Marcel Stryko
(*
22. jun
1955
,
Zborov
? †
3. december
1994
,
Ko?ice
) bol
slovensky
umelec,
filozof
,
disident
a
politik
, vyznamna osobnos?
Ne?nej revolucie
v novembri
1989
v
Ko?iciach
.
[1]
Narodil sa v Zborove v okrese
Bardejov
. Jeho rodi?mi boli vojak z povolania Imrich Stryko a u?ite?ka Bo?ena Strykova (rod. Bullova).
[2]
Rodina sa pres?ahovala do Ko?ic, kde absolvoval zakladnu ?kolu. Prijali ho na Strednu priemyselnu ?kolu elektrotechnicku. Po?as ?tudia sa mu rozviedli rodi?ia. V roku
1972
za?al ma?ova? a v roku
1974
zmaturoval. Nastupil na povinnu vojensku prezen?nu slu?bu, kde dospel k odhodlaniu neprijima? rozkazy, ?o viedlo k kratkodobej psychiatrickej hospitalizacii a k pred?asnemu navratu do civilu.
Neskor pracoval ako technik v ?eskoslovenskej televizii v Ko?iciach.
[2]
V roku
1977
sa mu podarilo vycestova? do Francuzska a po navrate zalo?il skupinu Nace (Lesni spevaci), pre ktoru pisal texty piesni. Mal aktivnu u?as? na napisani a vydavani
samizdatoveho
zbornika Trinasta komnata (I ? IV, 1978 – 1980), ktory vychadzal v naklade 30 kusov.
Aj ke? bol silne veriaci, nenapojil sa na bratislavsky katolicky
disent
, ale cez ?esku
undergroundovu
scenu na skupinu pra?skych
disidentov
. Od roku
1980
bol v uzkom kontakte s
Egonom Bondym
a so skupinou mladych autorov a umelcov z Ko?ic a
Prahy
. Zu?ast?oval sa na bytovych seminaroch pod vedenim
Milana Balabana
, Egona Bondyho a
Milana Machovca
. Komunikoval s predstavite?mi
Vyboru na obranu nespravodlivo stihanych
disidentmi
Petrom Uhlom
a
Vaclavom Havlom
. Stretol sa aj s
Franti?kom kardinalom Toma?kom
.
[3]
Aktivne rozmno?oval a ?iril
samizdatove
diela, v Ko?iciach usporaduval neformalne vystavy a filozoficke seminare. Svoje filozoficke uvahy vydaval samostatne v strojopise v naklade 8 – 10 kusov, niektore z nich sa objavili aj v ramci roznych samizdatovych zbornikov. V samizdatoch uverej?oval aj svoju poeziu a tie?
eseje
na spolo?enske a umelecke temy.
V roku
1981
sa o?enil s Erikou Kordikovou a v roku
1984
sa im narodil syn Martin.
V roku
1987
bol u?astnikom fora
Charty 77
, za ?o ho prepustili z televizie a nasledne pracoval ako tra?ovy robotnik na ?eleznici.
[1]
Bol ter?om
?tatnej bezpe?nosti
, ktora sa ho sna?ila zastra?i?. Celkovo absolvoval 282 vysluchov.
[3]
V roku
1990
bol spoluzakladate?om
Ob?ianskeho fora
v Ko?iciach, stal sa kooptovanym poslancom
SNR
a podpredsedom Slovenskej rady
VPN
. V prvych ponovembrovych vo?bach mandat poslanca SNR obhajil a pracoval v branno-bezpe?nostnom parlamentnom vybore. Vo VPN je ?lenom republikovej rady a ?lenom predsednictva.
Vyrazne sa zasadzoval proti rozdeleniu ?esko-Slovenska.
V parlamentnych vo?bach v roku
1992
kandidoval za
Ob?iansku demokraticku uniu
, v ktorej v tom ?ase bol ?lenom vedenia. Do parlamentu sa v?ak nedostal. Zamestnal sa ako zastupca riadite?a obchodnej firmy.
V roku
1993
z dovodu nenap??ania jeho predstav o tom, kam sa mala po Ne?nej revolucii ubera? spolo?nos?, upadol do hlbokej depresie.
V maji
1994
bol obe?ou utoku, ktory pripisoval svojmu predchadzajucemu posobeniu v politike a upozor?ovaniu na pre neho neprijate?ne sposoby
Vladimira Me?iara
.
[3]
V priebehu roka ho viackrat
hospitalizovali
. V novembri ho na vlastnu ?iados? prepustili z nemocnice. Zomrel na vykrvacanie po prasknuti
pa?erakovych
?il niekedy medzi 3. a 5. decembrom. Ke??e v tej dobe byval sam, presny ?as smrti nie je znamy.
V roku
2012
dostal in memoriam ob?iansku cenu
Biela vrana
za trvaly prinos pre slobodnu demokraticku spolo?nos?.
[4]
- My a spolo?nos?. In: Trinasta komnata I, Samizdat, Ko?ice, 1978
- Imanentnou su?as?ou na?ej filozofie je... Egocentrizmus ? aegoizmus. Vesmir hybe pevnym bodom. In: Trinasta komnata II, Samizdat, Ko?ice, 1979
- O neexistencii hmoty. Piaty rozmer. In: Trinasta komnata III., Samizdat, Ko?ice, 1980 (tie? v LES?AK, R: Listy z podzemia. Bratislava, 1998, s. 204 ? 205)
- Sloboda alebo danos?. In: Trinasta komnata IV, Samizdat, Ko?ice, 1980
- Hudba a Nace, Samizdat, Ko?ice, 1980
- Poema o skvelej perspektive ?udstva, Rukopis, 1982
- Narys problemu kauzality bez substancie, Samizdat, Ko?ice, 1983
- ?im nas dnes mo?e oslovi? Aurelius Augustus, Samizdat, Ko?ice, 1984
- Medzi smr?ou a l?ou, Kni?na diel?a Timotej, Ko?ice, 1996, editor Erik Groch (posmrtne vydanie ?iestich eseji).
- Za vlastny ?ivot, Ko?ice, Nadacia Slavomira Stra?ara, 1996 (subor eseji, uvah a spomienok).
- KOPSOVA, R.: Biele miesta v slovenskej filozofii alebo ?kto s?ita ?isla strat?“ In: Filozofia, 1996, ?. 10, s. 724 – 726.
- LES?AK, R. (zost.): Listy z podzemia. Kres?anske samizdaty 1945 – 1989. Bratislava, 1998, s. 204 – 205 a 252.
- KOPSOVA, R.: Filozoficky disent na Slovensku v 70. a 80. rokoch. In: Dejiny filozofie na Slovensku v XX. storo?i. Bratislava, 1999, s. 380 – 384 a 386.
- LETZ, J.: M. S. In: Slovenska kres?anska filozofia 20. storo?ia a jej perspektivy, 2010, s. 298 – 299, 355.
- ↑
a
b
Marcel Stryko In:
Slovnik ?eskych filosof?
[online]. Brno: Masarykova univerzita : Filozoficka fakulta, [cit. 2019-10-13].
Dostupne online.
- ↑
a
b
Fenomen Underground : Marcel Stryko
[online]. Praha: ?eska televize, 2012, [cit. 2019-10-13].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
JESENSKY, Mikula?. Pred siedmimi rokmi bez rozlu?ky odi?iel Marcel Stryko, zakladate? Ob?ianskeho fora v Ko?iciach.
SME
(Bratislava: Petit Press), 2001-11-16.
Dostupne online
[cit. 2019-10-13].
ISSN
1335-4418
.
- ↑
JESENSKY, Mikula?. Biela Vrana, ?ierna ovca. Ocenili Marcela Stryka.
SME
(Bratislava: Petit Press), 2012-11-17.
Dostupne online
[cit. 2019-10-13].
ISSN
1335-4418
.
- Marcel Stryko
? ?ivotopis na serveri Katedry filozofie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
- Diela Marcela Stryka
v subornom katalogu Slovenskej narodnej kni?nice