Ordovik

**Aktualna medzinarodna stratigraficka tabu?ka**
	neogen (mlad?ie tre?ohory )
	paleogen (star?ie tre?ohory )
mezozoikum ; (druhohory)	krieda
	jura
	trias
paleozoikum ; (prvohory)	perm
	karbon
	devon
	silur
	ordovik
	kambrium
	kryogen
	ton
mezopro- ; terozoikum	sten
	ektas
	kalym
paleopro- ; terozoikum	stater
	orosir
	ryak
	sider
archaikum ; (prahory)	neoarchaikum
	mezoarchaikum
	paleoarchaikum
	eoarchaikum
	hadean

Ordovik
Zaradenie
Perioda paleozoika
← kambrium	silur →
?asove rozpatie ordoviku ; (v milionoch rokov)
Za?iatok	488,3 (± 1,7)
Koniec	443,7 (± 1,5)
Trvanie	44,6
	Charakteristika atmosfery ordoviku ; (hodnoty veli?in su priemery za cele obdobie trvania)
Priemerny obsah kyslika	13,5 obj. % ; (68 % oproti dne?ku)
Priemerna koncentracia CO 2	4 200 ppm ; (15-nasobok oproti dne?ku)
Priemerna teplota	16 °C ; (2 °C nad dne?kom)
	Portal vied o Zemi

Ordovik (pod?a keltskeho uzemia Ordovicia , dne?ny Wales ) je geologicky utvar ( perioda ) star?ieho paleozoika (prvohor) . Ozna?enie zaviedol britsky geolog Charles Lapworth v roku 1879 . Predchadzalo mu kambrium a po ?om nasledoval silur . Ordovik sa za?al sa pred 488,3 ± 1,7 milionmi rokov, skon?il sa pred 443,7 ± 1,5 milionmi rokov. Ako spodna hranica je stanoveny najni??i vyskyt konodonta Iapetognathus fluctivagus nad zaklad?ou zony vyskytu druhu Cordylodus lindstromi a pod najni??im vyskytom planktonickych graptolitov . Ako vrchna hranica je stanoveny najni??i vyskyt graptolitov Parakidograptus acuminatus a Akidograptus ascensus .

?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vrchna hranica obdobia ordoviku je definovana na zaklade stratotypu na vrchu Klonk pri ?eskej obci Suchomasty .

?lenenie ordoviku ^[1]^[2]
Oddelenie / epocha	Stupe? / vek
Vrchny	hirnant
	kat
	sandby
Stredny	darivil
Stredny	daping
Spodny	flo
Spodny	tremadok

Geograficke a geologicke pomery [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na konci kambria do?lo k do?asnemu ustupu mora a v niektorych oblastiach i k slabej orogeneze , ale v ordoviku sa za?ina obdobie vyznamneho zaplavenia pevniny morom ? tzv. talasokraticke obdobie . Ordovicke moria zaliali zna?nu ?as? pevninskych blokov, v tychto plytkych epikontinentalnych moriach boli vyborne podmienky pre ?ivot. Va??inu pevniny ordoviku tvoril rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad men?ich kontinentov severne, resp. severozapadne od nej. Boli to hlavne Laurentia , Baltika , Siberia a Avalonia .

Severne od Gondwany bola Laurentia a Baltika oddelene oceanom Iapetus . Baltiku a Avaloniu odde?ovalo Tornquistovo more . Okolo starych ?titov, hlavne v severnych ?astiach kontinentov, vznikali organogenne vapence . Tymito miestami pravdepodobne prebiehalo teple rovnikove pasmo. V hlb?ich oblastiach (napriklad v strednej Europe, severnej Afrike a pod.) sa ukladali pieskovo ? ilove sedimenty , hlavne graptolitove bridlice . Tieto sedimenty su dokazom chladnej?ieho podnebia v tychto oblastiach. Ju?ny pol sa v tej dobe nachadzal v oblasti dne?neho Guinejskeho zalivu . Za?adnenie bolo v tomto obdobi pritomne na Sahare aj v ju?nej Afrike.

Z pozostatkov vtedaj?ich oceanov, napr. v oblasti dne?neho ?eskeho masivu sa zachovali podmorske a podpovrchove vylevy bazickych lav . Sope?nou ?innos?ou bolo more obohacovane o ?elezite latky. Vyzra?anim zlu?enin ?eleza (zjavne ?innos?ou bakterii ) vznikli vyznamne lo?iska ?eleznych rud, napriklad v Slovenskom rudohori , strednych ?echach, Durinsku , Severnej Amerike a inde.

Za?iatkom ordoviku doznievala sardinska faza , ktorou sa za?alo kaledonske vrasnenie . Koncom ordoviku prebehla takomska faza , v dosledku ktorej sa medzi Lauraziou a Baltikou vyvrasnili Appala?e , ?esky masiv zasiahla takzvana ?eska faza .

?ivot v ordoviku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vapence s mno?stvom fosilii vrchnoordovickeho veku. Vzorka zo suvrstvia Liberty, v Caesar Creek State Park blizko Waynesville v americkom ?tate Ohio.

Pokra?oval predov?etkym vyvoj bezstavovcov v ordovickych moriach. Vrchol rozvoja dosiahli trilobity , phacopida a lichida . Objavili sa i prve rybovite prastavovce ? bez?e?ustnate ryby kruhoustnice v ordovickych pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrickych skupin zmizol. V strednom ordoviku sa objavil vyznamny kme? ramenono?cov rhynochonellida .

Vyznamne postavenie mali hlavono?ce najma podtriedy nautiloidea , ?alej tie? polochordaty triedy Graptolithina ? graptolity zastupene preva?ne kri?kovitymi formami. Vo vhodnom plytkovodnom prostredi sa rozvijali aj ostatne kolonove ?ivo?ichy ako koraly a kremite hubky . Paleontologicky vyznamne su aj lasturni?ky ( ostrakoda ), ?i kore?ono?ce fusulina . Medzi rozvijajuce sa makky?e patrili chitony a ?iapo?kovce .

Oblasti ordoviku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyznamnymi naleziskami ordoviku su v severnej Afrike, Severnej Amerike a v Europe Britske ostrovy , ju?ne a stredne ?vedsko , Estonsko , severne Francuzsko , Belgicko , Durinsko , Lu?ice, stredne Po?sko , stredne ?echy (tzv. barrandien ? Barrandova panva medzi mestami Brandys nad Labem , Kralupy nad Vltavou , Kladno , St?ibro , Doma?lice , Klatovy , P?ibram a ?esky Brod ). Na Slovensku su ordovicke vrstvy pritomne v oblasti Vlachova .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
↑ Pelech, O., Michalik, J., Aubrecht, R., Fordinal, K., Huda?kova, N., Kohut, M., Kova?ova, M., Levicka, J., Lintnerova, O., Maglay, J., Moravcova, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Rehakova, D., Sabol, M., Schlogl, J., Sliva, ?., Sotak, J., ?arinova, K., ?ujan, M., Van?ova, I. & Vozarova, A., 2021: Slovenska verzia medzinarodnej chronostratigrafickej tabu?ky . Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 ? 114.