z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Ob?ianska vojna v (byvalej) Juhoslavii
je suhrnny pojem pre skupinu ozbrojenych konfliktov, ktore v rokoch
1991
a?
2001
- ?i u? vo vzajomnej suvislosti alebo na sebe relativne nezavisle - prebiehali na uzemiach republik ?i autonomnych oblasti
Juhoslavie
. V u??om zmysle sa ako
ob?ianska vojna v Juhoslavii
(a obdobne nazvy) ozna?uje konflikt v rokoch 1991 -
1995
.
Spolo?nym menovate?om tychto konfliktov bolo bezpe?nostne vakuum, ktore vzniklo na uzemi juhoslovanskej federacie po pade centralnej komunistickej moci a ktore i?lo ruka v ruke s jednorazovym uvo?nenim politickej energie, ktora do padu komunizmu nemohla by? ventilovana.
Pre tento ozbrojeny konflikt sa pou?ivali a pou?ivaju tie? nasledujuce nazvy:
- vojna v (byvalej) Juhoslavii
- (ob?ianske) vojny v (byvalej) Juhoslavii
- juhoslovanska (ob?ianska) vojna
- juhoslovanske (ob?ianske) vojny
- juhoslovanska kriza, Balkansky konflikt
- Konflikt na Balkane
- zriedkavo: (tretia) balkanska vojna, vojna na
Balkane
, balkanske vojny
Jednou z hlavnych pri?in vojny bol narast
nacionalizmu
. U?inok nacionalizmu bol znasobeny faktom ve?kej
etnickej
a nabo?enskej roznorodosti obyvate?stva Juhoslavie. Dole?ite bolo, ?e tato roznorodos? existovala nielen v ramci celej Juhoslovanskej federacie ale aj vo vnutri samotnych jej republik. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extremnemu nacionalnemu po?atiu svojho sebaur?enia.
Ekonomicky vyspelej?ie Chorvatsko a najma Slovinsko prestali by? ochotne dotova? ekonomicky menej vyspele oblasti federacie. Srbsko - ako sice ekonomicky slab?ie, ale politicky silnej?ie (tvorilo v podstate jadro federalnej moci a jej armady) - sa sna?ilo zabrani? uniku tychto ekonomickych zdrojov.
- V
Slovinsku
:
- Slovinci
verzus Juhoslovanska armada. Po masovej dezercii vojakov nesrbskej narodnosti z Juhoslovanskej armady ostal konflikt v podstate zale?itos?ou Slovincov a
Srbov
.
- V
Chorvatsku
:
- Chorvati
verzus Juhoslovanska armada (neskor v podstate len Srbi)
- V
Bosne a Hercegovine
:
- Bosnianski moslimovia
verzus Bosnianski Chorvati (v zanedbate?nej miere)
- Srbi v spojeni s Chorvatmi verzus Bosnianski moslimovia (len v pripravnej faze)
- Bosnianski Chorvati verzus Bosnianski Srbi
- Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Srbi (V ramci vojny v Bosne najhlb?ia miera nepriate?stva)
- Chorvati v spojeni s moslimami (Bosniakmi) verzus Srbi.
- V
Srbsku
:
- V
Macedonsku
- Zo zahrani?nych mocnosti sa v konflikte vojensky anga?ovalo
NATO
a predov?etkym
USA
. Ich primarnou ulohou bolo zabezpe?i? mierovy proces, pou?ili v?ak aj silove prostriedky. Fakticky stali na strane nepriate?ov Srbska. V kosovskej faze vojny bombardovali Srbsko, aby ho tak prinutili ku
kapitulacii
. V konflikte sa diplomaticky anga?ovalo aj
Rusko
, ktore stalo preva?ne na strane Srbska.
- V nabo?enskej rovine:
- katolici
verzus
pravoslavni
- Srbi (su preva?ne pravoslavni) verzus Chorvati (su preva?ne katolici)
- Srbi verzus Slovinci (su preva?ne katolici)
- kres?ania verzus
moslimovia
- Srbi verzus Bosniaci (su preva?ne moslimovia)
- Srbi verzus kosovski Albanci (su preva?ne moslimovia)
Vojna zasiahla prakticky ka?dy ?tat Juhoslavie. Najpostihnutej?ou sa stala
Bosna a Hercegovina
, po nej Chorvatsko a Srbsko. Relativne najmiernej?ie konflikty postihli
Severne Macedonsko
a
Slovinsko
. Na v?etkych stranach si vojna vy?iadala vy?e 130 000 obeti. Najviac obyvate?ov zomrelo na uzemi Bosny a Hercegoviny, kde boli naj?a??ie aj materialne a infra?trukturne ?kody. Z etnickeho h?adiska bolo najviac m?tvych medzi Bosniakmi.
Vojna sa fakticky postarala o zanik Juhoslavie, ktora sa rozpadla na jednotlive samostatne ?taty. Ako politicky porazene vy?lo z vojny
Srbsko
. To sa dobrovo?ne vzdalo vplyvu nad
?iernou horou
(novy samostatny ?tat) a donutene bolo vzda? sa svojho vplyvu nad oblas?ou
Kosovo
(sna?i sa o uznanie ako novy samostatny ?tat).
Schematicke rozdelenie konfliktov:
