Maimonides
stredoveky rabin, lekar a filozof
Narodenie	30. marec 1135 Cordoba , ?panielsko
Umrtie	12. december 1204 (69 rokov) Kahira , Egypt
Podpis
Odkazy
Commons	Maimonides
Biograficky portal

Rabi Mo?e ben Maimon ( hebr. ??? ??? ?? ?????? ‎, arab. Musa bin Majmun ibn Abdallah al-Kurtubi al-Israili) (* 30. marec 1135 , Cordoba , ?panielsko ? † 12. december 1204 , Kahira , Egypt ), v?eobecne znamy pod greckym menom Maimonides , bol vyznamny ?idovsky filozof , lekar a pravnicky u?enec, jeden z najva??ich vyklada?ov Tory v stredoveku .

Maimonides bol znamy tie? ako Mo?e Maimonides , rabbi Mo?e ben Maimon alebo pod akronymom Rambam ( ???"? , z hebrejskeho ??? ??? ?? ?????). Jeho plne meno v arab?ine znie ??? ????? ???? ?? ???? ???? ????? ???????, Ab? ?Imr?n M?s? bin ?Ubaidall?h Maim?n al-Qur?ub? , skratene ako ???? ??? ?????, M?s? ibn Maym?n .

Narodil sa v Cordobe , duchovnom a kulturnom centre islamu, pod vladou berberskej dynastie Almoravidovcov.

Posobil ako rabin , lekar a filozof v ?panielsku , Maroku a Egypte . Spolu so svojim su?asnikom, moslimskym vzdelancom Ibn Ru?dom (Averroom), sa zaoberal a rozvijal aristotelovsku filozoficku tradiciu . Obaja u?enci svojim vykladom Aristotela zasadne ovplyvnili zapadnu Europu, kde bola aristotelovska filozofia po storo?ia takmer neznama. Medzi kres?anskych u?encov oboznamenych s Maimonidom patrili Albert Ve?ky a Toma? Akvinsky .

Maimonides pova?oval za jeden zo svojich k?u?ovych postulatov fakt, ?e pravdy, ku ktorym dospeje ?udsky intelekt, nemo?u odporova? pravdam, ktore odhalil Boh. Pridr?iava sa dosledne apofatickej teologie , pod?a ktorej iba negativne tvrdenia mo?u poslu?i? na pravdive popisanie Boha. Vhodne je preto tvrdi? ?Boh nie je mnohoraky“ a nie ?Boh je Jeden“. ^[1]

Hoci jeho dielo tykajuce sa ?idovskeho prava a etiky sa stretlo po?as jeho ?ivota s opoziciou, po smrti bol uznany za jedneho z najpoprednej?ich pravnych odbornikov a filozofov v ?idovskych dejinach. Jeho po?etne diela su pova?ovane za zakladny kame? ?idovskeho vzdelania a jeho ?trnas?zvazkova Mi?ne Tora si udr?iava kanonicku autoritu pokia? ide o talmudicke pravo .

Zomrel v Egypte 12. decembra (20. tevetu pod?a ?idovskeho kalendara ) roku 1204 .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa na sklonku toho, ?o niektori historici nazyvaju zlaty vek ?idovskej kultury na Iberskom polostrove , v obdobi rozkvetu ?idovskej komunity v ?panielsku, ktore nasledovalo po dobyti polostrova moslimami . U? v ranom veku sa za?al zaujima? o prirodne vedy a filozofiu. Popri dielach moslimskych u?encov ?ital aj diela greckych filozofov v ich arabskom preklade. Maimonides sa nikdy hlb?ie nezaoberal mystikou . O basnickom umeni mal negativnu mienku, tvrdiac, ?e ke??e sa poezia zaklada na invencii, je nepravdiva, pritom pochadzal zo zeme s dlhou a bohatou tradiciou basnictva v hebrej?ine i arab?ine. Va??inu svojho ?ivota stravil bez trvaleho domova. Mnohe z jeho diel boli napisane na cestach alebo na miestach kratkodobeho pobytu. ^[2] Maimonides ?tudoval Toru u svojho otca Maimona , ktory sam ?tudoval u rabiho Jozefa ibn Miga?a , ?iaka Isaaca Alfasiho .

Po dobyti Cordoby v roku 1148 Almohadi prinutili ?idov na svojom uzemi vybra? si medzi konverziou k islamu , smr?ou a odchodom z ich d??av. Maimonidova rodina si vybrala, tak ako va??ina ?idov, odchod. Po?as nasledujucich rokov sa pohybovala po ju?nom ?panielsku a vyhybala sa postupujucim Almohadom. Na nejaku dobu sa usadila vo Fese v Maroku , kde Maimonides ?tudoval na univerzite v Al-Karaouine. V tejto dobe, v rokoch 1166  ?  1168 napisal svoj slavny komentar k Mi?ne . ^[3]

Po prechodnom pobyte v Maroku sa jeho rodina na kratky ?as usadila v Svatej zemi a nakoniec na?la domov vo Fostate v Egypte okolo roku 1168. ^[4] V Svatej zemi sa Maimonides modlil na Chramovej hore v Jeruzaleme . O tejto udalosti neskor napisal, ?e to bol de? svatosti pre neho samotneho aj pre jeho potomkov. Maimonides bol k?u?ovou postavou pri zachrane ?idov, ktori padli do zajatia po dobyti egyptskeho mesta Bilbajs kra?om Amalrichom. Poslal pa? listov ?idovskym komunitam v Dolnom Egypte so ?iados?ou, aby nazhroma?dili peniaze, ktorymi by bolo mo?ne zajatcov vykupi?. Vybrane peniaze odniesli dvaja vybrani ?idia do Palestiny , kde vyjednavali s uspechom s kri?iakmi . Zajatci boli nakoniec prepusteni. ^[5]

V tomto istom obdobi Maimonides pri?iel o svojho mlad?ieho brata Davida a o ?as? rodinnych uspor. Ako obchodnikovi boli Davidovi zverene rodinne financie vo viere, ?e ich uspe?ne zve?adi. Bol vyslany do sudanskeho pristavu Ajdhab, aby tu nakupil tovar, ale ke??e s nim nebol spokojny, rozhodol sa cestova? proti voli svojho star?ieho brata do Indie . ^[6] Na tejto ceste zahynul na mori okolo rokov 1169  ?  1170 . O smrti svojho brata a viac ne? rok trvajucich depresiach, ktore sposobila, sa Maimonides zmie?uje v svojej kore?pondencii objavenej v Kahirskej genize . ^[7]

Okolo roku 1171 bol Maimonides zvoleny za nagida egyptskej ?idovskej komunity. Pod?a S.D. Goitena jeho zvolenie suviselo s jeho vodcovskymi schopnos?ami, ktore prejavil pri vykupovani zajatcov kri?iakov. ^[8] Strata financii po Davidovej smrti prinutila Maimonida, aby sa v tejto istej dobe za?al venova? lekarstvu. Medicinu ?tudoval u? v Cordobe a vo Fese. U?encove lekarske schopnosti ho preslavili nato?ko, ?e sa stal dvorskym lekarom ve?kovezira Alfadila a neskor sultana Saladina , a po jeho smrti lekarom kra?ovskej rodiny. ^[9] V svojich lekarskych spisoch popisuje mnohe ochorenia vratane astmy , cukrovky , hepatitidy a zapalu p?uc a odporu?a striedmos? a zdravy ?ivotny ?tyl. ^[10] Bol oboznameny s greckym a perzskym lekarstvom pri?om sa pridr?iaval galenovskeho u?enia o ??avach. Autorita spisov bola pre?ho ale druhorada popri vlastnych pozorovaniach a skusenostiach ^[10] , hoci pod?a Julie Frank sa nepoku?al h?ada? nove postupy, ale interpretova? diela autorit tak, aby boli prijate?ne. ^[9] Pri kontakte s pacientmi Maimonides dbal o to, ?o by dnes bolo mo?ne nazva? citlivos? pre kulturne rozdiely a autonomiu pacienta. ^[11] V jednom zo svojich listov popisuje svoj be?ny de? ? po nav?teve sultanovho palaca sa vracia domov unaveny a hladny, ale nachadza predsie? plnu ?idov i ne?idov a je nuteny venova? sa im a? do ve?era, tak?e je sam nakoniec uplne vy?erpany. ^[12] Maimonidovo dielo malo ve?ky vyznam pre nasledujuce generacie lekarov.

Maimonides zomrel 20. tevetu (12. decembra) v Kahire . Vo v?eobecnosti sa veri, ?e jeho ostatky boli kratko nato prenesene do Palestiny a opatovne ulo?ene v Tiberiade , meste na zapadnom brehu Galilejskeho jazera . ^[13] V ?idovskej komunite v Kahire sa v?ak udr?ala tradicia, pod?a ktorej zostal Maimonides pochovany v Egypte . ^[14]

Maimonides sa o?enil s dcerou isteho Mi?aela ben Je?ajahu Haleviho a mal jedneho syna, Abrahama , ktory sa sam stal vyznamnym u?encom. Vo veku 18 rokov sa po svojom otcovi stal nagidom a dvorskym lekarom. Abraham si nesmierne ctil pamiatku svojho otca a po?as svojho ?ivota obra?oval jeho dielo proti jeho kritikom. Urad nagidov sa udr?iaval v Maimonidovej rodine do konca 14. storo?ia.

Maimonides je pova?ovany v ?panielsku za jeho vyznamnu osobnos?. V Cordobe bola vzty?ena jeho socha v jedinej dochovanej synagoge , dnes slu?iacej verejnosti.

Filozofia a nabo?ensky vyklad [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maimonidov Sprievodca zbludilych a jeho predhovory k jednotlivym kapitolam Komentaru k Mi?ne mali vyznamny vplyv na scholastiku , predov?etkym na Alberta Ve?keho , Toma?a Akvinskeho a Dunsa Scota . Do istej miery ho mo?no pova?ova? za ?idovskeho scholastika, ktory sa poku?al najs? sulad medzi u?enim Aristotela a Torou .

13 ?lankov viery [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vo svojom Komentare k Mi?ne Maimonides sformuloval 13 ?lankov viery (dogiem), ktore pod?a neho tvoria zakladne predpoklady ?idovskej viery: ^[15]

1. Boh existuje
2. Boh je jediny
3. Boh je netelesny
4. Boh je ve?ny
5. Len k Bohu sa slu?i modli?
6. Boh sa zjavil
7. Moj?i? je a zostane najva??im prorokom
8. Tora je Bo?ie zjavenie
9. Tora je nezmenite?na
10. Boh je v?eveduci
11. Boh je nanajvy? spravodlivy
12. Mesia? pride
13. Zosnuli vstanu z m?tvych ^[16]

?lanky viery boli kontroverzne, u? ke? ich Maimonies formuloval, a stali sa ter?om kritiky rabinov Chasdaja Carcasa a Jozefa Alba . Po nieko?ko nasledujucich storo?i im ve?ka ?as? ?idovskej komunity nevenovala pozornos?. V su?asnosti pova?uje ortodoxny judaizmus tieto ?lanky za zavazne. Dve basnicke parafrazy Maimonidovych trinastich ?lankoch, Ani Ma´amin a Jigdal , sa stali su?as?ou sidduru .

Negativna teologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zasady, ktore podnietili jeho filozoficke badanie, boli toto?ne zo zakladnymi principmi scholastiky : objavy ?udskeho intelektu vo vede a vo filozofii nemo?u odporova? pravdam zjavenym Bohom. Opieral sa pritom o Aristotela a o Talmud , pri?om prave v Talmude h?adal podporu aristotelizmu . V niektorych vyznamnych oh?adoch sa ale odklonil od Aristotela, napriklad odmietol Aristotelovo tvrdenie, ?e Bo?ia prozrete?na starostlivos? sa tyka iba ?udstva a nie jednotlivcov.

Na rozdiel od scholastikov viedol Maimonida jeho obdiv k novoplatonskym komentatorom Aristotelovho diela k prevzatiu niektorych konceptov, ktore oni odmietli, napriklad negativnej (apofatickej) teologie . Scholastika suhlasila s tym, ?e ?iadne tvrdenie nemo?e v plnosti zachyti? povahu Boha, ale to ju neviedlo k presved?eniu, ?e o Bohu nemo?no vyslovi? ?iadne kladne tvrdenie. Maimonides naopak tvrdi?, ?e Bohu nie je mo?ne pripisa? ?iadne antropomorficke vlastnosti, preto?e nie je v na?ich silach pozna? podstatu Boha.

V kres?anskom kontexte apofaticku teologiu rozvinuli Pseudo-Dionyzios Areopagita , Maximus Confessor a niektori vychodni teologovia .

Povaha proroctva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maimonides suhlasil “s filozofmi” na tom, ?e, ke??e ?udsky intelekt je jednym z intelektov emanujucich z Boha, prorok musi ?tudiom a meditaciou dosiahnu? stupe? dokonalosti potrebny pre dosiahnutie stavu proroctva. Tu, “pod?a u?enia Zakona”, je potrebny slobodny akt Boha, aby sa ?lovek skuto?ne stal prorokom.

Problem zla [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a Maimonida je mo?ne, aby bol Boh zarove? v?emohuci i dobry. Prijima Aristotelov postoj, pod?a ktoreho je zlo nedostatkom alebo zni?enou pritomnos?ou Boha. Dopu??a sa ho ten, kto zo slobodneho rozhodnutia odmieta veri?.

Astrologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maimonides sa vyjadril k pou?ivaniu astrologie , ke? bol po?iadany o nazor komunitou v Marseille , tvrdenim, ?e ?lovek ma veri? iba tomu, ?o mo?e by? podlo?ene racionalnym dokazom, zmyslovym vnimanim alebo doveryhodnou autoritou. Priznava, ?e sa zaoberal astrologiou, ale ?e si tato nauka nezaslu?i pomenovanie veda. Vysmieva sa z nazoru, ?e by osud ?udskej bytosti mohol zavisie? na postaveni hviezd a tvrdi, ?e v tom pripade by ?ivot nemal zmysel a ?lovek by bol iba otrokom osudu.

Skuto?na viera a nutna viera [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Sprievodcovi zbludilych Maimonides robi jasny rozdiel medzi skuto?nou vierou, ktora vedie k intelektualnej dokonalosti, a nutnou vierou, ktora je nutna pre napredovanie spolo?nosti. ^[17] Pod?a Maimonida patria antropomorficke vyroky o Bohu do druhej kategorie. Pokia? je napriklad Boh ozna?ovany ako ?rozhnevany“, neznamena to, ?e by sa Boh mohol hneva?, ke??e nepodlieha ?udskym emociam. Tato viera je dole?ita, preto?e vedie ?udi k strachu pred hriechom .

Zm?tvychvstanie, ziskana nesmrte?nos? a ?ivot po smrti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maimonides rozli?uje dva typy ?udskeho intelektu ? jeden hmotny, zavisly a ovplyv?ovany telom, druhy nehmotny, nezavisly od ?udskeho organizmu. Nehmotny intelekt je pritom priamou emanaciou svetoveho aktivneho intelektu, ako interpretuje Aristotelov nous poietikos . ?lovek ho dosahuje ako vysledok sna?enia du?e o ziskanie praveho poznania absolutneho, ?isteho Bo?ieho intelektu.

Poznanie Boha je druh poznania, ktory v ?loveku rozvija jeho nehmotny intelekt, a tymto sposobom rozvija jeho nehmotnu, duchovnu povahu. To potom vedie k dokonalosti, v ktorej spo?iva ?udske ??astie, a k tomu, ?e ?udska du?a dosahuje nesmrte?nos?. Ten, kto dosiahne prave poznanie Boha, dosahuje taky stupe? bytia, v ktorom na?ho nemaju dopad ani ne??astne ?ivotne situacie, ani tu?ba hre?i? ani smr?. ?lovek ma v sebe potencial dopracova? sa tak k spase ako k nesmrte?nosti .

O?ividne podobnosti medzi Maimonidovym a Spinozovym poh?adom na nesmrte?nos? by mohli nazna?ova?, ?e sa Spinoza Maimonidom in?piroval. Proti tejto hypoteze ale hovoria i ve?ke rozdiely medzi dvoma ?idovskymi myslite?mi. Pod?a Spinozu vedie cesta k poznaniu prina?ajucemu nesmrte?nos? postupne od zmysloveho poznania cez vedecke poznanie a filozoficku intuiciu v?etkych javov sub specie aeternitatis. Maimonides tvrdi, ?e cesta k dokonalosti a nesmrte?nosti je cestou povinnosti, ako je popisana v Tore a jej rabinskom vyklade.

Va??ina zbo?nych ?idov Maimonidovej doby verila nielen v nesmrte?nos? du?e, ale i v zm?tvychvstanie a v buduci mesia?sky vek . Maimonides sa k tymto temam tie? vyjadroval, ale v ?pecifickom kontexte jedincov, ktori dosiahli stav dokonalosti. V jeho diele nie je zmienka o telesnom vzkrieseni. To bol jeden z dovodov kritiky jeho su?asnikov, ktory pochybovali o pripustnosti jeho nazorov. Debata vyvolana Maimonidovym dielom viedla k sporu o povahe eschatologickeho veku, v judaizme ozna?ovaneho ako Olam Ha-Ba (Svet, ktory ma pris?). Niektore rabinske kruhy tento koncept stoto??ovali s mesia?skym vekom, k naplneniu ktoreho ma dojs? na zemi, pod?a inych malo is? o ?isto duchovny koncept. Stupenci druhej skupiny, ktori odmietali fyzicke vzkriesenie m?tvych, vyu?ili Maimonida, aby argumentovali o spravnosti svojho postoja. Ich protivnici, ktori tvrdili, ?e na konci vekov dojde k telesnemu zm?tvychvstaniu na zemi, ozna?ili Maimonida za odpadlika a jeho u?enie za nepripustne. Obe strany sa pokusili Maimonida zatiahnu? do svojho sporu. Vysledkom bol spis Ma´amar Tehijjat Ha-Metim (Traktat o zm?tvychvstani).

V druhej kapitole traktatu ozna?uje Maimonides tych, ktori veria vo fyzicke vzkriesenie, za hlupakov, ktorych viera je ?iste blaznovstvo. Argumentuje tym, ?e pokia? by sa pripustila viera v telesne vzkriesenie, viedla by v kone?nom dosledku k viere v telesneho Boha. Su?asne ale Maimonides nesuhlasi ani so zastancami druhej strany a ozna?uje alegoricke chapanie zm?tvychvstania za nepravdu. Pod?a neho je viera v zm?tvychvstanie zakladnou pravdou ?idovskej viery, o ktorej nemo?e by? sporu a o ktorej ?iaden ?id nemo?e pochybova?. Jednozna?ny dokaz pre zm?tvychvstanie nachadza vo ver?och Dan 12, 2 a Dan 12, 13.

Maimonides nevnima dva poh?ady na vzkriesenie ako nezlu?ite?ne. Vzkriesenie pod?a neho nezah??a v?etkych a nie je ve?ne, preto?e Boh nikdy neporu?i prirodzene zakony, ktore ustanovil. K Bo?skemu posobeniu dochadza prostrednictvom anjelov , ktorych Maimonides pova?uje za metafory prirodzenych zakonov, principy riadiace svet, Platonove ve?ne formy (ale v Hilchor Jesodaj Ha-Tora , 2 ? 4 naopak hovori o anjeloch ako o stvorenych bytostiach). Aj pokia? dojde k nadprirodzenej udalosti, ktoru mo?no chapa? ako zazrak , nie je poru?enim zakonov vesmiru. ^[18] Vzkriesenie preto nemo?e by? ve?ne a zm?tvychvstali nakoniec znova umru. Maimonides tie? nehovori o tom, ?e by v?etci mali vsta? z m?tvych. Jeho nazorom je, ?e v ur?itom, nedefinovanom ?ase pred prichodom Olam Ha-Ba dojde k istej forme vzkriesenia. Nasledujuci svet bude ale uplne nehmotny. Pi?e: ?Sme nazoru ?e, na zaklade tychto ver?ov (Dan 12, 2; 12, 13), ti, ktori sa vratia do tiel budu jes?, pi?, sulo?i?, ma? deti a zomru po tom, ako pre?ili dlhy ?ivot, podobne dlhy ako ?ivoty tych, ktori budu ?i? za dni Mesia?a.“ Vzkriesenie chape ako fyzicky zazrak predpovedany Danielom , ktory nema ni? spolo?ne ani s mesia?skym vekom ani s nehmotnym druhym svetom.

Pravo [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Mi?ne Tora Maimonides vytvoril zbornik talmudickeho prava nesmierneho rozsahu a h?bky. Dielo zah??a v?etky zavazne zakony z Talmudu a pripaja k nim i stanoviska gaonov . Tento spis sa stal predchodcom dvoch neskor?ich zbornikov zakonov, Arba´ah Turim a ?ulchan Aruch .

Po svojom vzniku vyvolala Mi?ne Tora burlivy odpor. Dovodom bolo v prvom rade to, ?e Maimonides kvoli stru?nosti neuviedol odkazy na svoje zdroje, v druhom rade to, ?e v mnohym sa predhovor k dielu zdal ako podnecujuci k obmedzeniu ?tudia Talmudu, hoci Maimonides neskor sam vysvetlil, ?e to nebolo jeho zamerom. Jeho najva?nej?imi odporcami sa stali rabini z Provensalska . Rozsiahla kritika Mi?ne Tora z pera rabiho Avraham ben Davida (Raavad III) je vytla?ena prakticky vo v?etkych jej vydaniach. Napriek tomu bolo v Maimonidovom diele rozpoznany obrovsky prinos k systematizacii halachy . V neskor?ich dobach sa ?tudium Mi?ne Tory zna?ne roz?irilo a jej vykladu sa prikladala ve?ka vaha pri vyna?ani rozsudkov.

Rabi Jozef Karo , autor zbornika ?ulchan Aruch , reagujuci na snahu tych, ktori chceli presadi?, aby sa v pravnych otazkach davala prednos? mlad?im dielam pred Maimonidovou Mi?ne Tora , napisal: “Kto by sa odva?oval nuti? spolo?enstva, ktora sa riadia Rambamom, aby sa riadili pod?a rozhodnuti niekoho ineho, nov?ieho ?i star?ieho?... Rambam je najva??i spomedzi tych, ktori predkladaju rozhodnutia, a v?etky spolo?enstva zeme Izrael, arabskych zemi a Magrebu konaju pod?a jeho slov a pova?uju ho za svojho rabiho.” ^[19]

Maimonidovo ?asto citovane pou?enie znie: “Je lep?ie a prijate?nej?ie prepusti? tisic vinnych ako odsudi? na smr? jedineho nevinneho.” Pod?a Maimonida by trest smrti ob?alovaneho v pripade inom ako pri absolutnej istote viedol k postupnemu sa zni?ovaniu latky zava?nosti dokazu a nakoniec by do?lo k odsudeniu na zaklade puheho rozmaru sudcu. ^[20]

Odbornici na judaizmus v ?ine si pov?imli, ?e Mi?ne Tora vykazuje pozoruhodnu podobnos? s liturgiou ?idov z Kaifengu , potomkov perzskych obchodnikov, ktori sa usadili v ?ine v dobach ranej dynastie Sung . ^[21] Michael Pollak poukazuje na podobnosti v podani Tory a na jej delenia na 53 oddielov pod?a perzskeho sposobu ^[22] , dodava v?ak, ?e neexistuju dokazy pre tvrdenie, ?e by sa ?idia v ?ine mohli zoznami? s Maimonidom. ^[23]

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maimonides bol autorom diel z oblasti ?idovskeho nabo?enstva, talmudickeho prava , filozofie a mediciny. Va??ina z nich bola napisana v ?ido-arabskom dialekte. Vynimkou je Mi?ne Tora napisana v hebrej?ine .

Filozoficke a nabo?enske diela [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Piru? Ha-mi?najot (Komentar k Mi?ne ), napisany v ?ido-arabskom dialekte. Jeden z prvych textov tohto typu, jeho uvodne pasa?e su ?asto citovane.
• Sefer Ha-micvot (Kniha prikazov), obsahuje kratky komentar k prikazom tykajucim sa Tory .
• Sefer Ha-?´mad (Kniha mu?enictva)
• Mi?ne Tora , tie? znama ako Sefer Jad Ha-Chazakah (Kniha mocnej ruky), preh?adny zbornik ?idovskeho talmudickeho prava.
• Moreh Nevuchim (Sprievodca zbludilych), filozoficky spis poku?ajuci sa najs? sulad i rozdiel medzi aristotelovskou filozofiou a judaizmom , napisany v ?ido-arabskom dialekte. Prvy preklad do hebrej?iny urobil Samuel ibn Tibbon roku 1190.
• Te?uvot , zozbierana kore?pondencia a responza obsahujuca mno?stvo listov adresovanych ?idovskej komunite (o zm?tvychvstani a ?ivote po smrti, o konverzii k inym nabo?enstvam a znamy Iggeret Tejman , List jemenskym ?idom).
• Pojednanie o logike (arabsky: Maqala Fi-Sinat Al-Mantiq ), do?kalo sa 17-nasobneho vydania vratane edicii v latin?ine (1527), nem?ine (1805, 1822, 1828, 1833), francuz?tine (1935) a angli?tine (1938) a v skratenej verzii i v hebrej?ine.

Lekarske diela [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maimonides bol autorom desiatich znamych lekarskych spisov v arab?ine .

• Vy?atky z Galena , tie? Umenie lie?i? , vy?ah z masivneho Galenovho diela
• Poznamky k Hippokratovym Aforizmom
• Mo?eho lekarske aforizmy (arabsky: Fusul Musa , hebrejsky: Pirkej Mo?e ), obsahuju 1500 stru?nych lekarskych vyrokov vratane ve?keho po?tu popisu ochoreni.
• Traktat o hemoroidoch , pojednava tie? o za?ivani a stravovani.
• Traktat o spoluna?ivani , obsahuje receptury na afrodiziaka a anti-afrodiziaka.
• Traktat o astme , pojednava o podnebiach a stravovacich navykoch a ich vplyve na astmu , zdoraz?uje dole?itos? ?isteho vzduchu.
• Traktat o jedoch a protijedoch proti nim , rana toxikologicka priru?ka, ob?ubena po?as nasledujucich storo?i.
• Regimen Sanitatis , pojednanie o zdravom ?ivotnom ?tyle a vz?ahu medzi telom a mys?ou.
• Pojednanie vysvet?ujuce zachvaty , odporu?a zdravy ?ivotny ?tyl a vyhybanie sa nadbytku.
• Slovnik nazvov lie?iv , preh?adny zoznam lie?iv umo??ujuci ich identifikaciu a aplikaciu v rozsahu 405 odstavcoch, udava nazvy v arab?ine , gre?tine , syr?ine , perz?tine , berber?tine a ?paniel?ine .

Odkaz [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maimonides bol jeden z najvyznamnej?ich ?idovskych u?encov stredoveku . Roz?irene stredoveke porekadlo, ktore poslu?ilo tie? ako jeho epitaf , tvrdi: Od Moj?i?a [t. j. z Tory] po Moj?i?a [t. j. Maimonida] sa nena?iel nikto va??i ako on.

V storo?iach, ktore nasledovali po Maimonidovej smrti, sa radikalni ?idovski u?enci delili na zastancov a odporcov Maimonida. Umierneni u?enci z ve?kej ?asti prijali Maimonidom podany aristotelizmus a odmietli iba tie jeho prvky, o ktorych sudili, ?e su v rozpore s nabo?enskou tradiciou. Eklekticizmus tohoto typu dosiahol vrchol v 14. a 15. storo?i.

Najprisnej?ia stredoveka kritika Maimonida je Or Adonaj Chasdaja Kreskasa . Kreskas sa oprel do eklekticizmu tym, ?e vyvratil jednozna?nos? aristotelizmu nielen v oblasti nabo?enstva, ale i v stredovekych exaktnych vedach, ako napriklad vo fyzike a geometrii .

Toma? Akvinsky cituje Maimonida vo viacerych svojich dielach vratane Komentaru k Sentenciam Petra Lombardskeho . ^[24]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Maimonides

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Maimonides na anglickej Wikipedii.