Maltezsky rad
(ine nazvy pozri ni??ie) je jeden z mni?skych
rytierskych radov
, ktore vznikli v
11. storo?i
na uzemi
Jeruzalemskeho kra?ovstva
. Sidlom radu je dnes
Rim
.
Oficialny nazov radu je:
- po taliansky (uradny jazyk radu):
Sovrano militare ordine ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme di Rodi e di Malta
(SMOM)
- po slovensky:
- chybny preklad:
Zvrchovany vojensky ?pitalsky rad svateho Jana Jeruzalemskeho z Rodosu a Malty
[1]
(Poznamka: Tento preklad je sice na Slovensku zavazny, ale je chybny, preto?e nejde o "Jana Jeruzalemskeho", ale o rad resp. ?pital "v Jeruzaleme/z Jeruzalema" - porov. napr. § 1 ustavy radu)
- iny chybny preklad:
Suverenny rytiersky a ?pitalny rad sv. Jana Jeruzalemskeho na Rodose a na Malte
(chyba je rovnakeho druhu ako je uvedene vy??ie)
[2]
- iny preklad (pod?a webovej stranky radu):
Suverenny vojensky ?pitalny rad svateho Jana z Jeruzalema, Rodosu a Malty
[3]
- iny preklad (pod?a ve?vyslanectva radu):
Suverenny vojensky hospitalny rad svateho Jana v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte
[4]
V ustave radu sa okrem vy??ie uvedenej verzie nazvu pou?itej v nadpise, spomina (v § 1) e?te iny, dlh?i nazov (niekedy uvadzany ako pravy nazov radu
[5]
), a to:
- po taliansky:
Sovrano Militare Ordine Ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme, detto di Rodi, detto di Malta
[6]
- po slovensky:
Zvrchovany/Suverenny vojensky/rytiersky (a) ?pitalsky/?pitalny/hospitalny rad svateho Jana v Jeruzaleme/z Jeruzalema, zvany rodosky/z Rodosu, zvany maltsky/z Malty/maltezsky
Namiesto vyrazu "vojensky rad" mo?no pou?i? vyraz "
rytiersky rad
" (tak napriklad urobili v nemeckej verzii ustavy radu a aj v jednom z vy??ie uvedenych slovenskych prekladov).
Ustava radu pou?iva (ako legislativnu skratku) aj nazov
Maltezsky rad
(tal.
Ordine di Malta
).
Na po?tovych znamkach je napis
Suverenny/Zvrchovany vojensky/rytiersky maltezsky rad
(tal.
Sovrane Militare Ordine di Malta
)
?al?ie nazvy radu su:
- najma pre obdobia od 16. storo?ia:
Rad maltezskych rytierov / maltezski rytieri / maltezi
- najma pre obdobie 14. a 15. storo?ia:
rodoski rytieri / Rad rodoskych rytierov
(namiesto slova rodosky mo?u by? v star?ej sloven?ine star?ie varianty
rodsky /rodsky
alebo
rhodosky
)
- johaniti / Rad johanitov / johanitsky rad / johanitski rytieri
(tieto vyrazy maju aj ine vyznamy)
- nespravne (porovnaj poznamku vy??ie o slovo jeruzalemsky):
Rad ?pitala svateho Jana Krstite?a Jeruzalemskeho
[7]
;
Rytiersky a ?pitalny rad svateho Jana Jeruzalemskeho
[8]
- Rad svateho Jana
- rytieri radu svateho Jana Krstite?a / rytieri svateho Jana (z Jeruzalema)
- hospitaliti/hospitalisti/?pitalnici, rad hospitali(s)tov/?pitalnikov, ?pitalski/?pitalni bratia
(tieto vyrazy maju aj ine vyznamy)
- ?pitalnici/hospitali(s)ti svateho Jana
- Rytieri ?pitalnici (svateho Jana z Jeruzalema)/ rytieri hospitali(s)ti (svateho Jana z Jeruzalema)
- Suverenny/Zvrchovany (vojensky) rad maltezskych rytierov
Rad je suverenny ne?tatny
subjekt medzinarodneho prava
(je uvedeny napriklad aj v zozname ?tatov slovenskeho Uradu geodezie a kartografie). Rad vlastni dve male uzemia: budovu sidla v Rima a pevnos? St. Angelo na Malte (od re?titucie v roku
1998
), vydava vlastne mince a po?tove znamky a ma vlastnu zna?ku aut. Udr?uje uplne diplomaticke styky s 93 ?tatmi sveta, v ?al?ich ?iestich je zastupeny, ma ?tatut pozorovate?a v OSN at?.
Maltezsky kri?
?tatnym zriadenim je to volena monarchia. ?tatnym sviatkom je
24. jun
- narodenie svateho Jana Krstite?a - patrona radu.
Znakom radu je v ?ervenom poli biely osemramenny kri?. Znamy je tie? ako
maltezsky kri?
.
Hlava ?tatu ma titul (po taliansky)
Jeho najeminentnej?ia vysos? knie?a a ve?majster
(tal.
Sua Altezza Eminentissima il Principe e Gran Maestro
). Uplny titul znie:
Z bo?ej milosti pokorny majster posvatneho domu ?pitala svateho Jana v Jeruzaleme a vojenskeho Radu svateho hrobu Pana a ochrancu chudobnych Je?i?a Krista brat
.
Pri vzniku radu stala nemocnica v
Jeruzaleme
(schopna poja? okolo 2000 chorych), zalo?ena roku
1050
talianskymi kupcami z
Amalfi
;
15. februara
1113
pape?
Paschal II.
rad formalne uznal svojou
bulou
. Maltezsky rad sa spolu s
Radom templarov
stal najdole?itej?im vojenskym faktorom v
Svatej zemi
.
Ulohou radu bola spo?iatku starostlivos? o chorych putnikov do Svatej zeme; so vzrastajucim nebezpe?enstvom arabskej expanzie to bola neskor najma ochrana posvatnych kres?anskych miest v Jeruzaleme a
putnickych miest
pred
islamom
a arabskymi najazdmi.
?lenovia radu sa delili na triedy bojovnych rytierov,
k?azov
a bratov o?etrovate?ov. Na ?ele radu stal a stoji
ve?majster
radu. Po rozpusteni Radu templarov v roku
1312
bola ve?ka ?as? majetku a pozemkov tohto radu venovana
Radu johanitov
(neskor Maltezskemu radu).
V dosledku tohto sa rad za?al deli? do tzv.
jazykov
(jazyk pritom zodpovedal skor uzemiu, kde sa nehnute?nos? nachadzala). Povodne existovalo sedem jazykov: provensalsky, auvergensky, francuzsky, taliansky, aragonsky, nemecky a anglicky, roku
1492
potom vznikol osmy jazyk: kastilsky (oddelenim od aragonskeho).
Po dobyti Jeruzalema sultanom
Saladinom
v roku
1187
sa rad presidlil do
Marqabu
,
Akko
, potom na
Cyprus
(1291), a roku 1310 sa usadil na
Rodose
, kde zalo?ili suverenny ?tat a branili sa uspe?ne piratskym najazdom a dvom invaziam (v roku
1444
invazii egyptskeho sultana a v roku
1480
invazii arabskych vojsk).
Ich prevaha v zapadnej ?asti Stredomoria v?ak bola t??om v oku silnejucim Osmanom. Roku
1522
obliehal osmansky sultan
Sulejman I.
Rodos (mal k dispozicii 400 lodi a 200.000 vojakov, kym rad len 7. 000 rytierov). Po ?es?mesa?nom obliehani bolo rytierom dovolene odis? z ostrova. V roku 1
530
im cisar Svatej rimskej ri?e nemeckeho naroda a ?panielsky kra?
Karol V.
a pape?
Klement VII.
darovali suostrovie
Malta
ako
leno
za symbolicku cenu jedneho maltskeho sokola ro?ne.
Vo ve?kej a krvavej bitke tu v roku
1565
rad zvi?azil nad osmanskymi vojskami, zalo?il hlavne mesto a pevnos?
Valletta
a opevnil cely ostrov (pod vedenim vtedaj?ieho ve?majstra Jean Parisot de la Valette). V zalo?enej nemocnici boli o?etrovani pacienti z celeho Stredomoria. Johaniti vybudovali spravny aparat a Malta sa pod ich vedenim stala suverennym ?tatom.
Roku
1798
musel rad kapitulova? pred
Napoleonom Bonapartem
, tiahnucim so svojou armadou do
Egypta
(riadiac sa svojim heslom ?nezdvihni me? proti svojmu bratovi kres?anovi“), a usadil sa na nieko?ko desa?ro?i v
Rusku
, pri?om stratil po?as nasledujucich desa?ro?i va??inu svojich majetkov, a tym i vyznamu.
Fort St. Angelo
V roku
1879
bol rad pape?om
Levom XIII.
znova obnoveny a odvtedy ma sidlo v
Rime
. Jeho dne?na ?innos? je preva?ne charitativneho zamerania.
V minulosti, predov?etkym po
druhej svetovej vojne
, vznikol va??i po?et radov a organizacii, ktore sa svojim nazvom resp. znakom odvolavali na tradiciu radu a imitovali ho.
Jedinou inou organizaciou, ktora sa v su?asnosti mo?e uspe?ne odvolava? na tradiciu tohto radu, je zoskupenie ?tyroch narodnych radov, znamych va??inou pod nazvom Rad johanitov, ktore su zoskupene v
Aliancii Radov johanitov
(Aliancii radov sv. Jana; ide o rady v
Nemecku
,
Holandsku
,
?vedsku
a
Spojenom kra?ovstve
). Tieto rady vznikli ako protestantske od?tiepenia povodneho katolickeho radu v
16.
, resp.
19. storo?i
. Rady su dnes vylu?ne dobro?innymi organizaciami, udr?uju mnoho pobo?iek v ?al?ich ?tatoch a su jedinymi nastupcami byvaleho Radu sv. Jana v Jeruzaleme, ktori su uznavani aj su?asnym maltezskym radom.