Mramor premenena hornina
Zlo?enie
Hlavne mineraly	kalcit
Akcesorie	grafit , limonit , hematit
Vlastnosti
Textura	zrnita, celistva, ?muhovana, ?ilkovita, brekciovita, h?uznata
Farba	biela, ?eda
Portal vied o Zemi

Mramor alebo kry?talicky vapenec je premenena hornina skladajuca sa z 95 % kry?talov karbonatov, naj?astej?ie kalcitu (CaCO ₃ ). Zvy?nych 5 % tvoria rozne silikaty , ilovite hmoty , limonit , grafit , pripadne aj ?al?ie mineraly a organicke latky , ktore zafarbuju povodne biely mramor.

V technickej praxi termin mramor poukazuje na akeko?vek dobre opracovate?ne a le?tite?ne karbonatove horniny ^[1] . Termin zaviedol pod?a greckeho vyrazu marmaros (iskrivy) v roku 320 pred Kr. Theofrastos z Eresu ^[2] .

Zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Podstatnou mineralnou zlo?kou su kry?taly kalcitu , resp. dolomitu . Ak povodny karbonat obsahoval primes ilovej hmoty, ta sa pri metamorfoze meni na s?udy a Ca - Al kremi?itany ( epidot , diopsid , aktinolit a ine). Be?na je tie? primes kreme?a , chalcedonu , grafitu , hematitu , pyritu , limonitu , tremolitu , wollastonitu a ?al?ich mineralov ^[3] . Z ved?aj?ich su?iastok su zastupene amfiboly , chlority , Mg- s?uda ( flogopit ), plagioklasy , Mg- olivin , serpentin , zoizit , Ca- granat a ?al?ie. Akcesorie tvoria kreme? , granat , sericit , magnezit , magnetit , titanit a ine ^[4] . Mineraly ako kreme?, albit , sericit , epidot-zoizitove mineraly, chlorit a tremolit indikuju premenu do facie zelenych bridlic . Pri metamorfoze vy??ieho stup?a a vhodnom chemizme vznikaju mineraly ako wollastonit , forsterit , diopsid , tremolit , flogopit alebo plagioklas ^[5] .

Textura byva v?esmerna i rovnobe?na. ?truktura je zrete?ne zrnita, od jemnych a? po hrubozrnne odrody. Pri va??om obsahu s?udnatych mineralov je i ?upinatozrnita. Sfarbenie maju biele, svetle, sive, ?ltkaste, ?ervenkaste, nazelenale, modrosive a? ?iemosive (od grafitu ). Chemicke zlo?enie kry?talickych vapencov sa podoba organogennym vapencom, z ktorych premenou vznikli ^[4] . Zelene sfarbenie sposobuju kremi?ite mineraly obsiahnute vo vapenci s vysokym obsahom hor?ika . Ak mramor obsahuje va??ie mno?stvo Ca a Mg kremi?itanov, mo?no ho pova?ova? za erlan ^[2] .

Vznik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mramor mo?e vznika? regionalnou , no nezriedka aj kontaktnou premenou (tzv. kontaktne mramory) usadenych vapencov (pripadne i dolomitu , magnezitu alebo sideritu ). Mo?e tie? vzniknu? metamorfozou star?ieho mramoru. Tento proces zapri?i?uje uplne prekry?talizovanie povodnej horniny alebo mineralu. Teplota a tlak va??inou zni?ia v?etky usadeniny v povodnej hornine. ?isty biely mramor vznikol metamorfozou ve?mi ?isteho vapenca.

Druhy mramoru [ upravi? | upravi? zdroj ]

V technickej praxi su zau?ivane niektore ozna?enia typov mramorov. Nie su zavazne, ani zalo?ene na petrografickych vlastnostiach, ?asto sa nimi ozna?uju aj celkom odli?ne horniny, alebo mramory s podobnymi vlastnos?ami, ale z odli?nych oblasti.

• Kararsky mramor ma ?istu bielu alebo modro-?edu farbu. Je nazvany pod?a miesta vyskytu, talianskeho mesta Carrara .
• ?ternbersky mramor ma bielu farbu, ?a?i sa v ?esku .
• ?ierny mramor sa ?a?i hlavne v Po?sku a Irsku .
• ?erveny mramor sa ?a?i v Rumunsku .
• Sivy mramor vznika z ?isteho vapenca v metamorfnych aureolach vyvretych hornin.
• Onyxovy mramor je na hranach priesvitny, vyskytuje sa vo viacerych farbach. Z petrografickeho h?adiska onyxovy mramor nie je mramor, ale travertin .

Vyskyt mramoru na Slovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na Slovensku sa vyskytuju viacere druhy mramoru. V Ochtinej sa vyskytuje biely mramor. V jeho formacii je vyvinuta i Ochtinska aragonitova jasky?a . Na Liptove je z oblasti I?anovskej doliny a z Gemera pri Turni nad Bodvou je znamy tmavy mramor. Zo Zapadnych Karpat je znamy taktie? svetly a ru?ovkasty, miestami paskovany mramor triasoveho veku pri Tuhari ne?aleko Lu?enca  ? tzv. tuharsky mramor ^[4] . Tento mramor vznikol po prekryti veporika ju?nej?imi jednotkami po subdukcii Meliatskeho oceanu . Kry?talicke vapence sa nachadzaju v Slovenskom rudohori a v Malych Karpatoch . Kry?talicke vapence su zname z okolia Bacucha , ?umiaca , Kra?ovej hole , a z tzv. plie?ovskeho ostrova uprostred neovulkanitov pri obci Plie?ovce , v okoli Banskej ?tiavnice ^[4] . Z pasma jadrovych pohori su mramory zname z niektorych lokalit v pohori Tribe? .

Vyu?itie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mramor sa pou?iva po vyle?teni ako obkladovy kame? , pripadne ako socharsky material. Vyrabaju sa z neho nahrobne kamene. Menej kvalitny mramor sa po podrveni pou?iva na vyrobu vapna alebo ako stavebny kame?, ?i ako drvina pri melioracii ^[4] . ?iste mramory sa mo?u pou?iva? ako plnidlo v gumarenskom priemysle. Pre obkladove u?ely je dole?ita najma jeho farba, dostato?na pevnos? a ?a?ite?nos? v neporu?enych blokoch . Musi sa da? dobre opracuva? a le?ti? ^[3] . Tektonicka poru?enos? hornin Zapadnych Karpat v dosledku alpinskej orogenezy, nedovo?uje vyznamnej?ie pou?itie miestneho mramoru na socharske a dekora?ne u?ely.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

?al?ie zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu mramor .