Pangea ( gr. v?etka krajina) je nazov historicky posledneho superkontinentu na planete Zem . Bola obklopena zo v?etkych stran oceanom ( Panthalassa ). Pangea existovala pribli?ne od karbonu po za?iatok jury  ? teda v obdobi pred asi 300 a? 180 milionmi rokov. ^[1]

Pangea mala tvar pismena C. Zaliv , ktory do nej vnikal z vychodu je ozna?ovany ako Paleotethys (tie? Tethys ).

Vznik a vyvoj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pangea nebola prvy superkontinent . Predpoklada sa, ?e star?i superkontinent Rodinia sa sformovala pribli?ne pred 1 100 milionmi rokov a rozdelila sa pred 750 milionmi rokov. Vypatra? star?ie superkontinenty u? nie je pre nedostato?nu nadvaznos? geologickeho zaznamu jednoduche. Pred 600 milionmi rokov vznikol ?al?i superkontinent Pannotia , ktory sa rozpadol pred 550 milionmi rokov.

Pangea vznikla a? neskor, asi pred 300 milionmi rokmi, zra?kou dvoch vtedaj?ich kontinentov: Eurameriky resp. Laurusie , Vychodnej Siberie, Kazachstanie a Gondwany . V?etky tieto kontinenty bol spojene pomerne rychlo v priebehu asi 20 milionov rokov. ?asti kontinentov, ktore dnes tvoria ju?nu Aziu boli a? do jury samostatnymi mikrokontinentami. Pri spajani kontinentov vznikli horske pasma v Severnej Amerike v oblasti Apala?skych vrchov (Alleghensko-Oua?itinske pasmo); v Europe hercynske pasmo (napr. ?esky masiv , Hartz , Vogezy ) a Ural ; Mauritanidy v Severnej a Kapske vrasovo pre?mykove pasmo v Ju?nej Afrike ; v Australii pohorie Alice Springs ; a Irty?ske a D?ungarske vrasovo pre?mykove pasmo v Azii, ktore boli suturnymi zonami po zra?ke kontinentov. ^{[1] [2]}

V perme sa Pangea nachadzala preva?ne iba na ju?nej pologuli. V triase za?al ocean Penthalassa na rozsiahlych usekoch subdukova? pod Pangeu. Superkontinent sa posunul na sever a to?il sa proti smeru hodinovych ru?i?iek. Nasledne sa koncom triasu za?al rozpada?.

Pla?? pod povodnym umiestenim Pangey bol rozpaleny viac ako zvy?ok Zeme a preto sa vydul nahor. Dne?na Afrika je z toho dovodu o nieko?ko desiatok metrov vy??ie ne? ostatne kontinenty. Zanik Pangey bol postupny. Po tom, ?o sa za?iatkom jury otvoril centralny a neskor v kriede i severny a ju?ny Atlantik , ktory oddelil od seba najprv Severnu Ameriku a zapadnu Afriku, neskor i Europu a nakoniec i Ju?nu Ameriku a zvy?ok Afriky. Druhou vetvou Atlantiku, ktora siahala na vychod bol ocean Tethys , ten od seba oddelil Euraziu a Afriku.

Podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V oblasti rovnika existovalo vlhke ekvatorialne pasmo s rozsiahlymi da??ovymi lesmi. V dosledku ve?kosti Pangey nedochadzalo na rozsiahlych oblastich okolo obratnikov vo vnutrozemi k zra?kam a preto bolo na tychto miestach podnebie extremne suche. Vznikali rozsiahle pu?te , va??ie ako tie ktore su zname z dne?neho povrchu. Vo vrchnom karbone bolo podnebie podobne tomu ake pozname dnes ^[3] . V ju?nej Australii, Antarktide, ju?nej Indii a na Madagaskare bola ?adova pokryvka, preto?e sa nachadzali okolo ju?neho polu . Vyznamne sa pohybovala vy?ka morskej hladiny, v obdobiach zaplav okrajov kontinentov vznikali mangrovove a da??ove lesy, z ktorych sa zachovali rozsiahle suvrstvia uhlia . ^[2] V triase sa diverzita ?ivota kvoli nepriaznivemu podnebiu zni?ila.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Pangea

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Preh?ad USGS Archivovane 2009-01-05 na Wayback Machine

Portal vied o Zemi