Montana
Vlajka Pe?a? Ostatne ?taty USA
Prezyvka ?tatu	Treasure state (?tat pokladov)
Hlavne mesto	Helena
Najva??ie mesto	Billings
Guverner	Brian Schweitzer
Rozloha
Poradie	4. miesto
Celkova	381 156 km²
Su?	381 156 km²
Voda	1 km²
% vody	1 %
Po?et obyvate?ov (pod?a posledneho s?itania)
Poradie	44. miesto
Obyvate?ov	989 415
Rok s?itania	2010
Hustota obyvate?ov
Poradie	48. miesto
Hustota	2,59 obyv./km²
Vstup do Unie
Poradie	41. v poradi
Datum	8. november 1889
Geograficke udaje
Zemepisna ?irka	44°26' a? 49° s. ?.
Zemepisna d??ka	104°02' a? 116°02' z. d.
?irka	410 km
D??ka	1015 km
Nadmorska vy?ka
Najvy??ia	3 901 m n. m.
Stredna	1 035 m n. m.
Najni??ia	549 m n. m.
Ostatne udaje
?asova zona	Stredna: UTC -7/ -6
ISO 3166-2	US-MS

Montana je severozapadny ?tat USA hrani?iaci s Kanadou . Jeho meno pochadza zo ?panielskeho slova montana , ?o znamena hora alebo pohorie . V Montane ?ije najviac medve?ov grizzly z celych USA. Za Montanu bola do kongresu USA zvolena prva ?ena v historii.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uzemie Montany bolo k USA e?te ako zapadne teritorium pripojene 26. maja 1864 . ?tat Montana bol ustanoveny 8. novembra 1889 , ako 41. v poradi. Montana bola poslednym uto?iskom Siouxov , Severnych ?ejenov a Severnych Arapahov , indianskych kme?ov, ktore sa nechceli vzda? svojej slobody, a preto o ?u zurivo bojovali. V bitke pri Little Bighorn bol zabity podplukovnik americkej armady George Armstrong Custer po tom, ?o so svojou jednotkou napadol obrovsky tabor spojenych kme?ov. Indiani v?ak boli nakoniec porazeni a na uzemie za?ali prudi? bieli osadnici.

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Severnu hranicu Montany tvori Kanada . Na vychode Montana hrani?i so ?tatmi Ju?na Dakota a Severna Dakota , na juhu le?i Wyoming a na juhozapade ?tat Idaho . Montana je ?tvrty najva??i ?tat USA . Zapadna Montana je zem vysokych a drsnych hor, zatia? ?o vychod krajiny je tvoreny pla?ami. Prameni tu rieka Missouri .

V Montane je sustredeny Narodny park Glacier a ?as? Yellowstonskeho narodneho parku . Nachadza sa tu aj legendarne bojisko pri Little Bighorn, kde do?lo ku slavnej bitke medzi Indianmi a Americkou armadou . Teraz je to narodna rekrea?na oblas?. Hlavnou atrakciou su ve?ke stada bizonov . Narodne parky v Montane su tvorene nadhernymi sceneriami, plne ?picatych vrcholkov hor, zalesnenych udoli a po?etnych jazier a vodopadov.

Je tu aj nieko?ko indianskych rezervacii : Crow, Blackfeet, Flathead, Fort Belknap, Fort Peck, Northern Cheyenne, Rocky Boy.

Demografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Montane ?ije 989 415 obyvate?ov (po s?itani v roku 2010 ). ^[1] Hustota za?udnenia je 2,59 obyvate?ov na km², ?o ju radi k najmenej za?udnenym ?tatom USA .

• Hlavne mesto je Helena (25 780 obyvate?ov).
• Najva??ie mesto je Billings (89 847 obyvate?ov).
• ?al?ie dole?ite mesto je Missoula (57 053 obyvate?ov).

90,6% populacie predstavuju belosi, 6,1% Indiani , 0,6% Aziati, 0,5% ?ernosi a 2,3% ostatni, alebo dve a viac ras. Hispanci alebo Latinos, tvoria 2,2% obyvate?stva.

Nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

• kres?ania 79 %
  • protestanti 55 %
    • luterani 15 %
    • metodisti 8 %
    • baptisti 5 %
    • presbyteriani 4 %
    • ostatni protestanti 23 %
  • rimski katolici 24 %
• Mormoni 3 %
• bez vyznania 18 %

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

HDP Montany je 20 miliard dolarov , ?o ju radi na 48. miesto v Unii. Ro?ny prijem na hlavu je 22 569 dolarov , ?o je 46. miesto v USA

• Po?nohospodarskymi produktami su: chov dobytka , mlieko , prasata , p?enica , ja?me? , cukrova repa , seno .
• Priemyselnymi produktami su: ?a?ba a spracovanie nerastnych surovin, ?a?ba a spracovanie dreva, vyrobky z dreva, spracovanie potravin.
• Vyznamnu ulohu v ekonomike Montany hra turistika . Tvori a? 30 % HDP .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Montana (USA)