Milano

	Milano
	Milano
	mesto
	Porta Nuova , Sforzovsky hrad , La Scala , Galleria Viktora Emanuela II. , Milano Centrale , Porta Sempione a Milansky dom .
Vlajka	Erb
?tat	Taliansko
Region	Lombardsko
Nadmorska vy?ka	120 m n. m.
Suradnice	45°28′S 9°10′V / 45,467°S 9,167°V
Rozloha	182 km² (18 200 ha )
Obyvate?stvo	1 366 037 ( 2017 )
Primator	Giuseppe Sala
?asove pasmo	SE? ( UTC +1)
- letny ?as	SEL? ( UTC +2)
PS?	20100
	Poloha mesta v ramci Talianska
	Wikimedia Commons: Milan
	Webova stranka: [www.comune.milano.it comune.milano.it]
	OpenStreetMap: mapa
	Geograficky portal

O provincii pozri Milano (provincia) .

Suradnice : 45°28′S 9°10′V / 45,467°S 9,167°V

Milano ( po taliansky Milano , v milanskom nare?i Milan ) je druhe najva??ie mesto a hlavne ekonomicke centrum Talianska . Je to hlavne mesto provincie Milano . Nachadza sa na severe Talianska v oblasti Lombardsko .

Na zaklade skuto?nosti, ?e v meste maju sidlo viacere banky a aj talianska burza , je Milano ekonomicke centrum Talianska. Milano patri k najbohat?im mestam v Europskej unii. V Milane mo?no vidie? aj umelecke pamiatky, ako su napriklad Castello Sforzesco , Poslednu ve?eru od Leonarda da Vinci , Galeriu Viktora Emanuela II. , svetovo preslavene operne divadlo La Scala alebo sa iba prechadza? medzi obchodmi v modnej ?tvrti, kde maju svoje butiky preslaveni navrhari. Sidli tu ve?a modnych firiem, znama je hlavne ulica via Montenapoleone .

Samotne mesto ( Comune di Milano ) ma 1 366 037 obyvate?ov (30.11.2017), po?et obyvate?ov Ve?keho Milana ( La Grande Milano ), celej konurbacie je pribli?ne 7 400 000 obyvate?ov.

Susedne obce [ upravi? | upravi? zdroj ]

Arese , Assago , Baranzate , Corsico , Peschiera Borromeo , Rho , Sesto San Giovanni , Cormano , Cologno Monzese , Bresso , Novate Milanese , Vimodrone , Pero , Segrate , Settimo Milanese , Cusago , Cesano Boscone , Trezzano sul Naviglio , San Donato Milanese , Buccinasco , Rozzano , Opera

Geografia a podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Milano sa nachadza na severnej ?asti Apeninskeho polostrova , v zapadnej ?asti oblasti Lombardsko . Mesto le?i v ni?ine, na sever od mesta sa nachadzaju Alpy , hranica so ?vaj?iarskom a mesto Lugano . Mestom pretekaju len male rieky ( Olona na zapade, Lambro na vychode a Seveso ). V meste je aj system prepojenych kanalov ? Naviglio .

Milano ma na malej rozlohe ve?ky po?et obyvate?stva, tak?e ma pomerne ve?ku hustotu obyvate?stva.

Milano ma kontinentalne podnebie [1] , ktore je odli?ne od podnebia v strednej a ju?nej ?asti Talianska, pre ktoru je typicke stredomorske podnebie. Zima v Milane je obvykle vlhka a chladna a leto horuce a da?dive. Priemerne teploty su -2/+4 °C v januari a +17/+29 °C v juli. Sne?enie byvalo typicke medzi decembrom a februarom a? do 40 cm ro?ne. V su?asnosti je to skor ale neobvykly jav. Vlhkos? byva pomerne vysoka po?as celeho roka, priemerne ro?ne zra?ky su okolo 1 000 mm . Mo?e sa tu vyskytnu? hmla, ale redukcia ry?ovych poli a zni?ovanie zne?istenia vzduchu v okoli mesta sposobuju men?i vyskyt hmlisteho po?asia.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Predpoklada sa, ?e zakladate?mi mesta boli Kelti okolo roku 600 pred Kr. Okolo roku 222 pred Kr. bolo mesto zahrnute do Rimskej ri?e a Rimania mu dali meno Mediolanum . V 4. storo?i , v ?ase biskupa Ambroza a cisara Theodosia I. bolo Milano hlavnym mestom Zapadorimskej ri?e a druhym najva??im mestom v Europe. ?tatut hlavneho mesta stratilo u? v roku 402, ke? sa novym hlavnym mestom ri?e stala Ravenna . Bolo to predov?etkym v dosledku pohybu barbarskych kme?ov, hlavne vizigotov . V roku 452 do?lo k vpadu hunskeho kra?a Attilu a k upadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo su?as?ou ri?e Longobardov , byzantski uradnici u?li do Janova kvoli bezpe?nosti. Longobardi z Milana vybudovali svoje hospodarske centrum, ktore pred?ilo susedne mesta Pavia , ?i Monza . V 11. storo?i dochadza k jeho ekonomickej a mocenskej expanzii. V roku 1167 vstupilo do vo?nej federacie zdru?ujucej talianske mestske ?taty pod nazvom Lombardska liga. Vymanili sa spod vlady cisara a postupne ovladali mesta feudalne rody, Milano sa stalo mestskym ?tatom. Milano preslavili rody Viscontiovcov a Sforzovcov . Spolu s ostatnym talianskymi mestami sa od 18. storo?ia stavali zaujmom ve?kych mocnosti Europy. V 18. storo?i sa Milano stalo jedno z hlavnych centier hnutia Risorgimento . V roku 1859 sa vymanilo spod vlady rakuskych Habsburgovcov , stalo sa su?as?ou Sardinskeho kra?ovstvo , ktore sa neskor pretransformovalo na Talianske kra?ovstvo .

V Milane vzniklo Mussoliniho fa?isticke hnutie, tu v?ak bol Mussolini aj potupne popraveny.

Kultura a zaujimavosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Milane je viacero pamiatok a turistickych atrakcii.

Pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Milansky dom (Duomo) ? je druha najva??ia katedrala na svete a stavba s najva??im po?tom soch na svete.
Castello Sforzesco (Sforzovsky hrad) ? hrad postaveny Francescom Sforzom s nieko?kymi muzeami a galeriou.
Bazilika svateho Lorenza
Bazilika svateho Ambroza
Kostol Santa Maria delle Grazie ? v ktoreho refektari sa nachadza svetoznama ma?ba Posledna ve?era
Biblioteca Ambrosiana ? historicka kni?nica a galeria
Galleria Vittorio Emmanuele II.
Colonne di San Lorenzo ? rimske ruiny
Piazza Mercanti
Arco della Pace

Muzea a divadla [ upravi? | upravi? zdroj ]

Muzeum Bagatti Valsecchi
Muzeum Poldi Pezzoli
Divadlo Teatro alla Scala ( La Scala )
Divadlo Teatro degli Arcimboldi
Museo del 900
Galeria moderneho umenia
Narodne muzeum vedy a technologie Leonarda da Vinciho
Muzeum Leonardo3
Museo Civico di Storia Naturale
Gallerie d’Italia
Pinacoteca di Brera ? galeria umenia

Vzdelanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Milane sidli ve?ky po?et univerzit a inych in?titucii vy??ieho vzdelania.

V Milane sidli najva??ia talianska univerzita technickeho zamerania ? Politecnico di Milano
Jedna z najva??ich univerzit Talianska ? Universita degli Studi di Milano (skratka UNIMI), ma 9 fakult a ?tuduje na nej vy?e 60 000 ?tudentov.
University of Milan Bicocca je jedna z nov?ich univerzit, zalo?ena v 1998
Katolicka univerzita Universita Cattolica del Sacro Cuore
Univerzita Luigiho Bocconiho ^{[
nefunk?ny odkaz
]} ? presti?na univerzita s obchodnym a ekonomickym zameranim
Ine ( Istituto Europeo di Design , Scuola Superiore di Direzione Aziendale ? Bocconi, Universita C. Cattaneo L.I.U.C., Universita Vita-Salute San Raffaele, Conservatorio Superiore "G. Verdi" di Milano, Accademia delle Belle Arti di Brera )

?ivotny ?tyl [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obyvatelia Milana su ozna?ovani ako Milanesi (neformalne Meneghini , alebo Ambrosiani ). Milano je pomerne bohate na parky, v centre mesta sa nachadzaju Parco Sempione , za pevnos?ou Castello Sforzesco, Giardini Pubblici Indro Montanelli , v blizkosti ktorych sa nachadza Prirodovedne muzeum a Giardini della Guastalla, ^[1] ?i novy park Biblioteca degli Alberi v rekvalifikovanej ?asti Porta Nuova.

Ako va??ina talianskych miest ma Milano typicku kuchy?u. Preslavena je "Cotoletta alla Milanese" (?pecialne te?acie kotlety), "Casoela", "Polenta", "Pizzoccheri", "Ossobuco" a "Risotto alla Milanese". Jedlami podavanymi po?as sviatkov su "Chiacchiere", podavane po?as karnevalu, "Tortelli fritti" po?as Ve?kej noci a viano?ny kola? "Panettone". V opatstve Chiaravalle na dne?nom milanskom predmesti vznikol syr "Grana Padano" a ne?aleka dedinka Gorgonzola dala meno ?al?iemu syru s modrou ples?ou.

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Milano patri k va??im finan?nym centram vo svete. Sidli tu Borsa Italiana , hlavna talianska burza. V meste sa nachadza avantgardna priemyselna ?tvr?, viacere banky a slavne firmy. ^[2]

Fiera Milano je ve?ky vystavny a obchodny komplex v Milane. Milano je svetove stredisko mody a designu. Mesto patri k najbohat?im mestam v Europskej unii. Slavne firmy sidliace v Milane:

Doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Letecka doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto ma ve?ke medzinarodne letisko Malpensa ( MXP ), nachadza sa ne?aleko priemyselnych meste?iek Busto Arsizio a Gallarate a je spojene s centrom mesta prostrednictvom " Malpensa Express " ? ?elezni?nym spojenim (zo stanice Cadorna). Malpensa bolo navrhnute slavnym architektom Ettorem Sottsassom . Milano ma tie? letisko Linate ( LIN ), spojene s centrom autobusovou linkou 73 (zo S. Babila). Tretie letisko je Orio al Serio ( BGY ), ne?aleko mesta Bergamo . To spajaju s centrom viacere pravidelne sukromne autobusove linky. ?al?ie letiska v regione su vo Vergiate , Venegono , Bresso , Voghera a Montichiari .

Mestska hromadna doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Milano ma ?tyri linky metra: M1 ? ?ervena, M2 ? zelena, M3 ? ?lta a M5 - fialova. Cely system metra Milan Metro M prepaja vy?e 80 km. Milano ma jeden z najva??ich elektri?kovych systemov na svete (zhruba 286 km ko?ajnic a 20 liniek). ?alej tu premava 93 autobusovych liniek, ktore dop??aju ?tyri trolejbusove.

Miestna dopravna autorita ? spolo?nos? ATM, ktora poskytuje hromadnu dopravu pre mesto Milano prepravila vy?e 600 milionov obyvate?ov v roku 2003 .

?elezni?na doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Milano je druhym najva??im ?elezni?nym centrom Talianska a pa? hlavnych stanic v Milane patri k najru?nej?im. Vobec prva ?eleznica za?ala premava? v roku 1840 .

K najva??im staniciam patria:

Milano Centrale (druha najru?nej?ia stanica v Taliansku)
Milano P.ta Garibaldi
Milano Lambrate

?port [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Milane posobia dva vyznamne svetove futbalove kluby, AC Milano a FC Internazionale Milano . Svoje domace zapasy hraju obe kluby na ?tadione San Siro , ktory ma kapacitu 85 700 divakov. Zapas medzi tymito dvoma klubmi sa ozna?uje ako Derby della Madonnina , ?i milanske derby.

Milano hostilo Majstrovstva sveta vo futbale v rokoch 1934 a 1990 a Majstrovstva Europy v roku 1980 .

Slavny okruh v Monze , celym nazvom Autodromo Nazionale Monza je lokalizovany blizko mesta. Od roku 1950 sa na ?om pravidelne konaju preteky Formuly 1 .

Milano bolo spolo?ne s Lombardskom kandidatom na usporiadanie Letnych Olympijskych hier v roku 2020 .

Milano spolo?ne s Cortina d'Ampezzo su organizatormi Zimnych olympijskych hier roku 2026.

Osobnosti mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Didius Julianus (* 133 ? † 193 ), starorimsky cisar
Ambrosius Milansky (* okolo 340 ? † 397), starorimsky cirkevny otec a biskup
Augustin z Hippa (* 354 ? † 430 ), kres?ansky teolog, spisovate?, filozof a mystik, cirkevny Otec
Urban III. (* asi 1120 ? † 1187 ), pape?
Celestin IV. (* ? ? † 1241 ), pape?
Leonardo da Vinci (* 1452 ? † 1519 ), renesan?ny architekt, hudobnik, vynalezca, sochar a maliar
Bianca Maria Sforza (* 1472 ? † 1510 ), cisarovna ako man?elka Maximiliana I. Habsburskeho
Pius IV. (* 1499 ? † 1565 ), pape?
Giuseppe Arcimboldo (* asi 1526 ? † 1593 ), maliar
Michelangelo Merisi da Caravaggio (* 1571 ? † 1610 ), maliar
Stendhal (* 1783 ? † 1842 ), francuzsky spisovate?
Alessandro Manzoni (* 1785 ? † 1873 ), spisovate?
Karol Ambroz Habsburg-Este (* 1785 ? † 1809 ), rakusky arcivojvoda, arcibiskup ostrihomsky a primas uhorsky
Maria Ludovika Modenska (* 1787 ? † 1816 ), rakuska cisarovna
Ernesto Teodoro Moneta (* 1833 ? † 1918 ), publicista a politik
Giulio Ricordi (* 1840 ? † 1912 ), hudobny vydavate?
Alessandro Anzani (* 1877 ? † 1956 ), in?inier
Ettore Bugatti (* 1881 ? † 1947 ), podnikate? a kon?trukter
Elvira de Hidalgo (* 1888 ? † 1980 ), ?panielska operna speva?ka
Giuseppe Meazza (* 1910 ? † 1979 ), futbalista a futbalovy trener
Alberto Ascari (* 1918 ? † 1955 ), automobilovy pretekar
Aldo Rossi (* 1931 ? † 1997 ), architekt a dizajner
Claudio Abbado (* 1933 ? † 2014 ), dirigent
Silvio Berlusconi (* 1936 ), politik a podnikate?
Enrico Bombieri (* 1940 ), matematik
Paolo Nespoli (* 1957 ), astronaut
Giuseppe Bergomi (* 1963 ), futbalista a futbalovy trener
Benny Benassi (* 1967 ), spevak a diskd?okej
DJ Dado (* 1967 ), diskd?okej
Paolo Maldini (* 1968 ), futbalista
Silvia Farina Elia (* 1972 ), tenistka
Gala (* 1975 ), speva?ka
Ivano Brugnetti (* 1976 ), chodec
Francesca Schiavone (* 1980 ), tenista
Rik De Voest (* 1980 ), tenista
Umberto Eco (*1932 - † 2016)