Nemecka demokraticka republika Deutsche Demokratische Republik ←   1949 ? 1990   → vlajka znak
Hymna : Auferstanden aus Ruinen
Motto : ?Proletarier aller Lander, vereinigt Euch!“ (Proletari v?etkych krajin, spojte sa!)
Geografia
Hlavne mesto	Vychodny Berlin
Rozloha	108 333 km²
Najvy??i bod	Zugspitze
Obyvate?stvo
Po?et obyvate?ov	17 068 318 (pod?a s?itania ?udu z 1. januara 1971)
Narodnostne zlo?enie	Nemci
Jazyky	nem?ina lu?icka srb?ina (regionalne)
Nabo?enstvo	?tatom propagovany ateizmus
?tatny utvar
?tatne zriadenie	?udovo demokraticka republika
Mena	vychodonemecka marka (DDM)
Vznik	7. oktobra 1949 (vyhlasenie Nemeckej demokratickej republiky)
Zanik	3. oktobra 1990 ( zjednotenie Nemecka )
Predchadzajuce ?taty: Sovietska okupa?na zona Nemecka Nastupnicke ?taty: Nemecko

Nemecka demokraticka republika ( NDR , v nemecky hovoriacich krajinach a inde be?ne DDR , skratka pre Deutsche Demokratische Republik , angl. skratkou GDR ), tie? (nepresne) nazyvana ? Vychodne Nemecko “, bol stredoeuropsky ?tat, ktory existoval medzi rokmi 1949 a? 1990 v obdobi po?as studenej vojny , ke? bola vychodna ?as? Nemecka su?as?ou vychodneho bloku . V?eobecne bol na zapade popisovany ako komunisticky ?tat , ale sam seba nazyval ako socialisticky “robotnicky a ro?nicky ?tat” ^[1] . Skladal sa z uzemia, ktore bolo po druhej svetovej vojne obsadene a spravovane sovietskymi silami, teda sovietskej okupa?nej zony Nemecka a fakticky aj vychodneho sektoru Berlina pod?a postupimskej dohody , na vychode ohrani?ena liniou Odra-Nisa . Sovietska zona obklopovala Zapadny Berlin , ale nezahr?ovala ho; v dosledku toho zostal Zapadny Berlin mimo jurisdikciu NDR a tvoril v ?om nezavislu enklavu .

Nemecka demokraticka republika bola zalo?ena v sovietskej zone, zatia? ?o Spolkova republika (?Zapadne Nemecko“) bola zlo?ena z troch zapadnych zon (pov. tzv. Trizonie ). Vychodne Nemecko bolo satelitnym ?tatom Sovietskeho zvazu . ^[2] Sovietske okupa?ne urady za?ali prevadza? spravnu zodpovednos? na nemeckych komunistickych vodcov v roku 1948 a NDR za?ala fungovat ako ?tat 7. oktobra 1949 . Sovietske sily v?ak v krajine zostali po celu dobu studenej vojny. A? do roku 1989 bola NDR riadena Socialistickou jednotnou stranou (SED), aj ke? ?al?ie strany boli formalne su?as?ou jej alian?nej organizacie, Narodneho frontu . ^[3] SED zaviedla na ?kolach povinnu vyuku marxizmu-leninizmu a ru?tiny . ^[4]

Ekonomika bola centralne planovana a stale viac vo vlastnictve ?tatu ^[5] . Ceny byvania, zakladneho tovaru a slu?ieb boli stanovene skor planova?mi ustrednej vlady, ne? aby rastli a klesali prostrednictvom ponuky a dopytu; a boli silne dotovane. Cez tento fakt a napriek tomu, ?e NDR musela Sovietskemu zvazu plati? zna?ne vojnove reparacie, stala sa v?aka svojej silnej priemyselnej tradicii (i?lo o vyspele uzemie niekdaj?ieho Pruska a Saska ) najuspe?nej?ou ekonomikou vo vychodnom bloku.

Vyznamnym problemom bola emigracia na Zapad ? preto?e mnoho emigrantov boli vzdelani mladi ?udia, ?tat bol na?alej ekonomicky oslabovany. Vlada opevnila zapadne hranice a v roku 1961 postavila Berlinsky mur . Mnoho ?udi, ktori sa pokusili utiec? ^{[6] [7]} , bolo zabitych pohrani?nou stra?ou alebo nastra?nymi pascami ako napr. na??apne miny . ^[8] Mnoho ?al?ich stravilo ve?ke mno?stvo ?asu uvaznenim za pokus o utek. ^{[9] [10]}

V roku 1989 viedli po?etne socialne, ekonomicke a politicke sily v NDR a v zahrani?i k padu berlinskeho muru a k vytvoreniu vlady odhodlanej k liberalizacii. Nasledujuci rok sa konali slobodne vo?by ^[11] a medzinarodne rokovania viedli k podpisu zmluvy o kone?nom vyrovnani o postaveni a hraniciach Nemecka. NDR bola rozpustena a Nemecko bolo 3. oktobra 1990 znovuzjednotene a opa? sa stalo suverennym ?tatom. Nieko?ko vodcov NDR, vratane posledneho vodcu Egona Krenza , boli po zlu?eni stihani za zlo?iny spachane po?as studenej vojny.

Nemecka demokraticka republika geograficky hrani?ila na vychode s Po?skom, na juhovychode s ?eskoslovenskom a na zapade a juhozapade so Spolkovou republikou Nemecko . Zo severu ho obmyvalo Baltske more . Interne NDR taktie? hrani?ilo so sovietskym sektorom obsadeneho Berlina, ktory bol znamy ako vychodny Berlin a bol de facto jeho hlavnym mestom . Taktie? hrani?ila s troma sektormi okupovanymi Spojenymi ?taty, Spojenym kra?ovstvom a Francuzskom znamymi ako Zapadny Berlin . Tri sektory okupovane zapadnymi narodmi boli od NDR oddelene berlinskym murom od jeho dokon?enia v roce 1961 a? do jeho padu v roku 1989 .

Vznik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nemecka demokraticka republika bola zalo?ena 7. oktobra 1949 v sovietskom sektore okupovaneho Nemecka ako ?udovodemokraticky ?tat. Uzemie NDR zah??a su?asne spolkove krajiny Sasko , Sasko-Anhaltsko , Brandenbursko , Durinsko , Meklenbursko-Predpomoransko . Problematickym miestom pre NDR bolo hlavne mesto Berlin , ktore bolo podobne ako okupovane Nemecko rozdelene do ?tyroch sektorov. Zapadne mocnosti USA, Spojene kra?ovstvo a Francuzsko spojenim svojich sektorov vytvorili Zapadny Berlin , sovietsky sektor Berlina sa stal hlavnym mestom NDR a bol znamy ako Vychodny Berlin . NDR ziskala plnu suverenitu a? v roku 1955 , hoci bola pod kontrolou sovietskych vojsk. V tom istom roku sa NDR stala jednym zo ?tatov, ktore zalo?ili Var?avsku zmluvu .

Politicky system [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1946 vznikla Jednotna socialisticka strana Nemecka ( SED ), zlu?enim Komunistickej strany Nemecka ( KPD ) a Socialnodemokratickej strany Nemecka ( SPD ) v sovietskom sektore okupovaneho Nemecka. Po vzniku NDR sa stala ?tatostranou, ktora vladla a? do jej zaniku v roku 1990. V su?asnosti je pretransformovana do Strany demokratickeho socializmu PDS . Veduca uloha SED bola zakotvena v ustave NDR. Hlavou ?tatu predseda ?tatnej rady NDR, ktory bol zarove? aj predsedom SED. Prvym bol Wilhelm Pieck , ktory ako prvy a posledny pou?ival titul Prezident NDR. Poslednym predsedom ?tatnej rady bol Hans Modrow . Z kompetencii SED treba spomenu? kontrolu obavanej vychodonemeckej tajnej slu?by Stasi . Politika SED bola podobne ako ostatne ?tatostrany vo vychodnej Europe pod silnym vplyvom KSSZ .

Zahrani?na politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zahrani?na politika NDR bola orientovana na Sovietsky zvaz a jeho satelity. Prvoradou prioritou NDR bola normalizacia vz?ahov so Zapadnym Nemeckom . NSR toti? neuznavala NDR ako plnohodnotnu krajinu, ale len ako vychodny sektor. Zlom nastal v roku 1972, ke? spolkovy kancelar Willy Brandt v ramci svojej Ostpolitik uznal NDR ako suverenny ?tat a potvrdil tym vychodnu hranicu na Odre a Nise . Proti tomu sa v NSR zdvihla vlna nevole (Slobodny ?tat Bavorsko sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal). Aj napriek tejto dohode, ?elezna opona, ktora sa tiahla medzi oboma krajinami ostala aj na?alej krutou realitou. Ob?ania NDR mali prisny zakaz cestova? do Juhoslavie , kvoli riziku mo?nej emigra?nej vlny do zapadnej Europy.

Problematicky Berlin [ upravi? | upravi? zdroj ]

Berlin bol v ?ase studenej vojny pova?ovany za jej symbol. Hospodarsky a politicky vyvoj oboch ?asti Berlina sa podobne ako vyvoj dvoch nemeckych ?tatov vyvijal dvoma rozdielnymi smermi. Zatia? ?o v Zapadnom Berline bol zavedeny trhovy system, vo Vychodnom Berline bol zavedeny socialisticky system planovaneho hospodarstva pod?a vzoru ZSSR. Do roku 1961 v?ak medzi oboma ?as?ami neexistovala va?nej?ia fyzicka preka?ka pre prechod. Sta?ilo nastupi? do metra na vychode a vystupi? v niektorej stanici v zapadnej ?asti, odkia? sa dalo dosta? letecky do zapadnej Europy. Vychodonemecke vedenie si uvedomovalo narastajucu emigraciu, a tak 13. augusta 1961 po?as jednej noci vybudovalo z pletiva ochranny plot okolo Zapadneho Berlina. Vyvrcholenim rozdelenia bola stavba betonovej kon?trukcie. Aj napriek nej sa nepodarilo mnohym utekom zabrani?. Z diplomatickeho h?adiska predstavoval Berlinsky mur va?ny problem v chapani socialistickeho bloku ako politickeho systemu, v ktorom nie su garantovane zakladne slobody jednotlivca.

Zanik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Koncom 80. rokov 20. storo?ia dochadza vo vychodnej Europe k vyvrcholeniu hospodarskych problemov, ?o malo za nasledok narastajucu nespokojnos? obyvate?stva sprevadzanu jej otvorenymi prejavmi. V NDR sa prejavy nespokojnosti prejavovali narastajucim utekom ob?anov do zapadnej Europy. Po nastupe Michaila Gorba?ova k moci v roku 1985 do?lo k miernemu uvo?neniu napatia v ramci sovietskeho bloku. Predstavitelia moci v NDR na ?ele s Erichom Honeckerom si uvedomovali, ?e uvo?nenie sposobi zvy?enie emigracie ob?anov NDR. Katastrofalna hospodarska situacia NDR zvy?ila emigraciu do takej miery, ?e vlada za?ala vydava? povolenia na opustenie NDR v ur?itych limitoch. K vyvrcholeniu do?lo v roku 1989 , ke? sa uvo?nil cezhrani?ny re?im na rakusko-ma?arskych hraniciach. Vychodni Nemci situaciu za?ali vyu?iva? a po?as rekreacii pri Balatone za?ali hromadne prekra?ova? hranice. Hoci bol prechod hranic aj napriek uvo?neniu pohrani?neho re?imu ilegalny, pohrani?iari na oboch stranach hranice nelegalne prechody viacmenej tolerovali. V pripade prichytenia naru?ite?a hranice vypo?uli a po nieko?kych hodinach prepustili.

?al?iu vlnu vychodonemeckych emigrantov za?ili zapadonemecke ambasady v Prahe , Var?ave a Budape?ti , ktore za?ali emigranti hromadne obsadzova?. Reakciou vedenia NDR bolo uzavretie hranic s Po?skom a ?esko-Slovenskom. Vychodonemecke vedenie v?ak nedostalo podporu tohto kroku od reformneho kabinetu Michaila Gorba?ova, a tak NDR pod tlakom verejnosti povolila svojim ob?anov nav?tivi? Zapadny Berlin na obmedzenu dobu. Pad Berlinskeho muru 9. novembra 1989 sa odohral rovnako prekvapujuco ako jej stavba. V poslednych d?och svojej existencie sa vychodonemecke stranicke vedenie zaoberalo diskusiami o nutnych zmenach, okrem inych aj diskusiou o hraniciach. Na tla?ovej konferencii 9. novembra, prena?anej televiziou, ?ital ?len politbyra, Gunter Schabowski , kratko pred siedmou hodinou ve?er akoby mimochodom zo svojich poznamok uznesenie ministerskej rady, pod?a ktoreho boli cesty i do zapadneho zahrani?ia povolene a mohli sa uskuto?ni? cez v?etky hrani?ne priechody. Na otazku, ktoru polo?il taliansky novinar Riccardo Ehrman, od kedy toto uznesenie nadobudne platnos?, odpovedal neisty Schabowski, ?e ?pod?a mojho nazoru ihne?“ (?o, ako sa neskor ukazalo, nebolo spravne, ke??e na druhej strane dokumentu, ktory Schabowski dostal, ale v zmatku to prehliadol, bolo napisane, ?e uznesenie plati od nasledujuceho d?a).

V najbli??ich hodinach dochadzalo k hromadnemu navalu na berlinskych hrani?nych priechodoch. Okolo 23. hodiny vychodonemecka pohrani?na stra? za?ala pu??a? ?udi cez hranicu a pribli?ne o polnoci u? prudili desa?tisice obyvate?ov Vychodneho Berlina cez v?etky priechody do Zapadneho Berlina.

K opatovnemu zjednoteniu s NSR do?lo 3. oktobra 1990 , ?im vznikla Nemecka spolkova republika tak ako ju pozname dnes. Kancelarom zjednoteneho Nemecka sa stal Helmut Kohl z koalicie Aliancia pre Nemecko , ktora zastre?ovala stredoprave proeuropske strany.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Nemecka demokraticka republika

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Nefjodov V. V. SED a kultura NDR. Historicka monografie. Hradec Kralove, 2009.

1. ↑ Patrick Major, Jonathan Osmond, The Workers' and Peasants' State: Communism and Society in East Germany Under Ulbricht 1945?71 , Manchester University Press, 2002, ISBN 9780719062896
2. ↑ Karl Dietrich Erdmann, Jurgen Kocka, Wolfgang J. Mommsen, Agnes Blansdorf. Towards a Global Community of Historians: the International Historical Congresses and the International Committee of Historical Sciences 1898?2000 . Berghahn Books, 2005, pp. 314. ("However the collapse of the Soviet empire, associated with the disintegration of the Soviet satellite regimes in East-Central Europe, including the German Democratic Republic, brought about a dramatic change of agenda.")
3. ↑ Thousands rally in East Germany. Eugene Register-Guard , 29 October 1989, s. 5A. Dostupne online .
4. ↑ GRIX, Jonathan; COOKE, Paul. East German Distinctiveness in a Unified Germany . [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 978-1902459172 . S. 17.
5. ↑ Peter E. Quint. The Imperfect Union: Constitutional Structures of German Unification . Princeton University Press, 2012, pp. 125?126.
6. ↑ Sarasota Herald-Tribune [online]. . Dostupne online.
7. ↑ Toledo Blade [online]. . Dostupne online.
8. ↑ The Victoria Advocate [online]. . Dostupne online.
9. ↑ Victimized East Germans seek redress. St. Petersburg Times , 11 September 1990. Dostupne online .
10. ↑ More Than 1,100 Berlin Wall Victims. Deutsche Welle , 9 August 2005. Dostupne online [cit. 2009-08-08].
11. ↑ Geoffrey Pridham, Tatu Vanhanen. Democratization in Eastern Europe Routledge, 1994. ISBN 0-415-11063-7 pp. 135