Obdobie bojujucich ?tatov (ine nazvy: era bojujucich ?tatov, obdobie/era Bojujucich ri? ; ?in. 戰國時代 / ???代 ? ?an-kuo ?’-tai , pchin-jin : Zhanguo Shidai ) bolo obdobie ?inskych dejin od roku 475 pred Kr. a? po zjednotenie ?iny pod dynastiou ?chin v roku 221 pred Kr. Spada pod obdobie Vychodnej dynastie ?ou a predchadzalo mu Obdobie jari a jesene . Nazov obdobia pochadza z diela Strategie bojujucich ?tatov (戰國策), ktore vzniklo medzi 3. a 1. storo?im pred Kr.

Premena spolo?nosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

V obdobi bojujucich ?tatov prebehla bezprecedentna transformacia ?iny. Marxisticki vedci vysvet?uju tuto zmenu prichodom ?eleza ^[1] , skor v?ak ide o nasobiaci efekt. Zasadne zmeny sa odohrali na politickej, hospodarskej a demografickej rovine.

Politicka transformacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do?lo k zruteniu modelu lenneho ?tatu a k vzniku centralizovaneho ?tatu s organizovanym byrokratickym systemom. Dovodom pre tuto premenu je fakt, ?e aristokracia sa navzajom vyvra?dila v mnohych vojnach tohto a predo?leho obdobia jari a jesene. Vladcovia za?ali ?taty deli? na teritorialne jednotky, na ?ele ktorych stali uradnici oddani panovnikovi a zavisli na centre. Do?lo k striktnemu oddeleniu moci na vojskom a ?tatnou spravou. Z uradnikov sa vytvorila byrokraticka vrstva, ktora prebrala moc od upadajucej aristokracie.

V predo?lych dobach bolo obyvate?stvo delene do dvoch kategorii. Kuo-?en boli slobodni ob?ania, ktori mohli dr?a? zbra? a Je-?en boli ro?nici. Kvoli ve?kemu mno?stvu vojen bolo potrebne rekrutova? obrovske mno?stvo vojakov, a preto sa zotrel rozdiel medzi tymito vrstvami a do vojny boli povolavani aj ro?nici. Splynutie tychto dvoch kategorii do jednej umo?nilo va??iu kontrolu obyvate?stva.

Hospodarska transformacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V tomto obdobi sa rychlo rozvijalo po?nohospodarstvo. Hlavnym dovodom bol prichod ?eleza do ?iny zo strednej Azie a jeho roz?irenie na vidieku. Za?ali sa pou?iva? ?elezne radlice a pluhy ?ahane dobytkom. ?taty podporovali intenzifikaciu po?nohospodarstva budovanim zavla?ovacich kanalov a ?al?ich vodnych stavieb. Remeselnici, ktori predtym produkovali takmer vyhradne pre aristokraciu, za?ali vyraba? pre potreby trhu. Do?lo k regionalnej remeselnej ?pecializacii a rozvijal sa aj dia?kovy obchod s luxusnym tovarom.

Objavil sa spolo?ny ekvivalent hodnoty, peniaze. Prve peniaze pochadzaju zo ?iesteho storo?ia pred Kr. a mali tvar ry?u. Neskor sa vyrabali aj mince no?oviteho tvaru, mince s otvorom v strede, platilo sa aj mu??ami kauri. Roz?irenie pe?azi stimulovalo rozvoj obchodu a obchodnici sa stali silnou a sebavedomou vrstvou. Do?lo v?ak aj k u?ere, a preto sa konfucianci na obchod pozerali negativne.

Demograficka transformacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?aka zmenam v po?nohospodarstve do?lo k prudkemu narastu po?tu obyvate?ov. V dosledku zmien vo vlastnictve pody od spolo?neho k sukromnemu nastal odchodu obyvate?ov z vidieka do miest. V centrach miest, ktore boli obohnane hradbami, sa nachadzali palace a konali sa v nich trhy, ktore boli zarove? aj centrami zabavy. V?aka urbanizacii sa na?tartovali aj zmeny v duchovnej oblasti, ktorych najva??im prejavom bolo oslabenie kultu predkov a rozkvet filozofie. V tejto dobe, ktora je nazyvana aj zlatym vekom ?inskej filozofie , spolu superilo "sto filozofickych ?kol" a posobili najvyznamnej?i filozofi ?inskeho staroveku.

Politicke dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozpad ?tatu ?in na tri naslednicke ?taty v roku 453 pred Kr. znamenal koniec obdobia hegemonov a sformoval sa novy medzi?tatny system siedmich mocnosti (?chi siung 七雄). Z h?adiska politickych dejin sa da toto obdobie rozdeli? na ?tyri ?asti pod?a toho, ktore ?taty v danej dobe dominovali:

• dominancia ?tatu Wej: 453 ? 340 pred Kr.
• dominancia ?tatov ?chin a ?chi: 340 ? 284 pred Kr.
• dominancia ?tatov ?chin a ?ao: 284 ? 260 pred Kr.
• zjednocovacie boje (dominancia ?tatu ?chin): 260 ? 221 pred Kr.

Dominancia ?tatu Wej [ upravi? | upravi? zdroj ]

V polovici piateho storo?ia pred Kr. uskuto?nil minister Li Kchuej v ?tate Wej reformy, ktore ho hospodarsky posilnili. V po?nohospodarstve sa zaviedlo striedanie piatich plodin, na vo?ne plochy sa vysadili moru?e a bol vytvoreny system ?tatnych sypok, ktore vykupovali obilie za nizke ceny pri prebytku obilia a predavali za nizku cenu v ?ase neurody. Li Kchuej taktie? nechal spisa? prvy ?insky zakonnik Fa-?ing 法?.

Li Kchuejove reformy postupne prevzali ostatne ?taty, ?tat Wej bol ale prvy, v ktorom sa zaviedli a prejavili. Z tejto pozicie potom mocensky ?a?il a stal sa dominatnou mocnos?ou. V polovici ?tvrteho storo?ia v?ak utrpel ?a?ke pora?ky od ?tatov ?chi a ?chin a poklesol na poziciu druhoradej mocnosti.

Dominancia ?tatov ?chin a ?chi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po oslabeni ?tatu Wej nebol ?iaden ?tat schopny individualne porazi? ostatne. Preto sa ?taty spajali do mocenskych blokov a vytvarali tzv. vertikalne (lien cheng ??) a horizontalne (che cung 合?) aliancie. Aliancie medzi ?tatmi vytvarali tzv. majstri aliancii (cung-cheng-?ia ??家), ktori machiavellistickymi sposobmi vymy??ali strategie, ako ?taty spoji?. Vytvoril sa bez?krupulozny system vojen, o ktorych vedeni vznikali dokonca priru?ky, napr. Sun-c' Ping-fa ?子兵法. Popis metod a konania majstrov aliancii je v knihe Strategie bojujucich ?tatov .

V rokoch 350 a? 338 pred Kr. uviedol minister ?ang Jang v ?tate ?chin viacero reforiem, ktore ho vojensky posilnili. Oslabil moc aristokracie, rozdelil ?tat do okresov a zaviedol system vzajomneho ru?enia pao-?ia 保家, v ktorom je obyvate?stvo rodelene do skupin po piatich rodinach nesucich kolektivnu zodpovednos? za ?iny ka?deho ?lena. V roku 316 pred Kr. expandoval ?tat ?chi do oblasti dne?neho S’-?chuanu , ktoru v?aka ve?kym vodnym stavbam premenil na obilnicu pre svoje armady.

?tat ?chi roku 314 pred Kr. dobyl ?tat Jen a vytvoril mocensku protivahu ?tatu ?chin. Vladcovia oboch ?tatov prijali tituly vychodny a zapadny cisar, hoci formalne vladol cisar dynastie ?ou. Na za?iatku tretieho storo?ia pred Kr. za?al ?chi smerova? svoje utoky na ?tat Sung, ktory bol bohaty, preto?e le?al na kri?ovatke obchodnych ciest. Sung sa im podarilo v roku 286 pred Kr. anektova?, ?o vystra?ilo ostatne ?taty a tie sa proti ?chi spojili do aliancie. ?chi sa pod ich naporom roku 284 pred Kr. zrutilo.

Dominancia ?tatov ?chin a ?ao [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na konci ?tvrteho storo?ia sa ?tatu ?ao podarilo doby? barbarske uzemia na severe. Od barbarov odpozerali ich taktiku stre?by z chrbtu ko?a a roku 307 pred Kr. bolo do ich armady za?lenene jazdectvo. V 60tych rokoch tretieho storo?ia utrpel ?tat ?chin od posilneneho ?aa viacero pora?ok. Preto ?chin v roku 260 pred Kr. vyrazil na ?ao s obrovskou armadou a oba ?taty sa stretli v bitke pri ?chang Pchingu. V najkrvavej?ej bitke v ?inskych dejinach, kedy proti sebe stali takmer polmilionove armady, zvi?azil ?tat ?chin a zajati vojaci ?tatu ?ao boli za?iva pochovani ^[2] . Tato bitka rozhodla o zjednoteni ?iny, preto?e po nej sa u? ?tatu ?chin nedokazal nikto vojensky postavi?.

Zjednocovacie boje [ upravi? | upravi? zdroj ]

?tat ?chin roku 256 pred Kr. anektoval uzemie ?ouskeho klanu a ukon?il trvanie dynastie ?ou . Roku 249 pred Kr. prevzal ?chinsky kra? mandat nebies. Roku 246 nastupil na ?chinsky tron kra? Jing ?eng ??, ktory spolo?ne s poradcom Li S'om viedol zjednocovacie boje. V roku 227 pred Kr. dobyli ?tat Chan a chystali sa na ?tat Jen, ktory za Jing ?engom vyslal atentatnika ?ing Kch' ??. Tomu sa v?ak atentat, ktory sa stal nametom mnohych literarnych diel a filmov, nepodaril a roku 223 bol Jen dobyty.

Na konci dvadsiatych rokov tretieho storo?ia pred Kr. ?hin postupne dobyl ?taty Wej (225), Jen (223) a ?chu (223). Posledny pod?ahol ?tat ?chi roku 221 pred Kr. a nasledne sa Jing ?eng vyhlasil za cisara ri?e ?chin a zmenil si meno na ?chin ?' Chuang-ti .

Bojujuce ?taty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi sedem bojujucich ?tatov patria

1. ?chin ( 秦 ) na zapade, v dolnej ?asti udolia rieky Wej-che
2. ?chu ( 楚 ) na ju?nej hranici okolo stredneho toku rieky Jang-c’-?iang
3. ?chi ( 齊 ) na vychode v oblasti ?an-tung
4. Jen ( 燕 ) na ?alekom severovychode blizko Peking , ?alej potom v strede od juhu smerom k severu
5. Chan ( 韓 )
6. ?ao ( 趙 )
7. Wej ( 魏 )
8. Jue ( 越 ) niekedy sa uvadza aj osmy ?tat

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]