Bola jednou z najstar?ich a najvyznamnej?ich europskych univerzit a zastre?ovala nieko?ko akademickych fakult a internatov, z ktorych najvyznamnej?ia bola Sorbonna . Jej nazov sa tie? stal synonymom pre Pari?sku univerzitu. Vznikla v stredoveku ako centrum scholastiky . Za Francuzskej revolucie bola zru?ena a nahradena ?pecializovanymi vysokymi ?kolami, po sto rokoch na konci 19. storo?ia bola obnovena, ale po ?tudentskych nepokojoch v roku 1968 opa? zanikla. V roku 1970 bola na zaklade noveho vysoko?kolskeho zakona zru?ena a od 1. januara 1971 rozdelena do trinastich samostatnych univerzit, z ktorych niektore sa nachadzaju i na uzemi mimo mesta Pari?.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

V 12. storo?i vznikla Universitas magistrorum et scholarium (Obec u?ite?ov a ?iakov), ?o bola povodne teologicka ?kola pri Notre Dame , ktorej v roku 1200 kra? Filip II. August priznal pravo, aby jej ?lenovia boli pod jurisdikciou prava cirkevneho a nie civilneho. Zmyslom tohto opatrenia bolo, aby ?tudenti, ktori neboli niekedy vnimani obyvate?stvom pozitivne, boli ochraneni pred ich bezpe?nostnym aparatom. Zo za?iatku skor stavovska ne? vedecka in?titucia bola teda podriadena pravomoci cirkvi. Univerzitu uznal pape? Inocent III. vo svojej bule v roku 1215 a potvrdil ju Gregor IX. v roku 1231 . Univerzita bola rozdelena do ?tyroch fakult ? slobodnych umeni (tzv. artisticka fakulta ), teologickej , pravnickej a lekarskej .

Rektor univerzity bol voleny ?lenmi fakulty slobodnych umeni. Predsedal akademickemu senatu , ktory zasadal v?dy prvu sobotu v mesiaci. Senat (tribunal) tvorili dekani teologickej, pravnickej a lekarskej fakulty a ?tyria zastupcovia ?tyroch narodov tvoriacich fakultu slobodnych umeni (narod francuzsky, normandsky , pikardsky a anglicky, po Storo?nej vojne premeneny na nemecky). Senat sudil v?etky spory medzi ?lenmi univerzity.

Vo?by rektora a zasadania akademickeho senatu sa konali v kostole Saint-Julien-le-Pauvre a? do jeho vyplienenia v roku 1524 .

Od 13. storo?ia sa za?ali zaklada? internaty, ktore mali umo?ni? ?tudentom lacne byvanie v drahom Pari?i. Najslavnej?ia bola College de Sorbonne pre buducich teologov. Vznikli i internaty pod?a jednotlivych krajin z ktorych do Pari?a prichadzali ?tudenti, napr. Dansky internat ( College de Danemark ), ?kotsky ( College des Ecossais ), Lombardsky ( College des Lombards ), Nemecky ( College des Allemands ) a ve?a ?al?ich. V tychto internatoch sa aj vyu?ovalo. Internaty spravovali nabo?enske nadacie a rady po ktorych sa tie? niektore nazyvali ? Premon?tratsky internat ( College de Premontre ), Augustiniansky ( College des Augustins ), Clunyjsky ( College de Cluny ), internat sv. Barbory ( College Sainte-Barbe ) a pod. Samotna univerzita nemala ?iadnu vlastnu budovu.

V?etky internaty vznikali na ?avom brehu Seiny , kde sa vytvorila univerzitna ?tvr? ktorej meno bolo odvodene od faktu, ?e spolo?nym jazykom ?tudentov a profesorov bola latin?ina ? Latinska ?tvr? .

K najvyznamnej?im u?encom posobiacim na stredovekej univerzite patrili Albert Ve?ky , sv. Bonaventura , Toma? Akvinsky alebo Boethius z Dacie .

Pari?ska univerzita sa v stredoveku stala vyznamnou autoritou v oblasti cirkevneho prava. Jej u?enci vyrie?ili problematiku zdanenia beneficii Svatou stolicou a zohrali vyznamnu ulohu po?as pape?skeho schizmatu v rokoh 1378 ? 1417 . Univerzitny kancelar Jean de Gerson predsedal v rokoch 1414 ? 1418 Kostnickemu koncilu . Po?as Storo?nej vojny stala univerzita na strane Angli?anov a Burgun?anov a v roku 1431 schvalila popravu Johanky z Arku .

Od 15. storo?ia moc univerzity pozvo?na upadala. Karol VII. v roku 1446 zahrnul univerzitu do jurisdikcie pari?skeho parlamentu , ?o viedlo k ?tudentskym nepokojom, ktorych sa zu?astnil i basnik Francois Villon . Univerzita bola proti tzv. bolonskemu konkordatu , ktory v roku 1516 podpisal Franti?ek I. , a ktory daval kra?ovi mo?nos? kontrolova? pristup k ve?kym beneficiam. Zalo?enie College de France v roku 1530 a prichod jezuitov do Francuzska v polovici 16. storo?ia priniesli univerzite konkurenciu vo vzdelavani. V roku 1600 Henrich IV. zru?il privilegia univerzity.

Po nezavislosti po?as Frondy sa univerzita podriadila ?udovitovi XIV. Odsudila Descartesove my?lienky a neskor i filozofov osvietenstva . Tak?e zatia? ?o absolutizmus a osvietenstvo boli v inych krajinach impulzom pre zakladanie novych univerzit, vo Francuzsku vyvoj viedol k uzatvoreniu univerzity po?as Francuzskej revolucie v roku 1793 , lebo bolo deklarovane, ?e vzdelavaci system je zale?itos? celeho naroda a nie nieko?kych ?kol. U? v roku 1791 bol rektor menovany pari?skou obcou a nie univerzitou, v roku 1792 bol zru?eny akademicky senat a teologicka fakulta a 15. septembra nasledujuceho roku Narodny konvent zru?il v?etky internaty a fakulty na celom uzemi Francuzska. Konvent sa rozhodol nahradi? vyuku starych univerzit novou sustavou strednych a vysokych ?kol, ktorym predchadzali zakladne ?koly.

Napoleon Bonaparte v roku 1806 vytvoril akademiu, ktora prevzala funkcie byvalej univerzity. Mala filozoficku fakultu, fakultu vied a katolicku teologicku fakultu, ktore sidlili na Sorbonne, a lekarsku a pravnicku fakultu.

Po?as Tretej republiky na konci 19. storo?ia boli zburane stare barokove budovy Sorbonny a nahradene novymi, neoklasicistickymi , ktore su vyu?ivane dodnes. Z povodnych stavieb zostala najma kaplnka sv. Ur?uly s hrobom kardinala Richelieu .

V roku 1885 bol upraveny status akademie, zakon z 28. aprila 1893 jej udelil pravnu subjektivitu a 10. jula 1896 bola obnovena Pari?ska univerzita. Tvorili ju fakulta vied, filozoficka, pravnicka, lekarska, evanjelicka teologicka fakulta (zalo?ena v roku 1877 , transformovana ako slobodna fakulta v roku 1905 ), a Vysoka ?kola farmacie . 19. novembra 1896 ju slavnostne otvoril prezident Felix Faure .

V prvom desa?ro?i 20. storo?ia vzniklo mnoho novych univerzitnych in?titucii ako Geograficky ustav alebo Ustav umenia a archeologie. V roku 1914 mala univerzita 17 308 ?tudentov, v roku 1956 ich bolo u? 64 151. V 60. rokoch fakulta vied opustila Sorbonnu a pres?ahovala sa do noveho Kampusu Jussieu .

Rozdelenie po roku 1968 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po ?tudentskych nepokojoch v roku 1968 bol prijaty novy vysoko?kolsky zakon, ktory reformoval Pari?sku univerzitu. Od 1. januara 1971 tak bola povodna univerzita zru?ena a rozdelena do 13 samostatnych univerzit. Sedem z nich stale sidli v Latinskej ?tvrti. Ostavajuce v inych ?astiach mesta, niektore dokonca za jeho hranicami. Jednotlive univerzity nesu jednotny nazov ?Univerzita Pari?“ doplneny rimskou ?islovkou a ?al?im upres?ujucim nazvom.