Predstavenie operety Netopier v Opernhaus v
Dusseldorfe
v roku 1954
Netopier
(nem.
Die Fledermaus
) je
opereta
, ktoru skomponoval
Johann Strauss ml.
Premiera sa konala
5. aprila
1874
v divadle
Theater an der Wien
vo
Viedni
.
Libreto
v nemeckom jazyku napisali
Karl Haffner
a
Richard Genee
.
Vznik libreta je zaujimavy sam o sebe. Pochadza z komedie nemeckeho dramatika
Rodericha Benedixa
Vazenie
. Tuto komediu prepracovali
Offenbachovi
libretisti Meilhac a
Ludovic Halevy
a s ve?kym uspechom uviedli pod nazvom
Reveillon
ako komediu (bez hudobneho sprievodu) v divadle
Theatre du Paris Royal
v
Pari?i
v roku
1872
. Hru sa rozhodol kupi? riadite? v
Theater an der Wien
,
Maximilian Steiner
. Ke? si v?ak dielo pre?ital, pova?oval ho za prili? pari?ske a uplne nevhodne pre rakuske publikum. Skusil ho podsunu? svojmu konkurentovi v divadle
Carl Theater
. Riadite? Jauner predlo?il hru na preklad a upravu svojmu autorovi Karlovi Haffnerovi. Vysledok zrejme tie? nepova?oval za dobry, tak?e hra aj s prekladom sa k Steinerovi vratila. Ten napokon suhlasil s navrhom Richarda Genee, aby mohol hru uplne prepracova? a ponuknu? Straussovi na zhudobnenie. Hra dostala novy nazov:
Die Fledermaus
a stala sa jednym z najva??ich Straussovych uspechov. Samotne libreto je jedno z najvydarenej?ich operetnych libriet. Hudba je ve?mi kvalitna a je v dobrom sulade s dejom na javisku.
V suvislosti s touto operetou koluje chyr, ?e povodna premiera nemala uspech, ktory je zalo?eny na fakte, ?e bola hrana len 16?krat za sebou. V skuto?nosti preru?enie sposobilo hlavne dopredu naplanovane hos?ovanie talianskeho operneho suboru na ?ele s
Adeline Patti
. Potom sa v predstaveniach pokra?ovalo, ale po 45. opakovani boli opa? preru?ene, preto?e ochorela here?ka
Irma Nittingerova
(v roli princa Orlovskeho). Za?iatkom jula uviedli Netopiera v
Berline
s burlivym uspechom. To prispelo k opatovnej obnove predstaveni vo Viedni (jubilejnu 100. reprizu dosiahla hra v roku 1876). Pri zamere uvies? hru v Pari?i nastali ?a?kosti, preto?e Meilhac a Halevu sa za?ali hlasi? o autorske prava. Nakoniec bola opereta uvedena s uplne inym nazvom a dejom, ako ?La Tzigane“. V tejto forme v?ak nedosiahla ani kvalitu ani uspech svojej orginalnej verzie. Povodna verzia sa nakoniec za?ala hra? v Pari?i a? od roku 1905. Vysoka kvalita nakoniec operetu priviedla ku vyznamnemu svetovemu uspechu, hoci jej cesta ku slave bola tentoraz k?ukatej?ia ako byva be?ne.
| Rola
|
Hlasovy rozsah
|
Meno herca po?as premiery,
5. april 1874
(Dirigent: Johan Strauss ml.)
|
| Gabriel von Eisenstein
|
tenor
|
Jani Szika
|
| Rosalinda,
jeho ?ena
|
sopran
|
Marie Geistinger
|
| Adela,
komorna
?
subreta
|
sopran
|
Caroline Charles-Hirsch
|
| Ida,
tane?nica, sestra Adely
|
sopran
|
|
| Alfred,
operny spevak, obdivovate? Rozalindy
|
tenor
|
Hans Rudiger
|
| Dr. Falke,
notar, Eisensteinov priate?
|
baryton
|
Ferdinand Lebrecht
|
| Dr. Blind,
advokat
|
tenor
|
Carl Matthias Rott
|
| Frank,
riadite? vaznice
|
baryton
|
Carl Adolf Friese
|
| Princ Orlovsky,
rusky aristokrat
|
mezzosopran
|
Irma Nittinger
|
| Frosch,
dozorca vaznice
|
?inoherna rola
|
Alfred Schreiber
|
Eisenstein je odsudeny na 8 dni vazenia za ura?ku majestatu. Jeho priate? Falke, ktory bol na poslednom ma?karnom bale prezle?eny za Netopiera a z ktoreho si Eisenstein urobil kanadsky ?artik sa chce pomsti?. Nahovori Eisensteina, aby i?iel do vazenia a? rano a ve?er stravil na ve?kom bale ruskeho princa Orlovskeho. Jeho ?ena Rosalinda sa neubrani naliehaniu svojej byvalej lasky, tenoristu Alfreda. Ich spolo?ny ve?er naru?i riadite? vaznice Frank, ktory pri?iel osobne odviest Eisensteina do vazenia. Rosalinda aby nebola kompromitovana, nahovori Afreda, aby i?iel do vazenia namiesto jej mu?a.
Falke so suhlasom princa Orlovskeho na bal pozval okrem Eisensteina aj Rosalindu, Franka aj jeho slu?ku Adelu, pri?om v?etkych presved?il, aby vystupovali inkognito ? pod inymi menami. Frank a Eisenstein sa vydavaju za francuzskych aristokratov a spriatelia sa. Zaletny Eisenstein najprv za?ne dvori? vlastnej slu?ke a neskor aj man?elke, ktora ma na tvari masku a vydava sa za tajomnu ma?arsku grofku. Rosalinda ziska jeho hodinky, s ktorymi sa jej man?el zvykne pred ?enami chvali?.
Riadite? Frank po prehyrenej noci prichadza unaveny do vaznice. ?oskoro prichadza Eisenstein a s prekvapenim tam nachadza svojho noveho priate?a, ktory mu navy?e oznami, ?e ?Eisenstein“ u? od ve?era sedi vo vazeni. Prichadza tie? Rosalinda, ktora chce vyslobodi? Alfreda. Eisenstein sa prezle?ie za obhajcu a dozvie sa, ako sa Alfred dostal do vazenia. Ale ke? pred man?elkou odhali svoju toto?nos?, ta mu na oplatku uka?e hodinky, ktore ako ?ma?arska grofka“ od neho ziskala na bale. Ke? u? je chaos dokonaly, prichadza Falke s celou spolo?nos?ou a vysvetli, ?e to v?etko je pomsta ?Netopiera“. Eisenstein sa udobri s man?elkou a musi si odsedie? zvy?ok trestu.
Opis zapletky alebo rozuzlenia pribehu sa tu kon?i.
- Traubchen, das entflattert ist ? aria Alfreda
- Da schreibt meine Schwester Ida ? aria Adely
- Ach, ich darf nicht hin zu ihr ? (Adela, Rozalinda)
- Nein, mit solchen advokaten ? trio (Eisenstein, Rozalinda, Blind)
- Komm mit mir zum Souper ? duet (Falke, Eisenstein)
- So muss allein ich bleiben ? trio (Rozalinda, Eisenstein, Adela)
- Finale 1. dejstva ? (Alfred, Rozalinda, Frank)
- Ein Souper heut uns winkt ? Introdukcia do 2. dejstva (chor)
- Ich lade gern mir Gaste ein ? kuplet (Orlovsky, Eisenstein)
- Mein Herr Marquis ? (Adela, Eisenstein, Orlovsky, Falke, chor)
- Dieser Anstand so manierlich ? duet (Eisenstein, Rozalinda)
- Klange der Heimat ? aria, csarda? (Rozalinda)
- Finale 2. dejstva ? (Orlovsky, Adela, Eisenstein, Falke, Frank, Rozalinda, Ida, chor)
- Ein fideles Gefangnis ? (Frosch, Alfred, Frank, Adela, Ida)
- Spiel ich die Unschuld vom Lande ? kuplet (Adela, Frank, Ida)
- Ich stehe voll Zagen ? trio (Eisenstein, Rozalinda, Alfred)
- O Fledermaus, o Fledermaus ? finale